Bývanie predstavuje jednu zo základných ľudských potrieb, no pre mnohé domácnosti je spojené so značnou finančnou záťažou. Príspevok na bývanie je nástroj sociálneho systému, ktorý má za cieľ pomôcť najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. Je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním a môže byť významnou pomocou pre rodiny či jednotlivcov v hmotnej núdzi. V súvislosti s bývaním a vlastníctvom nehnuteľností je často predmetom diskusií aj téma darovacích zmlúv a s nimi spojených práv a povinností, najmä ak ide o zriadenie vecného bremena doživotného bývania.
Príspevok na bývanie: Prehľad a podmienky
Príspevok na bývanie je sociálna dávka poskytovaná štátom na čiastočné pokrytie nákladov spojených s bývaním pre domácnosti v hmotnej núdzi. Cieľom tejto podpory je pomôcť jednotlivcom a rodinám s nízkymi príjmami zabezpečiť si dôstojné bývanie. Podmienky nároku na túto dávku sú stanovené v § 7 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.
Kto má nárok na príspevok?
Nárok na príspevok na bývanie má domácnosť, ktorá spĺňa zákonné podmienky a nachádza sa v hmotnej núdzi alebo v podobne vážnej finančnej situácii.
Podmienky nároku na príspevok na bývanie
Pre získanie nároku na príspevok na bývanie je potrebné splniť niekoľko základných podmienok, ktoré sa týkajú právneho vzťahu k nehnuteľnosti a úhrady nákladov na bývanie.
- Právny vzťah k nehnuteľnosti:
- V prípade vlastníctva bytu je potrebné uhrádzať náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti. Ak existujú nedoplatky, je nutné predložiť dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára.
- V prípade nájmu je dôležité uhrádzať nájomné a náklady za služby spojené s bývaním podľa nájomnej zmluvy.
- Príspevok je možné získať aj v prípade bývania v byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti; preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje.
- Preukázané náklady v domácnosti: Medzi preukázané náklady patrí najmä nájomné, poplatky za energie (voda, plyn, elektrina), odvoz odpadu a ďalšie služby súvisiace s užívaním bytu. Tieto náklady však musia byť preukázané platnými dokladmi.
Výška príspevku na bývanie
Výška dávok v hmotnej núdzi sa upravuje podľa rastu životného minima. Napríklad od júla stúplo životné minimum z 273,99 eura na 284,13 eura mesačne. Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním.
| Počet členov domácnosti | Výška príspevku na bývanie (príklad) |
|---|---|
| 1 - 4 členovia | Špecifická suma sa vypočítava individuálne |
| Viac ako 4 členovia | 308,40 eura mesačne |
Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.
Ako požiadať o príspevok na bývanie?
Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi treba adresovať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa miesta vášho trvalého pobytu. Žiadosť je možné podať osobne na Úrade práce v mieste vášho trvalého bydliska alebo online prostredníctvom portálu slovensko.sk. Pri osobnom podaní stačí navštíviť úrad a vyplniť žiadosť, ktorú vám poskytne pracovník úradu. Ak si chcete ušetriť čas, môžete si žiadosť stiahnuť z webu úradu a priniesť ju už vyplnenú. Ak máte aktivovanú elektronickú schránku na portáli slovensko.sk, môžete žiadosť podať online.
Dôležité informácie
- Úrad má na spracovanie žiadosti 30 dní.
- Ak vám príspevok schvália, začne sa vyplácať od prvého dňa nasledujúceho mesiaca.
- Dávka sa vypláca mesačne, vždy za predchádzajúci mesiac - napríklad za január dostanete peniaze vo februári.
- Ak vám úrad príspevok zamietne, dostanete písomné rozhodnutie s uvedenými dôvodmi. Odvolanie sa podáva priamo na úrade, ktorý vašu žiadosť zamietol.
- Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie.
- Počas tejto doby je dôležité, aby domácnosť informovala úrad o akýchkoľvek zmenách, ako sú zvýšenie príjmu, zmena miesta bývania alebo zmena počtu členov domácnosti.
Zmeny v príspevku na bývanie od roku 2023
Od 1. januára 2023 vstúpila do platnosti nepriama novela Zákonníka práce (zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania), ktorá priniesla nový § 152c, týkajúci sa príspevku na štátom podporované nájomné bývanie. Táto zmena umožňuje zamestnávateľom poskytovať zamestnancom príspevok na bývanie, avšak ide o možnosť, nie povinnosť.
- Štátna podpora nájomného bývania: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi, ktorý je nájomcom bytu štátom podporovaného nájomného bývania na základe nájomnej zmluvy, príspevok na štátom podporované nájomné bývanie.
- Výška príspevku: Výška príspevku sa vypočítava z rozlohy bytu, pričom maximálna suma je 4 eurá za meter štvorcový podlahovej plochy bytu. Celkový príspevok však nemôže presiahnuť 360 eur za kalendárny mesiac.
- Zníženie príspevku: V prípade zamestnancov s kratším pracovným časom sa príspevok znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Ak zamestnanec uzatvoril pracovný pomer v priebehu mesiaca, suma príspevku sa zníži v pomere zodpovedajúcom počtu kalendárnych dní od začatia pracovného pomeru k poslednému dňu daného mesiaca.
- Viacerí nájomníci: Ak byt užíva viacero zamestnancov, ktorí sú nájomcami, o príspevok môže požiadať len jeden z nich. Zamestnanca, ktorý o príspevok požiada, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní s tými, ktorí oň nepožiadajú. Príspevok je splatný najneskôr posledný deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poskytuje.
Darovacia zmluva a vecné bremeno doživotného bývania
Darovacia zmluva je právny úkon, ktorým darca bezplatne prenecháva obdarovanému nejakú vec (napr. nehnuteľnosť) a obdarovaný dar prijíma. Pri darovaní nehnuteľnosti je bežné, že darca zriadi vecné bremeno práva doživotného bývania a užívania v prospech darujúceho.
Čo znamená vecné bremeno doživotného bývania?
Vecné bremeno (napr. právo doživotného bývania) je právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností a viaže sa na konkrétnu nehnuteľnosť. Ak teda Vaša matka má v byte zriadené právo doživotného bývania a užívania (bez ohľadu na to, či bolo zriadené ako vecné bremeno a je teda zapísané na liste vlastníctva alebo či bolo zriadené len ako záväzkový vzťah) znamená, že Vaše vlastnícke právo (resp. jednotlivé z vyššie uvedených oprávnení) sú obmedzené tak, že ste povinný strpieť to, že Vaša matka býva a užíva daný byt.
Na zriadenie vecného bremena je potrebný súhlas všetkých vlastníkov nehnuteľnosti, pretože ide o obmedzenie vlastníckeho práva. Ak by svokor vlastnil len 1/4 domu a jeho brat 3/4, na zriadenie vecného bremena na celý dom by bol potrebný súhlas aj brata. Ak brat so zriadením vecného bremena nesúhlasí, nie je možné zriadiť vecné bremeno na celý dom. Svokor by mohol zriadiť vecné bremeno len na svoj podiel, avšak v praxi je výkon takéhoto práva veľmi problematický, pretože dom je fyzicky jeden celok a nie je možné presne určiť, ktorá časť domu patrí ku ktorému podielu.
Vecné bremeno v prípade úmrtia obdarovaného sa nezrušuje a ani nie je predmetom dedenia, lebo vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania v prospech priateľa prechádza na nových vlastníkov nehnuteľnosti. Uvedené platí aj v prípade predaja domu po dedičskom konaní.
Obmedzenia vlastníckeho práva a doživotné užívanie
To, že je na nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno v prospech rodičov manžela, neznamená, že s nehnuteľnosťou váš manžel nemôže disponovať ako vlastník. K darovaniu podielu na nehnuteľnosti nepotrebuje súhlas osôb oprávnených z vecného bremena a ani ich nemusí o tom informovať. Otec má len právo doživotného užívania predmetného bytu, a nie právny nárok na podiel na predajnej cene, ak by ste byt predali. Je to tak z dôvodu, že Váš otec nie je vlastníkom nehnuteľnosti.
Možnosti zrušenia darovacej zmluvy
Ak v čase uzavretia darovacej zmluvy boli splnené všetky podmienky platnosti právneho úkonu, zmluvu je možné zrušiť len v obmedzených prípadoch. Jedným z takýchto prípadov je, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy voči darcovi. Za hrubé porušenie dobrých mravov sa podľa výkladu v komentári považuje porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, napríklad fyzické napádanie darcu, hrubé urážky, opakované vyháňanie darcu z domu, neposkytnutie potrebnej pomoci a podobne. Samotné konflikty, „slovné napádanie“ zo strany darcov alebo to, že sa darca „hneval“, dôvod na vrátenie daru nezakladajú; rozhodujúce je, či obdarovaný (Vy) voči darcom (mame, babke) hrubo porušujete dobré mravy. Kým sa Vy nesprávate voči mame alebo babke spôsobom, ktorý by súd mohol posúdiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, nemajú právny nárok „zobrať si dom späť“ len preto, že sa s Vami hádajú alebo Vám slovne hovoria, aby ste odišli.
Obligačný záväzok v darovacej zmluve
Do darovacej zmluvy je možné zakomponovať tzv. obligačný záväzok, teda záväzok obdarovaného, že umožní darcovi doživotné bývanie v dome. Tento záväzok však nemá povahu vecného bremena, nie je zapísaný v katastri a neviaže sa na nehnuteľnosť, ale len na osobu obdarovaného. Ak by váš manžel svoj podiel predal alebo daroval ďalej, nový vlastník by týmto záväzkom nebol viazaný. Takýto záväzok je možné v darovacej zmluve formulovať napríklad ako povinnosť obdarovaného umožniť darcovi doživotné bývanie v nehnuteľnosti, prípadne aj s určením konkrétnych podmienok (napr. ktoré miestnosti môže užívať, aké služby mu má poskytovať a pod.).
Darovanie nehnuteľnosti a daň z príjmov
Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním nie je predmetom dane z príjmov a obdarovanému nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní. Avšak, ak fyzická osoba uzatvorí kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti, ktorú nadobudla darovaním, príjem z predaja nehnuteľnosti už podlieha dani z príjmov.