Sociálny darwinizmus: História, princípy a kritika kontroverznej teórie

Sociálny darwinizmus, známy aj ako spoločenský darwinizmus, je kontroverzná sociologická a politická teória, ktorá sa snaží aplikovať Darwinove úvahy o prírodnom výbere a „prežití najschopnejších“ (survival of the fittest) na ľudskú spoločnosť, jej vrstvy a jednotlivcov.

Tak ako v prírode aj v spoločnosti ľudia súťažia o prežitie. Lepšie adaptovaní jedinci víťazia a tí horšie adaptovaní majú byť ponechaní svojmu osudu. Sociálny darwinizmus extrapoluje biologické pojmy evolúcie do spoločenskej sféry. Argumentuje tým, že nerovnosti v bohatstve, moci a sociálnom postavení sú prirodzeným dôsledkom „prirodzeného výberu“ medzi ľuďmi. Tí, ktorí sú úspešní, sú považovaní za biologicky a morálne nadradených, zatiaľ čo tí, ktorí sú neúspešní, sú vnímaní ako menejcenní a predurčení na neúspech. Táto teória často ospravedlňovala rasizmus, imperializmus, eugeniku a ekonomickú nerovnosť.

Základné princípy sociálneho darwinizmu

Sociálni darwinisti verili, že tí, ktorí sú úspešní v spoločnosti, sú biologicky a morálne nadradení, zatiaľ čo tí, ktorí sú neúspešní, sú menejcenní a predurčení na neúspech. Sociálny darwinizmus sa opiera o niekoľko kľúčových princípov:

• Prirodzený výber: Aplikácia Darwinovho konceptu prirodzeného výberu na ľudskú spoločnosť, kde "najschopnejší" prežívajú a prosperujú.
• Individuálna súťaž: Zdôraznenie individuálnej súťaže ako hnacej sily pokroku a vývoja spoločnosti.
• Odmietanie intervencie: Odmietanie štátnej intervencie do ekonomiky a sociálnych záležitostí, pretože by to narušilo prirodzený výber.
• Hierarchia: Presvedčenie, že spoločnosť je prirodzene hierarchická a že nerovnosť je nevyhnutná a dokonca žiaduca.

Historické korene a vývoj sociálneho darwinizmu

Myšlienka súťaže ako hlavného hýbateľa ľudského a spoločenského vývoja sa od 17. storočia objavuje hlavne u britských mysliteľov, ako boli napríklad Thomas Hobbes a Adam Smith. Nesmierny vplyv mal spis anglického duchovného T. Malthusa o nebezpečenstve preľudnenia (An Essay on the Principles of Population, 1798). Sám Malthus nebol sociálnym darwinistom, poskytol však myšlienkový základ pre bezohľadný raný kapitalizmus: neúspešným ľuďom nemá zmysel pomáhať, sociálne problémy sa tým totiž iba zhoršujú. Herbert Spencer, Charles Darwin aj Francis Galton jeho knihu čítali.

Sociálny darwinizmus vznikol v druhej polovici 19. storočia, najmä v Anglicku a Spojených štátoch. Myšlienky sociálneho darwinizmu prvýkrát vyjadril britský filozof a teoretik liberalizmu Herbert Spencer v knihe „O zákonoch a príčine pokroku“ (Progress: its Law and Cause, 1857), kde tiež používa pojem „prežitie najschopnejších“. O dva roky neskôr, v roku 1859, vyšiel Darwinov spis „O pôvode druhov“ (celým názvom O pôvode druhov cestou prírodného výberu, alebo uchovávanie zvýhodnených rás v boji o život). Samotný pojem sociálny darwinizmus prvýkrát použil E. Gautier (1880) a rozšíril ho americký historik R. Hofstadter (1944), obaja v kritickom zmysle.

Kto bol Herbert Spencer?

Herbert Spencer bol hlavným propagátorom sociálneho darwinizmu. Aplikoval evolučné princípy na spoločnosť a zaviedol termín „prežitie najschopnejšieho“. Spencerove myšlienky boli ovplyvnené laissez-faire kapitalizmom a individualistickou filozofiou. Sociálny darwinizmus sa stal populárnym ospravedlnením pre imperializmus, kolonializmus a sociálnu nerovnosť.

Vplyv na ľudskú populáciu a ideológie

Darwinov nevlastný bratranec Francis Galton potom zo Spencerovho a Darwinovho učenia vyvodil tieto spoločenské dôsledky: dobročinnosť a sociálna starostlivosť udržujú nažive menej schopné, a tak im umožňujú, aby sa ďalej množili. Pretože ľudské schopnosti sú prísne dedičné, dochádza tak k zhoršeniu kvality ľudskej populácie. Na európskom kontinente tieto myšlienky spopularizoval nemecký biológ Ernst Haeckel svojim bestselerom „Záhady sveta“ (Welträtsel) z roku 1899, ktorá bola čoskoro preložená do mnohých jazykov. Haeckel bol militantným ateistom a materialistom (tzv. „monistom“). Galtonove myšlienky spojil s myšlienkou francúzskeho spisovateľa A. Samotný pojem sociálny darwinizmus prvýkrát použil E. Gautier (1880) a rozšíril ho americký historik R. Hofstadter (1944), obaja v kritickom zmysle.

Rozšírenie a ovplyvnené osobnosti

Napriek skorej kritike bol sociálny darwinizmus veľmi rozšírený, najmä vo Veľkej Británii a v Nemecku na prelome 19. a 20. storočia. Boli ním ovplyvnení napríklad aj biológ T. H. Huxley, dramatik August Strindberg a anglický spisovateľ H. G. Wells.

Štyri hlavné línie sociálneho darwinizmu

Sociálny darwinizmus je kontroverzná teória, ktorá sa snaží aplikovať princípy darwinovskej evolúcie na ľudskú spoločnosť. Myšlienka, že "prežije ten najsilnejší," bola často nesprávne interpretovaná a využívaná na ospravedlnenie sociálnej nerovnosti, rasizmu a imperializmu. Preskúmame štyri hlavné línie sociálneho darwinizmu a ich dopad na spoločnosť.

1. Individualistický sociálny darwinizmus

Táto línia, spojená s menami ako Herbert Spencer, aplikovala Darwinove princípy na jednotlivcov v spoločnosti. Verili, že konkurencia medzi jednotlivcami je prirodzená a nevyhnutná pre pokrok. Úspešní jedinci sú tí "najschopnejší" a mali by byť odmeňovaní, zatiaľ čo neúspešní by mali byť ponechaní svojmu osudu. Táto ideológia ospravedlňovala ekonomickú nerovnosť a odmietala sociálnu pomoc pre chudobných.

2. Nacionalistický sociálny darwinizmus

Táto línia aplikovala Darwinove princípy na národy a rasy. Verili, že niektoré národy alebo rasy sú "nadradené" iným a majú právo dominovať alebo dokonca podmaniť si tie "podradné". Táto ideológia bola používaná na ospravedlnenie kolonializmu, imperializmu a rasovej diskriminácie. Príkladom je nacistická ideológia, ktorá hlásala nadradenosť árijskej rasy.

3. Eugenika

Eugenika sa snažila zlepšiť genetickú kvalitu ľudskej populácie prostredníctvom selektívneho chovu. Pozitívna eugenika podporovala rozmnožovanie "žiaducich" jedincov, zatiaľ čo negatívna eugenika sa snažila zabrániť rozmnožovaniu "nežiaducich" jedincov, napríklad prostredníctvom sterilizácie alebo segregácie. Eugenika bola často motivovaná rasovými a triednymi predsudkami a viedla k vážnym porušeniam ľudských práv.

4. Korporátny sociálny darwinizmus

Táto línia aplikuje Darwinove princípy na podniky a korporácie. Verí, že konkurencia medzi podnikmi je prirodzená a nevyhnutná pre ekonomický pokrok. Úspešné podniky sú tie "najschopnejšie" a mali by byť odmeňované, zatiaľ čo neúspešné by mali zaniknúť. Táto ideológia ospravedlňuje agresívne obchodné praktiky, monopolizáciu a odmietanie regulácie.

Kritika sociálneho darwinizmu

Sociálny darwinizmus bol široko kritizovaný za svoje nevedecké základy, etické nedostatky a škodlivé dôsledky.

Vedecké nedostatky

Kritici tvrdia, že sociálny darwinizmus nesprávne aplikuje biologické princípy na ľudskú spoločnosť. Darwinova teória sa zameriava na adaptáciu na prostredie, nie na hierarchické usporiadanie druhov. Ľudská spoločnosť je navyše oveľa komplexnejšia ako prírodný svet a nemôže byť redukovaná na jednoduché biologické princípy. Človek nechal genetickú evolúciu za sebou minimálne pred 5 tisíc rokmi. Odvtedy má rozhodujúcu úlohu úplne iná evolúcia a to je evolúcia jazyka, myslenia alebo ducha, sociálna evolúcia. Zatiaľ čo genetická evolúcia šíri informácie každú generáciu, sociálna šíri informácie kedykoľvek každú interakciu a dnes ju šíri rýchlosťou svetla. Genetická evolúcia pre nás hrá zanedbateľnú rolu, jedine v tom zmysle, že kvôli nej si neuvedomujeme, že sa rútime kvôli nej do záhuby.

Etické problémy

Sociálny darwinizmus bol kritizovaný za to, že ospravedlňuje nerovnosť a nespravodlivosť v spoločnosti. Argumentuje tým, že nerovnosť je prirodzená a nevyhnutná, čo vedie k ignorovaniu sociálnych a ekonomických bariér, ktoré bránia ľuďom v dosiahnutí úspechu. Popiera ľudskú dôstojnosť a solidaritu a vedie k rozdeleniu spoločnosti na "víťazov" a "porazených". Táto teória bola použitá na ospravedlnenie rasizmu, diskriminácie a eugeniky, argumentujúc, že niektoré rasy alebo skupiny ľudí sú biologicky nadradené iným, čo viedlo k diskriminačným politikám a praktikám. Kritizovaný bol aj za nedostatok empatie a súcitu s tými, ktorí trpia chudobou, chorobami alebo inými ťažkosťami. Argumentuje tým, že títo ľudia sú "menejcenní" a nemali by byť podporovaní, čo vedie k ignorovaniu ich potrieb a práv.

Historické dôsledky

Sociálny darwinizmus bol použitý na ospravedlnenie niektorých z najhorších zločinov v histórii, vrátane kolonializmu, rasizmu, eugeniky a genocídy. Mezi prvými kritikmi boli kresťanskí myslitelia ako kardinál John Henry Newman, Maurice Blondel alebo Jacques Maritain. Nemecký filozof Friedrich Nietzsche proti sociálnemu darwinizmu namietal, že práve ľudia nejako postihnutí môžu mať pre spoločnosť veľký význam. Odmietali ho aj ľavicoví a socialistickí myslitelia, z liberálov potom napríklad filozof Karl Popper a rakúsky ekonóm Ludwig von Mises.

Vplyv na sociálnu prácu a sociálne myslenie

Hoci sociálny darwinizmus nie je priamo psychologickou teóriou, ovplyvnil vývoj niektorých psychologických konceptov a kontroverzií. Jeho vplyv možno pozorovať v skorých diskusiách o inteligencii a dedičnosti, ako aj v debatách o sociálnej nerovnosti a diskriminácii. Psychológia sa dištancuje od sociálneho darwinizmu, pretože ten ignoruje sociálne, kultúrne a environmentálne vplyvy na ľudské správanie a vývoj. Moderná psychológia a sociálna práca zdôrazňujú dôležitosť sociálnej spravodlivosti, rovnosti príležitostí a sociálnej podpory pre všetkých ľudí.

Sociálna práca, ako veda a prax, sa formovala na prelome 19. a 20. storočia a jej poslaním je zlepšovať kvalitu života všetkých ľudí. Vychádza z teórie aj praxe a zameriava sa na riešenie problémov jednotlivcov, skupín a komunít, ktoré vznikajú z konfliktov medzi potrebami jednotlivcov a spoločenskými inštitúciami. Sociálna práca je vedecky uznaná a patrí do sústavy sociálnych vied (o spoločnosti). Je to pomerne mladý odbor, ktorý sa začína formovať na prelome 19. a 20. storočia. Sociálna práca sa buduje dvojakým spôsobom: od teórie k praxi (hlavne u denných študentov) a od praxe k teórii (u externých študentov). Vzťah medzi sociálnou pedagogikou a sociálnou prácou je komplexný, pričom existujú rôzne prístupy: identifikačný (sú rovnaké), diferenciálny (sú odlišné) a prístup postupného približovania sa.

Príklad sociálneho darwinizmu v praxi

Predstavte si spoločnosť, v ktorej je zdravotná starostlivosť dostupná len pre tých, ktorí si ju môžu dovoliť. Sociálny darwinista by mohol argumentovať, že tí, ktorí sú zdraví a prosperujú, sú „najschopnejší“ a zaslúžia si prístup k zdrojom, zatiaľ čo tí, ktorí ochorejú alebo trpia chudobou, sú „menejcenní“ a nemali by byť podporovaní. Tento argument ignoruje faktory ako sociálna nerovnosť, dostupnosť vzdelania, pracovné príležitosti a systémové bariéry, ktoré ovplyvňujú zdravie a blahobyt.

Alternatívy k sociálnemu darwinizmu

Existuje mnoho alternatívnych teórií a prístupov, ktoré sa snažia vysvetliť sociálnu nerovnosť a ponúknuť riešenia pre zlepšenie sociálnej spravodlivosti:

• Sociálny konštruktivizmus: Zdôrazňuje, že sociálna realita je konštruovaná prostredníctvom sociálnych interakcií a kultúrnych významov.
• Teórie spravodlivosti: Snažia sa definovať a dosiahnuť spravodlivú distribúciu zdrojov a príležitostí v spoločnosti.
• Kritická teória: Analyzuje mocenské vzťahy v spoločnosti a snaží sa odhaliť a prekonať nespravodlivosť a útlak.
• Sociálna práca: Profesionálna disciplína, ktorá sa zameriava na pomoc jednotlivcom, rodinám a komunitám pri riešení sociálnych problémov a zlepšovaní ich blahobytu.

Genéza sociálneho zabezpečenia

Začiatky sociálnych aktivít sú spojené s obdobím, kedy ľudia žili v rodovom zriadení. Základné sociálne problémy si rodina riešila sama. Veľká rodina poskytovala jednotlivým príslušníkom prácu, ktorá zodpovedala ich schopnostiam a podľa miesta, ktoré človek v rodine zastával. So spoločenskou deľbou práce v spoločnosti a organizovanosťou a vývojom spoločnosti sa začali objavovať prvé problémy starostlivosti o tých, ktorí sa nemohli o seba sami postarať. Staroveký paternalizmus predstavoval postoj o vlastnej nadradenosti nad niekým.

Počiatky sociálnych opatrení v staroveku

Počiatky sociálnych opatrení sú spojené s vznikom prvých štátnych útvarov v Severnej Afrike, Egypte, krajinách Starovekého Východu - Akadov, Sumerov, Babylončanov. Spoločné znaky opatrení v staroveku boli, že boli neoddeliteľnou súčasťou vládnucich štruktúr, dôležitým nástrojom na tlmenie sociálneho napätia. Samotná vláda určovala na aké sociálne potreby bude reagovať, akým spôsobom ale aj rozsah, aký si určí.

• Staroveké Grécko: Štát dával plat ľuďom, ktorí zastávali verejné funkcie. Nepatrná časť bola dávaná na dôchodky ľudí, ktorí boli nemajetní a neschopní práce. Dôchodky dostávali predovšetkým siroty a vdovy po padlých vojakoch. Solónove zákony zrušili hypotekárne dlhy a dlžobné otroctvo.
• Staroveký Rím: Bohatí Rimania sa obklopovali klientmi, ktorým za určité služby poskytovali dary a stravovanie. Boli zriadené aj tzv. "mestské pokladne", ktoré boli povinne dotované majetnými občanmi.

Stredoveká filantropia

Stredoveká filantropia (ľudomilnosť, dobročinnosť) nebola systémovým opatrením, ale len náhodná a dobrovoľná činnosť vybraných jednotlivcov, ktorí mali na to prostriedky. V najstarších dobách kresťanstva existovala dvojaká dobročinnosť: súkromná a verejná (realizovaná cirkvami). Po Milánskom tolerančnom edikte sa mohla poskytovať kresťanská charita verejne a začalo sa s budovaním zvláštnych ústavov pre odkázaných ľudí. Už v 9. storočí prikázal Karol Veľký, aby jednotlivé kláštory a kostoly začali zriaďovať hosťovské domy a chudobince. Od 11. storočia vznikajú špitále (osobitné charitatívne zariadenia, útulky, poskytujúce duchovnú pomoc a vo veľmi obmedzenej miere aj zdravotnícka starostlivosť). V 13. a 14. storočí, keďže cirkev už nebola schopná sama obsiahnuť širokú bázu ľudí potrebujúcich pomoc, vznikajú v západnej Európe cechy, ktoré poskytovali svojim členom ochranu. Okrem cechov vznikali aj tzv. Bratstvá, ktoré boli náboženské záujmové združenia. Samotné bratstvá fungovali na príspevkovom princípe. Neskôr boli bratstvá premenované na Bratské pokladnice. Postupne cechy a bratstvá zanikali a vytvárali sa robotnícke podporné spolky.

Sociálny liberalizmus a počiatky životného poistenia

Liberalizmus je voľnomyšlienkárstvo a súbor ekonomických názorov a hospodárskych opatrení, že všetka ekonomická činnosť prebieha v podmienkach ekonomickej slobody. Pre obdobie sociálneho liberalizmu je typická inštitucionalizovaná filantropia. K výrazným prejavom sociálneho liberalizmu patria tzv. 16. stor. anglický panovník Jindřich VIII. vydal zákon, že žobranie musí byť každému žobrákovi povolené a žobrať mohli len na vymedzenom území.

K pracovným zákonom patrí aj zákon Kráľovnej Alžbety = Alžbetínsky zákon (Poor Law). Týmto zákonom boli zavedené 3 základné kategórie ľudí:

1. práceschopní (ubytovaní v pracovných domoch a mali povinnosť pracovať aj donútením)
2. práceneschopní (ubytovaní v chudobincoch, ale mali byť zaopatrení len v tom prípade, ak sa o nich nemal kto postarať, nemali bydlisko)
3. závislé deti (deti, ktoré boli bez rodičov, alebo nemali iných príbuzných)

Toto bol prvý zákon, ktorý nepočítal s cirkvou ako s inštitúciou, ktorá má pomáhať pri zaopatrovaní chudobných. Bismarck zaviedol poistenie pre široké vrstvy pracujúcich.

Sociálny štát

Pojem sociálny štát zaviedol Viliam Beveridge. Po 2. svetovej vojne sa vo veľkej miere začali rozvíjať sociálne štáty, rástol všeobecný blahobyt a veľké sociálne prostriedky išli do sociálnej oblasti. V rokoch ropnej krízy došlo k zvyšovaniu verejných výdavkov, najmä na podporu v nezamestnanosti a zvyšovanie výdavkov na sociálne programy. V rokoch sa sociálne štáty dostávajú do krízy a snažia sa ju prekonať redukciou jednotlivých nákladov. Úsporné opatrenia, ktoré sa začali uplatňovať, zahŕňali znižovanie dávok v nezamestnanosti, odbremeňovanie zamestnávateľov od prispievania na poistenia, platenie dávok - zaťaženosť prechádza zo zamestnávateľa na občana, sprísnenie zdaňovania dôchodkov, podpora adresnosti dávok (prechod od plošnosti k adresnosti), všeobecné znižovanie všetkých dávok všetkým príjemcom a zvyšovanie veku odchodu do dôchodku.

Existujú 3 základné modely sociálneho štátu:

1. univerzalistické (škandinávske krajiny)
2. korporativistické (Nemecko, Rakúsko, Francúzsko)
3. reziduálne (anglosaské krajiny)

Margaret Thatcherová bola výraznou osobnosťou reprezentujúcou znižovanie výdavkov na sociálne účely. Záchranná sociálna sieť je protipólom neoliberalizmu a predstavuje určité usporiadanie sociálneho systému, aby tí, ktorí sú celkom odkázaní, neprepadli celkom na dno.

Konštituovanie sociálnej práce

Konštituovanie sociálnej práce je spojené hlavne so ženskými predstaviteľkami, ako boli Amália Sviebekingová (založila ženskú starostlivosť o chudobných), Elizabeth Fryová (venovala sa predovšetkým ženám, navštevovala ženskú väznicu v Londýne) a Octavia Hillová (skupinová a komunitná sociálna práca, problematika bývania). Jeanne Addamsová sa zaujímala predovšetkým o život prisťahovalcov a založila stredisko pomoci prisťahovalcom Hull house. Medzi predchodcov linky dôvery patril Chad Barah - systém telefonickej pomoci. Prvými spolupracovníkmi boli dobrovoľníci z radov veriacich.

Neskôr sa rozvíjali dobrovoľné organizácie a svojpomocné skupiny, ktoré majú určité podstatné prvky:

• oslabujú sa pocity izolácie
• jednotliví členovia sa navzájom emocionálne podporujú
• jednotlivé ťažkosti, ktoré majú členovia svojpomocnej skupiny, zvládajú tým, že jeden postihnutý pomáha druhému postihnutému
• jednotlivé záujmy skupiny sa presadzujú na verejnom priestranstve smerom vonku

Sociálne zabezpečenie na území Slovenska

Vývoj sociálnej práce na Slovensku siaha do stredoveku, kedy sa zakladali ústavy a špitály. V renesancii a dobe osvietenstva Mária Terézia vytvorila rozsiahlu sústavu obecného školstva. Jozef II. zrušil niektoré po hygienickej stránke nevyhovujúce nemocnice a za ne zriadil nové zdravotno-sociálne inštitúcie a vybudoval tzv. Nálezince pre opustené deti. V Rakúsko-Uhorskej monarchii platil chudobinský zákon, ktorý obciam ukladal povinnosť postarať sa o občana, ktorý sa ocitol v núdzi. Po vzniku 1. Československej republiky prešla k nám legislatíva z Rakúsko-Uhorska.

tags: #socialny #darwinizmus #definicia