Pracovné voľno pri sťahovaní: Kedy máte nárok a aké sú podmienky?

Sťahovanie je významnou životnou udalosťou, ktorá si vyžaduje nielen dôkladnú prípravu, ale aj čas na realizáciu. Zamestnanci majú nárok na voľno v práci z dôvodu presťahovania sa do iného mesta alebo obce. Je však dôležité poznať podmienky, za ktorých vám zamestnávateľ musí vyhovieť a kedy máte nárok na náhradu mzdy.

V pracovnom i osobnom živote sa však môžu vyskytnúť okolnosti, ktoré môžu spôsobiť dočasné znemožnenie takéhoto výkonu práce, t. j. jeho prerušenie. Zákonník práce na tieto okolnosti pamätá a označuje ich ako prekážky v práci, ktoré môžu vzniknúť nielen na strane zamestnanca, ale i na strane zamestnávateľa.

V súvislosti so sťahovaním je situácia nasledovná:

• Sťahovanie v záujme zamestnávateľa: Zamestnávateľ môže udeliť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, ak je sťahovanie v jeho záujme, napríklad pri zmene miesta výkonu práce.
• Sťahovanie z osobných dôvodov: Pri sťahovaní z osobných dôvodov má zamestnanec nárok na neplatené voľno - maximálne na jeden deň, ak sa sťahuje v rámci rovnakej obce, a najviac na dva dni, ak ide o presťahovanie do inej obce.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uviedlo, že zamestnávateľ môže poskytnúť svojim pracovníkom voľno v práci s náhradou mzdy, ak ide o sťahovanie v jeho záujme. V prípade, že ide o presťahovanie sa zamestnanca na osobné účely, má nárok na voľno bez náhrady mzdy, a to najviac na jeden deň pri sťahovaní sa v tej istej obci a maximálne dva dni do inej obce.

Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Dôležité je, že zamestnanec musí zamestnávateľovi prekážku na jeho strane preukázať, čiže predložiť potvrdený doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Ak zamestnanec vopred vie o prekážke v práci, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu a jej trvanie zamestnávateľovi aj preukázať.

Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, tak zamestnávateľ mu musí umožniť odpracovať zameškaný čas, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Ďalšie možnosti pracovného voľna

Okrem sťahovania sa majú zamestnanci za určitých podmienok aj nárok na voľno pri štúdiu a zvyšovaní si kvalifikácie.

„Na uzatvorenie dohody o zvyšovaní kvalifikácie nemá zamestnanec zo zákona právo, je to len možnosť. Môže ísť o situáciu, keď si napríklad zamestnanec chce dorobiť vysokoškolské vzdelanie externe (prvý stupeň, druhý stupeň), a teda musí chodiť do školy aj počas pracovného času. Ak je to aj v záujme zamestnávateľa, napríklad budúca perspektíva získania kvalifikovaného zamestnanca, dohodnú sa príslušné podmienky v kontexte Zákonníka práce," spresnil rezort práce.

Ďalej priblížil, že zamestnávateľ môže umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytnutím pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrad ďalších nákladov spojených so štúdiom. Pracovník má zároveň povinnosť po skončení štúdia zotrvať u zamestnávateľa určitý čas alebo mu zaplatiť náklady spojené so štúdiom, a to aj v prípade, keď dá výpoveď v práci pred skončením štúdia.

Uhradiť náklady nemusí zamestnanec napríklad, ak nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, na ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, alebo ak mu zamestnávateľ zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilým na vykonávanie práce spojenej s kvalifikáciou.

MPSVR dodalo, že voľno v práci a náhradu mzdy môže poskytnúť zamestnávateľ svojim pracovníkom v sume ich priemerného zárobku, najmä ak zvýšenie či rozšírenie kvalifikácie je v súlade s potrebami firmy.

V živote zamestnanca nastávajú situácie, pre ktoré nemôže vykonávať svoju prácu. Pri niektorých prekážkach v práci má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, ktorú poskytuje zamestnávateľ.

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení; ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Pri ďalšom pracovnom voľne (t. j. nad rámec sedem dní) už zamestnávateľ nemusí zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy, čiže zamestnanec bude mať neplatené voľno.

Zamestnanec má nárok na platené pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie.

V prípade úmrtia rodiča alebo súrodenca zamestnanca, príp. inej osoby ktorá v čase úmrtia žila so zamestnancom v domácnosti sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb.

Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne zamestnancovi na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela.

Na ďalší deň pracovného voľna s náhradou mzdy má zamestnanec nárok, ak obstaráva pohreb týchto osôb.

Pri znemožnení cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím poskytne zamestnávateľ tomuto zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.

V zimnom období, najmä počas intenzívneho sneženia, sa mnohí zamestnanci stretávajú s problémom dochádzky do práce. Aj v takýchto prípadoch však môže zamestnanec požiadať o pracovné voľno alebo ospravedlnenú absenciu.

Ak sa zamestnanec nemohol do práce dostaviť pre neočakávané prerušenie premávky alebo z dôvodu výrazného meškania verejnej dopravy, na ktoré neexistovala iná primeraná alternatíva, má právo na ospravedlnenú absenciu bez nároku na mzdu.

Aby však zamestnanec získal platené pracovné voľno, každú prekážku musí zamestnávateľovi náležite preukázať potrebnými dokladmi. V opačnom prípade mu zamestnávateľ nemusí neprítomnosť v práci ospravedlniť, či zaplatiť. Pre zamestnanca by takáto prekážka predstavovala neplatené voľno, v prípade neospravedlnenej neprítomnosti v práci, tzv. porušenie pracovnej disciplíny.

„Podľa Zákonníka práce, ak zamestnanec vopred vie o prekážke v práci, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu a jej trvanie zamestnávateľovi aj preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní," uviedlo MPSVR.

V prípade hľadania práce pred skončením pracovného pomeru patrí zamestnancovi náhrada mzdy najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, a to len pri skončení pracovného pomeru pri výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, premiestňuje alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočný.

Prekážky na strane zamestnávateľa

Povinnosťou zamestnávateľa je prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi plniť túto povinnosť z objektívnych dôvodov, ide o okolnosti, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu, tzv. prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

V praxi treba ako prekážky na strane zamestnávateľa rozlišovať vážne prevádzkové dôvody a prestoj. Vážne prevádzkové dôvody nie sú na rozdiel od prestoja v Zákonníku práce vymedzené.

Pokiaľ zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode so zamestnávateľom preradený na inú prácu, vzniká mu nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov (spravidla ide o príčiny, ktorých vznik a čas trvania možno reálne predpokladať) a zamestnávateľ ich vymedzí v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov, pôjde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej bude patriť zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Túto dohodu nemôže zamestnávateľ nahradiť svojím jednostranným rozhodnutím.

V prípade, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy (napr. vonkajší stavebný pracovník pre silný nárazový vietor), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.

Ak by zamestnanec nemohol vykonávať prácu v dôsledku iných prekážok na strane zamestnávateľa (než sú uvedené vyššie), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Takouto inou prekážkou môžu byť napríklad plánované opravy dielní, úprava pracovného prostredia a pod.

Tak je to napríklad v prípade pandémie COVID-19. Ak zamestnávateľ musí na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva uzavrieť počas doby trvania núdzového stavu svoju prevádzku (napr. predajňu s oblečením, reštauráciu či bar) a nemá možnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, môže ísť o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce.

Prekážky na strane zamestnanca

Podľa Zákonníka práce možno rozlišovať tieto druhy prekážok v práci na strane zamestnanca:

1. prekážky z dôvodu všeobecného záujmu (§ 136 a nasl. Zákonníka práce),
2. prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl (§ 139 Zákonníka práce),
3. prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie (§ 140 Zákonníka práce),
4. dôležité osobné prekážky v práci (§ 141 Zákonníka práce).

V tomto článku ďalej bližšie rozvedieme len poslednú kategóriu - dôležité prekážky v práci na strane zamestnanca.

Dôležité osobné prekážky v práci

Ako je už z názvu zrejmé, do tejto kategórie prekážok patria predovšetkým udalosti osobného charakteru, ktoré sa počas života vyskytnú u každého zamestnanca. Konkrétne sem Zákonník práce zaraďuje viaceré osobné prekážky, ktoré možno rozdeliť do týchto skupín:

• Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnanec hmotne zabezpečený z prostriedkov nemocenského poistenia;
• Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy (platené voľno);
• Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno).

Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnanec hmotne zabezpečený z prostriedkov nemocenského poistenia

Medzi ne patrí najmä dočasná práceneschopnosť pre chorobu alebo úraz, materská alebo rodičovská dovolenka, karanténa, ošetrovanie chorého člena rodiny (OČR), starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v škole. V takýchto prípadoch zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale poskytuje sa mu peňažná dávka z prostriedkov nemocenského poistenia, tzn., že zamestnanec je hmotne zabezpečený príslušnou dávkou (napr. počas práceneschopnosti má nemocenskú dávku, počas materskej dovolenky má materskú dávku).

Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy (platené voľno)

V prvom rade sem patrí vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Zamestnancovi za týmto účelom patrí pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, za podmienky, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Osobitne sa posudzujú tehotné zamestnankyne, ktoré majú nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom (bez obmedzenia počtu dní). Tehotnou zamestnankyňou na tento účel je však len zamestnankyňa, ktorá písomne informovala zamestnávateľa o svojom stave a predložila mu lekárske potvrdenie o tehotenstve.

Ďalej sa medzi uvedené prekážky v práci zaraďuje sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia (napr. dieťaťa, manžela), a to pri náhlom ochorení alebo úraze, na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie či liečenie. Vtedy musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi (len jednému z rodinných príslušníkov) pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a nebolo možné ho vykonať mimo pracovného času. Pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní v kalendárnom roku.

Dôležitou osobnou prekážkou v práci, pri ktorej je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi platené voľno je narodenie dieťaťa. Pri tejto príležitosti zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť.

V prípade úmrtia rodinného príslušníka sa poskytuje platené voľno nasledovne:

• pri úmrtí manžela alebo dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe,
• pri úmrtí rodiča alebo súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb,
• pri úmrtí prarodiča alebo vnuka alebo prarodiča jeho manžela sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.

Medzi osobné prekážky, pri ktorých zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi platené voľno patrí aj svadba. Tu ale zákon rozlišuje vlastnú svadbu, pri ktorej sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň (ak je svadba v deň, kedy má zamestnanec pracovať) a svadbu dieťaťa alebo rodiča, pri ktorej má zamestnanec síce nárok na pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy.

Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno)

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy pri vyšetrení alebo ošetrení v zdravotníckom zariadení na nevyhnutne potrebný čas, a to po vyčerpaní zákonom určeného rozsahu siedmich kalendárnych dní v roku. To znamená, že ak zamestnanec v danom kalendárnom roku už vyčerpal svojich sedem dní na vyšetrenie u lekára a potrebuje ísť na ďalšie celodenné vyšetrenie, zamestnávateľ mu voľno dá, ale bez náhrady mzdy.

Neplatené voľno, ako sme už spomínali vyššie, poskytne zamestnávateľ zamestnancovi na svadbu jeho dieťaťa alebo rodiča.

Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas aj pri nepredvídanom (neočakávanom) prerušení premávky alebo meškaní pravidelnej verejnej dopravy (napr. z dôvodu poruchy vozidla, poveternostných vplyvov), ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom.

tags: #narok #na #volno #pri #prestahovani