Právna úprava zverejňovania súdnych rozhodnutí na Slovensku

Zverejňovanie súdnych rozhodnutí je komplexná téma, ktorá zahŕňa právne, etické a praktické aspekty. V slovenskom právnom poriadku existuje niekoľko ustanovení, ktoré upravujú túto oblasť, najmä v kontexte sporov z nekalej súťaže a ochrany duševného vlastníctva. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na inštitút zverejnenia rozhodnutia s dôrazom na jeho funkcie, podmienky a dopady.

Novelizácia zákona a účinnosť od roku 2012

Ministerstvo spravodlivosti predložilo do medzirezortného pripomienkového konania vyhlášku o zverejňovaní súdnych rozhodnutí, ktorá nadväzuje na zmeny účinné od mája 2010 predkladané ministerkou Žitňanskou. Vyhláška upravuje postup súdov pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí a zároveň vymedzuje kategórie údajov, ktoré sa v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov zo súdnych rozhodnutí pred zverejnením vylúčia. Zverejňovanie rozhodnutí podľa nových pravidiel má byť účinné od 1. januára 2012.

Na základe zmien v súdnictve, ktoré presadila ministerka Žitňanská a ktoré parlament schválil ešte vo februári tohto roku, budú Ústavný súd SR, ako aj všeobecné súdy povinné od roku 2012 zverejňovať právoplatné rozhodnutia na internete. Túto povinnosť bližšie upravuje práve vyhláška ministerstva, ktorá je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Súdy budú od 1. januára 2012 povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o predbežnom opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Spolu s uvedenými rozhodnutiami sa budú povinne zverejňovať aj rozhodnutia, ktoré boli vydané v priebehu súdneho konania a ktoré boli zrušené či potvrdené alebo zmenené súdom vyššieho stupňa, ako aj rozhodnutia, ktoré zrušujú rozhodnutie súdu nižšieho stupňa a opravné uznesenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky bude povinný zverejňovať právoplatné rozhodnutia disciplinárnych senátov do 3 pracovných dní odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Súdy budú tiež povinné na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám sprístupniť súdne rozhodnutia vrátane procesných rozhodnutí.

Právny základ zverejnenia rozhodnutia

Obchodný zákonník a nekalá súťaž

Obchodný zákonník v § 55 ods. 2 upravuje, že v sporoch z nekalej súťaže môže súd (vždy len na návrh) priznať úspešnej strane právo zverejniť rozsudok na náklady (trovy) neúspešnej strany. Ak v spore uspeje žalobca, môže súd vo výroku rozsudku vysloviť, že žalobca má právo zverejniť rozsudok v určenom rozsahu, forme, spôsobe a lehote a žalovaný má povinnosť nahradiť žalobcovi náklady takéhoto zverejnenia.

Ustanovenie § 55 ods. 2 OBZ neumožňuje súdu uložiť neúspešnej strane povinnosť, aby ona sama zverejnila rozsudok. Ak súd uloží neúspešnej strane povinnosť zverejniť rozsudok na jej náklady, technicky vzato ide o priznanie primeraného zadosťučinenia žalobcovi v nepeňažnej (nehmotnej, nemateriálnej) forme podľa § 53 OBZ. Spravidla sa táto povinnosť kombinuje aj s povinnosťou uverejniť ospravedlnenie, ktorého súčasťou je výrok a relevantná časť odôvodnenia rozsudku.

Výnimkou zo všeobecného pravidla upraveného v § 55 ods. 2 OBZ sú situácie, keď dôjde k nekalosúťažnému konaniu v podobe porušenia obchodného tajomstva (§ 51 OBZ). V takýchto prípadoch môže súd podľa § 55d ods. 1 OBZ uložiť povinnosť priamo rušiteľovi obchodného tajomstva, aby on sám zverejnil rozsudok na vlastné náklady.

Podľa § 55 ods. 2 OBZ zverejňuje rozsudok vždy len úspešná strana, zatiaľ čo neúspešná strana znáša náklady (trovy) takéhoto zverejnenia. Podstatou tohto ustanovenia teda nie je ani tak priznanie samotného práva na zverejnenie rozsudku, než skôr priznanie práva na náhradu nákladov (trov) za toto zverejnenie. Úspešná strana totiž môže rozsudok zverejniť bez ohľadu na to, či súd vyhovel alebo nevyhovel jej návrhu podľa § 55 ods. 2 OBZ.

Súd vo výroku nepriznáva úspešnej strane samotné právo na zverejnenie rozsudku, ale len konštatuje (resp. deklaruje) jeho existenciu a nad rámec toho jej priznáva právo na náhradu nákladov spojených so zverejnením rozsudku. Priznanie práva úspešnej strane na zverejnenie rozsudku na náklady neúspešnej strany teda samo osebe nezakladá samotné právo zverejniť rozsudok, ale ho predovšetkým deklaratívnym spôsobom posilňuje, a to najmä v tom, že rozsah, forma, spôsob a lehota (príp. doba) zverejnenia, ako sú určené v rozsudku, nezasahujú do dispozície neúspešnej strany neprimeraným spôsobom.

Pre úplnosť je vhodné spomenúť, že Obchodný zákonník v § 12 ods. 4 upravuje právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany z obsahového hľadiska rovnako ako § 55 ods. 2 OBZ s tým, že § 12 ods. 4 OBZ sa použije vo veciach týkajúcich sa neoprávneného používania obchodného mena. Podobný obsah ako § 55 ods. 2 OBZ má aj § 341 ods. 3 CSP, ktorý vo veciach porušenia práv z duševného vlastníctva umožňuje súdu priznať úspešnému žalobcovi (teda nie ktorejkoľvek zo strán) právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešného žalovaného. Existencia týchto ustanovení je prirodzená, keďže neoprávnené zásahy do obchodného mena, ako aj do práv duševného vlastníctva majú časté prieniky s právom proti nekalej súťaži.

Historický kontext

Inštitút zverejnenia rozsudku na náklady neúspešnej strany v sporoch z nekalej súťaže existoval na našom území už v prvorepublikovom zákone č. 111/1927 Sb. n. V Hlave I. V Hlave II. tohto zákona, ktorá bola venovaná trestnej ochrane proti nekalej súťaži, sa v § 40 ZPNS uvádzalo, že súd môže súkromnému žalobcovi na jeho návrh priznať v rozsudku oprávnenie uverejniť odsudzujúci rozsudok na náklady odsúdeného v jednom alebo v niekoľkých časopisoch.

Rovnaké oprávnenie mohol súd priznať aj obžalovanému na jeho návrh, ak bol zbavený obžaloby, pričom náklady zverejnenia by niesol súkromný žalobca. Bolo na rozhodnutí súdu, aby určil časopisy, v ktorých má k zverejneniu dôjsť, najvyššiu výmeru nákladov na zverejnenie, lehotu zverejnenia, ako aj ostatné podmienky zverejnenia.

Funkcie zverejnenia rozsudku

Informačná funkcia

Z hľadiska informačnej funkcie môže mať zverejnenie rozsudku pozitívny vplyv na zlepšenie alebo obnovenie dobrej povesti osoby (spravidla súťažiteľa) ohrozenej alebo poškodenej nekalosúťažným konaním rušiteľa. Napríklad, ak nekalosúťažné konanie rušiteľa viedlo k odlivu časti zákazníkov či k zníženiu dôveryhodnosti poškodeného súťažiteľa, zverejnenie rozsudku môže tieto negatívne následky zmierniť alebo napraviť.

Informačná funkcia môže byť takisto naplnená vtedy, keď súd zamietol žalobu, lebo dospel k záveru, že žalovaný sa nedopustil nekalej súťaže. V takom prípade môže zverejnenie rozsudku napraviť povesť žalovaného, ktorý bol žalobcom neprávom označený za rušiteľa. Informačná hodnota takéhoto zverejnenia môže byť relevantná napr. v prípade podávania šikanóznych žalôb medzi konkurentmi.

Je však dôležité si uvedomiť, že pre širšiu verejnosť je typicky zaujímavejšia samotná existencia sporu ako taká (t. j. aspekt rozkolu medzi stranami) než výsledok sporu, o ktorom by si neskôr prečítali napr. v periodickej tlači. Avšak, úspešná strana už dnes dokáže zasiahnuť mimoriadne veľké publikum v porovnaní s tradičnými médiami, a to napr. zverejnením rozsudku na sociálnych sieťach.

Satisfakčná funkcia

Z hľadiska satisfakčnej funkcie sa zvykne uvádzať, že zverejnenie rozsudku dopĺňa, resp. nahrádza inštitút primeraného zadosťučinenia v jeho nepeňažnej (nehmotnej, nemateriálnej) podobe. S tým, že ide o doplnenie inštitútu primeraného zadosťučinenia sa určite dá súhlasiť, lebo v rozšírení rozsudku medzi širokú verejnosť, zákazníkov, obchodných partnerov či konkurentov je možné pozorovať určitú (nemateriálnu) satisfakciu pre úspešnú stranu sporu, keďže zverejnený rozsudok potvrdzuje jej nárok a konštatuje, že jej bolo neúspešnou stranou ukrivdené.

V tomto ohľade je satisfakčná funkcia pomerne úzko previazaná s informačnou funkciou. Súhlasiť však nie je možné s tým, že by inštitút zverejnenia rozsudku na náklady neúspešnej strany podľa § 55 ods. 2 OBZ nahrádzal primerané zadosťučinenie v nepeňažnej (nehmotnej, nemateriálnej) podobe podľa § 53 OBZ.

Sankčná funkcia

Právna spisba hovorí aj o sankčnej funkcii (účele), a to konkrétne v tom zmysle, že zverejnenie rozsudku je určitým osobitným druhom sankcie za nekalosúťažné konanie. Takúto formuláciu je možné nájsť aj v rozhodovacej praxi súdov. Nejde však o najšťastnejšiu formuláciu, pretože v civilnej rovine súd neukladá stranám sankcie (s výnimkou procesných sankcií), ale ukladá im povinnosti za spáchanie civilných deliktov.

Účelom priznania práva úspešnej strane na zverejnenie rozsudku na náklady neúspešnej strany preto nie je neúspešnú stranu potrestať, ale skôr reparovať alebo kompenzovať stratu (ujmu) spôsobenú úspešnej strane.

Podmienky a postup pri zverejnení rozhodnutia

Návrh na zverejnenie a úspech v spore

Právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany nie je samostatne uplatniteľným nárokom a ako také ani nepodlieha poplatkovej povinnosti. Žalobca totiž nemôže podať žalobu, ktorou by sa domáhal výlučne zverejnenia rozsudku na náklady žalovaného. Predmetom sporu tak vždy musí byť aj iný nárok podľa § 53 OBZ. Domáhanie sa práva zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany má preto komplementárny charakter.

Na to, aby súd mohol priznať úspešnej strane právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany, musí mať úspešná strana buď plný úspech v spore alebo aspoň úspech v prevažnej časti. Pri úspechu len v prevažnej časti, súd určí, v akom pomere sa rozdelia náklady na zverejnenie rozsudku medzi obe strany (t. j., akú časť nákladov zverejnenia rozsudku bude neúspešná strana povinná uhradiť úspešnej strane).

Pri určovaní pomeru rozdelenia nákladov by súd nemal zvýhodňovať úspešnú stranu. Čiastočné zamietnutie žaloby znamená, že žalovaný úspešne uplatnil svoju procesnú obranu v spore a v danej časti konania bol práve on tou úspešnou stranou. Žalovanému preto nemôže byť na ťarchu, že napr. úspešne vzniesol námietku premlčania ohľadom časti žalobcom uplatňovaného nároku. Takisto mu nemôže byť na príťaž, že žalobca (neuvážene alebo cielene) nadhodnotil svoj nárok a ohľadom nepriznanej časti nedokázal uniesť dôkazné bremeno, resp. že žalovaný dokázal výšku žalobcom uplatňovaného nároku v nepriznanej časti úspešne spochybniť alebo vyvrátiť.

Žiadna zo strán nemá právny nárok na to, aby súd vyhovel jej návrhu na priznanie práva zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany. Rozhodnutie o tomto návrhu je na uvážení súdu. Zákon nestanovuje dôvody nevyhovenia tomuto návrhu. Medzi najčastejšie dôvody však patria najmä neprimeraná nákladnosť zverejnenia alebo mimoriadne dlhý časový odstup od spáchania nekalosúťažného deliktu. Súd by mal pri rozhodovaní o tomto návrhu posúdiť aj to, či zverejnenie rozsudku je primerané (proporcionálne).

Súd môže úspešnej strane priznať právo zverejniť rozsudok vždy len na návrh, nikdy nie z úradnej moci (ex offo). Rozhodovanie súdu o priznaní tohto práva sa preto riadi dispozičným princípom. Je žiadané, aby sa priznania tohto práva strany domáhali už v ich písomných podaniach, najmä kvôli jasnej a zrozumiteľnej formulácii petitu. Je prípustné, aby strana urobila takýto návrh aj neskôr v konaní (napr. na pojednávaní), avšak vždy do vyhlásenia rozsudku.

Ak súd prizná úspešnej strane právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany, určí zároveň aj rozsah, formu, spôsob a lehotu (príp. dobu) zverejnenia rozsudku. Tým sa má na mysli najmä, že rozhodne o tom, v akom médiu sa má rozsudok zverejniť, napr. v tlači (odbornej, neodbornej, celoštátnej, regionálnej, dennej, týždennej, mesačnej, printovej alebo internetovej a pod., príp. aj v akej rubrike), v televízii, v rozhlase, v rádiu, na webovej stránke úspešnej strany či dokonca na sociálnych sieťach a pod.

Kritériá a moderácia súdu

Súd takisto rozhodne o časových parametroch zverejnenia, napr. v akej frekvencii sa má rozsudok zverejniť (napr. v troch po sebe vychádzajúcich číslach odborného mesačného časopisu v rubrike inzercia), alebo ako dlho má byť rozsudok zverejnený (napr. v trvaní jedného roka na webovej stránke úspešnej strany), alebo v akej lehote sa má rozsudok zverejniť (napr. v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku). Pokiaľ ide o obsah zverejnenia, typicky je nedostatočné, ak sa zverejní iba výrok rozsudku. Vždy by mal byť preto zverejnený celý rozsudok alebo aspoň výrok vždy s relevantnou (kľúčovou) časťou odôvodnenia.

Cieľom zverejnenia rozsudku je, okrem iného, informovať v záujme úspešnej strany a v záujme širšej verejnosti (napr. iných súťažiteľov, spotrebiteľov či obchodných partnerov) o výsledku sporu. Pri rozhodovaní o rozsahu, forme, spôsobe a lehote (príp. dobe) zverejnenia rozsudku nie je súd viazaný návrhom strany. Rozhodnutie o týchto kritériách je plne na zvážení súdu. To samozrejme neznamená, že súd si tieto kritériá svojvoľne vymyslí sám.

Od strany sa očakáva, že súdu predloží kvalifikovaný návrh obsahujúci aj návrh ohľadom rozsahu, formy, spôsobu a lehoty (príp. doby) zverejnenia rozsudku. Je náležité, aby strana svoj návrh kritérií aj riadne odôvodnila. Ostáva však v diskrécii súdu, aby stranou navrhované kritériá zverejnenia nastavil tak, aby boli primerané (proporcionálne).

Z tohto dôvodu môže súd modifikovať napr. typ, veľkosť či farbu písma, umiestnenie, podobu, frekvenciu alebo aj ďalšie obdobné črty zverejnenia. Inými slovami, ide o moderačné právo súdu ohľadom kritérií zverejnenia. Moderácia je v tomto prípade prípustná smerom nadol, teda že ňou súd zmierňuje prísnosť navrhovaných kritérií, aby boli vo vzťahu k neúspešnej strane primerané (proporcionálne). K moderácii smerom nahor dochádzať nesmie, pretože by tým súd priznával viac, než úspešná strana požadovala, čím by dochádzalo k narušeniu zásady iudex ne eat petita partium („sudca nech nejde nad návrhy strán“).

Pri rozhodovaní o jednotlivých kritériách (parametroch) zverejnenia rozsudku vychádza súd aj zo závažnosti nekalosúťažného konania rušiteľa. Toto platí samozrejme len vtedy, ak v spore bolo preukázané, že žalovaný rušiteľ sa dopustil nekalej súťaže, t. j. ak sa právo zverejniť rozsudok na náklady žalovaného priznáva žalobcovi. To znamená, že súd berie do úvahy aj v akom rozsahu, v akej forme, akým spôsobom a v akom trvaní dochádzalo k nekalosúťažnému konaniu a závery o týchto otázkach odzrkadľuje pri určovaní jednotlivých kritérií zverejnenia.

Ak nekalá súťaž nebola v spore preukázaná a právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešného žalobcu súd priznáva žalovanému, v takom prípade súd samozrejme nevychádza zo závažnosti nekalosúťažného konania, keďže k nemu v zmysle zamietavého rozsudku nedošlo.

Dôsledky zverejňovania na justíciu

Zverejňovanie súdnych rozhodnutí, hoci má za cieľ zvýšiť transparentnosť, môže mať aj negatívne dopady na efektivitu justície. Niektorí odborníci sa obávajú, že nová povinnosť spôsobuje spomalenie súdnych konaní v dôsledku zvýšenej administratívnej záťaže pre súdy.

Podľa názorov z praxe, celá administratíva bude len anonymizovať rozsudky a riešiť, čo tam vlastne má zverejňovať. Táto činnosť môže značne zaťažiť administratívne a odborné sily súdov, čo môže viesť k predĺženiu lehôt na konanie a konečné rozhodnutie súdu.

Navyše, zverejnenie rozhodnutia si splní účel len vtedy, ak sa z neho ktokoľvek dozvie, koho sa týka a o čom bolo rozhodnuté. Po anonymizovaní údajov v rozhodnutí nikto nebude vedieť, koho sa týka a s najväčšou pravdepodobnosťou ani čoho sa týka. Teda celé zverejňovanie rozhodnutí môže len zbytočne zaťažiť administratívu a minie sa účinkom.

Jediný prínos by bol, keby rozhodnutia boli prehľadne zaradené do databáz, v ktorých by sa dalo vyhľadávať podľa predmetu konania, predmetu rozhodnutia, podľa súdu, ktorý vydal rozhodnutie. Doterajšie vyhľadávanie rozhodnutí, hoci sa rozsudky už dávno zverejňujú, to neumožňuje. Prínos je preto otázny a predpokladá sa, že v prípade odvahy pozmeniť rozsah anonymizácie, ponechať mená, označenie nehnuteľností a pod., by sa transparentnosť výrazne zvýšila.

Príklady právnych viet súdov

• Právna veta: Ako vyplýva z § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody, tento pre povolenie výnimky z povinnosti uloženej v § 35 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody (t. j. pre povolenie odstrelu) vyžaduje splnenie troch podmienok: (1) neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva; (2) výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli; (3) cieľom povolenia výnimky môže byť (okrem iného) predchádzanie závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratach, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve alebo ochrana verejného zdravia alebo ... Právna veta je skrátená.

• Právna veta: Postup pri výkone základného práva na informácie je v zákone o slobode informácií konkretizovaný v § 14 (Žiadosť o sprístupnenie informácií) a nasl. citovaného zákona a povinnosť „povinnej osoby“ (§ 2 ods. 1 zákona o slobode informácií) upravuje § 17 a nasl. zákona o slobode informácií. Hoci zákon o slobode informácií pripúšťa obmedzenie prístupu k určitým informáciám, napríklad z dôvodu ochrany utajovaných skutočností (§ 8), ochrany osobnosti a osobných údajov (§ 9), ochrany obchodného tajomstva (§ 10), prípadne informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom ... Právna veta je skrátená.

• Právna veta: Z vyššie citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že príslušnosť (právomoc) ústavného súdu rozhodovať o porušení základných práv alebo slobôd je daná iba subsidiárne v prípade, ak o tom nerozhoduje iný súd. Zákonom č. 501/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) s účinnosťou od 1. januára 2002 došlo k novelizácii § 244 OSP v tom zmysle, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, pričom postupom správneh ... Právna veta je skrátená.

• Právna veta: Sústavu všeobecných súdov Slovenskej republiky tvoria nezávislé súdne orgány, ktorých úlohou je ochrana zákonnosti. Do konania pred nimi pri ochrane zákonnosti Ústavný súd Slovenskej republiky nemôže zasahovať, ak nie sú namietané a zistené okolnosti preukazujúce porušenie ústavnosti. Porušenie zákonnosti všeobecnými súdmi nezakladá právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa čl. 130 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 110/95 z 19. septembra 1995) Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) ... Právna veta je skrátená.

tags: #narok #na #zverejnenie #rozhodnutia