Nárok rodiny na odškodnenie pri smrti rodinného príslušníka na Slovensku

Smrť blízkej osoby je udalosť, ktorá hlboko zasiahne život pozostalých. Okrem emocionálnej traumy sa často objavujú aj praktické otázky týkajúce sa právnych nárokov, vrátane nároku na odškodnenie. Tento článok komplexne rozoberá podmienky a postupy uplatňovania nároku rodiny na odškodnenie pri úmrtí rodinného príslušníka v Slovenskej republike, pričom sa opiera o platnú legislatívu a judikatúru.

Zánik pracovnoprávneho vzťahu a povinnosti zamestnávateľa

Úmrtie zamestnanca má za následok zánik jeho pracovnoprávneho vzťahu. Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce. V prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru Zákonník práce zánik takýmto spôsobom neustanovuje. Zamestnávateľ má v súvislosti s úmrtím zamestnanca niekoľko povinností:

• Zúčtovanie mzdy: Zamestnávateľ je povinný zúčtovať mzdu zosnulého zamestnanca a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie do dňa smrti.
• Evidencia na účely sociálneho poistenia: Zamestnávateľ je povinný predložiť evidenciu na účely sociálneho poistenia, a to do troch dní od zániku pracovného pomeru podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia.
• Doklad o príjmoch: Zamestnávateľ je povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste.

Smrť zamestnanca následkom pracovného úrazu

V prípade, že smrť zamestnanca nastala v dôsledku pracovného úrazu, vznikajú ďalšie povinnosti pre zamestnávateľa. Pracovný úraz je definovaný ako poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinne úrazovo poistený a v prípade smrti zamestnanca majú jeho pozostalí nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia.

Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca a zamestnávateľa

Peňažné nároky zamestnanca nezanikajú smrťou. Mzdové nároky zamestnanca (mzda, náhrada mzdy za dovolenku) vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/manželku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak takýchto osôb niet, mzdové nároky sa stávajú predmetom dedičstva.

Na druhej strane, ak mal zamestnávateľ voči zamestnancovi peňažné nároky (napr. náhrada škody), môže si ich uplatniť ako pohľadávku v dedičskom konaní.

Príspevok zamestnávateľa na pohreb zosnulého zamestnanca

Zamestnávateľ môže z prostriedkov sociálneho fondu poskytnúť príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca v peňažnej i nepeňažnej forme. Tento príspevok je zdaniteľným príjmom a zamestnávateľ ho môže zdaniť spolu s vyúčtovaním poslednej mzdy zosnulého zamestnanca.

Vysporiadanie daňovej povinnosti z príjmov zo závislej činnosti

Daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania.

Nároky rodiny a pozostalých

Po smrti blízkej osoby vznikajú pozostalým viaceré nároky na sociálne dávky a odškodnenie. Medzi ne patria:

• Príspevok na pohreb: Štátna sociálna dávka určená na čiastočnú úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu. Od 1.1.2025 je jeho výška 200 eur. Nárok na príspevok zaniká uplynutím jedného roku od pohrebu zosnulého.
• Pracovné voľno s náhradou mzdy: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v prípade úmrtia blízkej osoby.
• Sirotský dôchodok: Dôchodok určený pre nezaopatrené deti, ktorým zomrel rodič alebo osvojiteľ. Je irelevantné, či boli rodičia dieťaťa zosobášení pre vznik nároku na sirotský dôchodok. Ak deťom nárok na sirotský dôchodok nevznikne alebo výška takéhoto dôchodku po jednom rodičovi je nižšia ako 0,7-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, tak potom nastupuje náhradné výživné od štátu.
• Vdovský a vdovecký dôchodok: Dôchodok určený pre vdovu alebo vdovca, ak zosnulý manžel/manželka spĺňal/a podmienky nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Tento typ dôchodku sa dostáva 2 roky po smrti zomrelého manžela, ak sa vdova/vdovec stará o nezaopatrené dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok alebo ktoré bolo v rodine zomrelého vychovávané, je invalidná, vychovala aspoň tri deti, dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti, alebo má dôchodkový vek. Nárok na tento typ dôchodku zaniká ihneď uzatvorením ďalšieho manželstva.
• Pozostalostná úrazová renta: Peňažná dávka úrazového poistenia, ak zosnulý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Mesačná suma renty sa určuje vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktorý mal zosnulý ku dňu svojej smrti platiť. Neplatí sa, ak vznikol nárok na jednorazové odškodnenie a zaniká dňom, v ktorom by zosnulý dovŕšil dôchodkový vek.
• Jednorazové odškodnenie: Jednorazové odškodnenie pre manžela/manželku a nezaopatrené deti zosnulého, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Manželskému partnerovi sa vypláca odškodnenie vo výške 730-násobku denného vymeriavacieho základu. Od 1. januára 2022 je maximálna výška sumy jednorazového odškodnenia 59 651,70 EUR. Každé nezaopatrené dieťa má právo na polovicu sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky zosnulého.
• Náhrada nákladov spojených s pohrebom: Náhrada nákladov spojených s pohrebom zosnulého, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Maximálna výška sumy náhrady nákladov spojených s pohrebom v roku 2022 zodpovedá čiastke 2983,50 EUR.

Tabuľka: Prehľad nárokov pozostalých

Postup po úmrtí blízkeho

Úmrtie blízkeho si vyžaduje vybavenie množstva administratívnych záležitostí. Tu je stručný prehľad krokov, ktoré je potrebné podniknúť:

1. Oznámenie úmrtia: Ak úmrtie nastalo mimo zdravotníckeho zariadenia, je potrebné privolať lekára, ktorý vykoná obhliadku a vystaví list o prehliadke mŕtveho.
2. Matrika: Úmrtie je potrebné nahlásiť na príslušnom matričnom úrade, ktorý vydá úmrtný list.
3. Informovanie inštitúcií: Je potrebné informovať Sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu, banku, poskytovateľov energií a iné inštitúcie, s ktorými mal zosnulý zmluvný vzťah. Ide napríklad aj o Edupage (platby za škôlku, obedy) alebo poistenie pre prípad smrti.
4. Pohrebná služba: Kontaktovanie pohrebnej služby a zabezpečenie pohrebu.
5. Žiadosť o príspevky: Podanie žiadostí o príspevok na pohreb, vdovský/vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok a iné dávky.

Náhrada za smrť blízkej osoby - nemajetková ujma

V prípade, že smrť blízkej osoby bola spôsobená neoprávneným konaním tretej osoby, majú pozostalí právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ide o satisfakciu za zásah do práva na súkromný a rodinný život.

Smrť blízkej osoby je pre pozostalých a hlavne rodinu nepochybne veľmi traumatizujúca a smutná udalosť. V okamihu, keď niekto svojím neoprávneným konaním spôsobil smrť fyzickej osobe, došlo k zásahu na jednu z najdôležitejších hodnôt v spoločnosti. Blízka rodina bezprostredne potom určite nemyslí okamžite na náhradu ujmy v peniazoch. No s odstupom času, vzniká otázka či existuje takáto možnosť.

Odpoveď poskytuje § 15 OZ, podľa ktorého po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom. Podľa ustálenej judikatúry slovenských aj českých súdov, konkrétne rozhodnutia NS SR, ide v takomto prípade o neoprávnený zásah práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. V prípade ak fyzická osoba podá takýto návrh na súd, teda ak podá žalobu, aktívne legitimovaným účastníkom konania je práve pozostalý, teda rodinný príslušník podľa §15 OZ. Pasívne legitimovaným je ten, kto svojím neoprávneným konaním zasiahol do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 OZ.

Vysvetlenie toho, prečo ide o zásah do práva na súkromný a rodinný život, prináša rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 6Co111/2011, podľa ktorého medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. V takomto prípade nie je morálna satisfakcia postačujúca, a preto má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Určenie výšky náhrady

Výška náhrady sa určuje individuálne, pričom súdy berú do úvahy rôzne faktory, ako napr. či subjekt, ktorý je zodpovedný za smrť osoby, spôsobil smrť úmyselne alebo z nedbanlivosti, do akej miery došlo k narušeniu, resp. zásahu do práva na rodinný a súkromný život (či blízka osoba mala status manžela, potomka, predka alebo viacero súčasne). Podľa Krajského súdu v Bratislave má na určenie výšky nemajetkovej ujmy do značnej miery vplyv aj finančná situácia zodpovednej osoby.

V ustálenej judikatúre, ako aj u odbornej verejnosti panuje názor, že smrť blízkej nemožno nijako vyčísliť peniazmi, a teda neexistuje ani ekvivalentná náhrada. Náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje skutočne len určitú satisfakciu, ktorej úlohou je iba do istej miery odškodniť stratu pozostalým, resp. zmierniť následky neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný život.

Pojem nemajetková ujma

Ujma je typický súkromnoprávny inštitút, ktorý zjednodušene povedané predstavuje nejakú stratu na veci alebo práve subjektu. Ujma sa klasicky rozčleňuje na ujmu materiálnu (majetkovú) a nemajetkovú ujmu.

V judikatúre aj odbornej literatúre platí názor, že škoda je majetková ujma, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Pôjde teda o poškodenie majetku, zníženie hodnoty majetku, stratu majetkového práva a pod. Na rozdiel od škody, resp. majetkovej ujmy, ujma nemajetková sa nedá úplne presne vyjadriť v peniazoch, pretože nemajetkovú ujmu nemožno nikdy reálne nahradiť. Ide o ujmu, spôsobenú na takých hodnotách, ktoré svojou povahou nepatria do majetkovej sféry. Medzi hodnoty nemajetkovej povahy patria inštitúty vyjadrené v § 11 OZ. Ide najmä o život, zdravie, súkromie, meno, prejavy osobnej povahy (zvukové záznamy, písomnosti, obrazové snímky), výsledky tvorivej duševnej činnosti (autorské diela) a pod. Tieto hodnoty nie je možné peniazmi oceniť, pretože ich nie je možné zmerať alebo jednoznačne určiť ich hodnotu.

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 5 Cdo 265/2009 odôvodnil zaradenie práva na rodinný a súkromný život do nemajetkovej sféry nasledovne: „protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra.“ V prípade ak dôjde k zásahu do ktorejkoľvek z vyššie spomenutých hodnôt, jedná sa o nemajetkovú ujmu.

Právo na primerané zadosťučinenie

Podľa § 13 OZ má fyzická osoba právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti. Má však aj právo, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Na to, aby mala osoba, ktorej bola spôsobená ujma, nárok na primerané zadosťučinenie, musí existovať bezprostredný vzťah medzi neoprávneným konaním (zásahom) subjektu a škodlivým následkom (kauzálny nexus), v tomto prípade spôsobenou nemajetkovou ujmou.

Primeraným zadosťučinením sa rozumie určitá morálna satisfakcia, napr. verejné ospravedlnenie, či odsúdenie v trestnom konaní. No podľa právneho názoru NS SR sú zásahy do osobnostných práv a následná ujma najmä na živote, zdraví, súkromí a dôstojnosti natoľko traumatizujúce, že morálna satisfakcia určite nebude postačujúca. V súkromnom práve je často používanou sankciou navrátenie veci do pôvodného stavu, čo rovnako ako v prípade morálnej satisfakcie zrejme v prípade smrti blízkej osoby alebo iného neoprávneného zásahu na hodnôt podľa § 11 OZ nebude stačiť.

Zodpovednosť za spôsobenie ujmy

Nemenej dôležitou otázkou pri uplatňovaní práva na náhradu nemajetkovej ujmy je otázka zodpovednosti za spôsobenie tejto ujmy. Je potrebné vedieť, kto je pasívne legitimovaný, t.j. voči komu bude smerovať návrh v konaní na súde. Podľa platného práva SR platí, že fyzická osoba je deliktuálne spôsobilá, čiže spôsobilá na protiprávne konanie dosiahnutím 14 roku života v trestných veciach a 15 roku života v oblasti správneho práva. Ak sa teda fyzická osoba dopustí protiprávneho konania a spĺňa zákonom stanovené podmienky deliktuálnej spôsobilosti, je zodpovedná za následky svojich činov, resp. tohto konania.

Čo však robiť v prípade, že sa protiprávneho konania dopustila právnická osoba? Právnická osoba má taktiež právnu subjektivitu. Tá jej v podmienkach Slovenskej republiky vzniká dňom zápisu do Obchodného registra SR, čo je okamih vzniku právnickej osoby. Týmto dňom právnickej osobe nevzniká len spôsobilosť na právne úkony, ale aj spôsobilosť byť zodpovedná za následky svojho protiprávneho konania, t.j. deliktuálna spôsobilosť. Keďže právnická osoba je umelý subjekt vytvorený právnym poriadkom, v jej mene musí vystupovať, resp. konať poverená osoba, nazývaná aj štatutár, či štatutárny orgán. Táto osoba v mene právnickej osoby prejavuje vôľu.

V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil jednotne zastávaný názor, že pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba. Podľa NS SR je potrebné vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba. Následne Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Analogicky (§ 853 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 2 tohto zákonníka), pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. To znamená, že osoby, ktoré boli v rámci pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu poverené právnickou osobou na výkon určitej činnosti, nezodpovedajú za vzniknutú škodu. Naopak zodpovedá za ňu právnická osoba. Takto poverené osoby sú však podľa tohto výroku súdu zodpovedné podľa pracovnoprávnych predpisov.

NS SR sa jednoznačne vyjadril aj k tomu, či sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na spôsobenú nemajetkovú ujmu, a to nasledovne: podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri určení subjektu zodpovedného za zásah do osobnostných práv, ktorý bol spôsobený prevádzkou dopravných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že tak, ako podľa okolností konkrétneho prípadu zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ vozidla poškodenému, zodpovedá tento prevádzkovateľ (aj) za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach fyzickej osobe.

Premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je veľmi dôležitým faktorom tzv. plynutie času. Všeobecne platí, že práva nie sú vymáhateľné donekonečna. Dostávame sa k otázke vzťahu premlčania a uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Čiže dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Vo všeobecnosti platí, že premlčaním právo oprávneného subjektu nezaniká, len sa oslabuje. To znamená, že v prípade konania pred štátnym orgánom vo veci, ktorá je premlčaná, môže povinný subjekt vzniesť námietku premlčania, a tento orgán konanie zastaví, pretože právo je nevymáhateľné. Povinný subjekt však môže voči oprávnenému splniť svoju povinnosť dobrovoľne.

Súdna prax sa stretáva aj s nárokmi pozostalých, ktorí žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po uplynutí premlčacej lehoty. Vychádzajú pritom s domnienky, že premlčaniu nepodliehajú osobnostné práva a tým nepodlieha premlčaniu ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tento problém však objasnil Najvyšší súd SR, ale taktiež aj iné slovenské a české súdy pri rozhodovaní takýchto prípadov. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení vysvetlil, že aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ). Podobne odôvodnil svoje rozhodnutie aj Vrchní súd v Olomouci sp. zn. 1 Co 63/2003 zo dňa 17. februára 2004, t.j. že ide o právo, ktoré sa premlčuje, keďže ide o majetkový nárok, ktorý sa odvíja od osobnostného nepremlčateľného práva. Nejvyšší soud ČR v rozhodnutí sp. zn. 25 Cdo 1928/2004 zo dňa 27. apríla 2006 dospel k rovnakému záveru.

tags: #narok #rodiny #na #odskodnenie #pri #smrti