Nárok na stravné lístky a príspevok na stravovanie pre zamestnancov, vrátane vychovávateľov

Stravné lístky, alebo ľudovo „gastráče“, sú jedným z najrozšírenejších a najobľúbenejších zamestnaneckých benefitov na Slovensku. Stravné lístky sú benefitom, ktorý zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom na čiastočnú úhradu nákladov na stravovanie. Napriek tomu, že ich pozná takmer každý, okolo ich poskytovania panuje množstvo nejasností. Tento článok sa zameriava na problematiku stravných lístkov a príspevku na stravovanie s dôrazom na ich poskytovanie zamestnancom, vrátane vychovávateľov, s kratším pracovným úväzkom a ďalšie súvisiace aspekty.

Základné podmienky nároku na stravovanie

Podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v z. n. p.) má zamestnanec nárok na stravné lístky, ak odpracuje viac ako 4 hodiny denne. Táto podmienka je kľúčová pre posúdenie nároku na stravné lístky, najmä u zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný úväzok. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Nesplnenie tejto povinnosti je porušením pracovnoprávnych predpisov.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ stravovanie zabezpečuje podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja.

Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

Stravné lístky a kratší pracovný úväzok

Častou otázkou je, či má zamestnanec s kratším pracovným úväzkom nárok na stravné lístky. V prípade, ak zamestnanec pracuje denne viac ako 4 hodiny, nárok na stravné lístky mu vzniká. Ak však jeho pracovný čas nepresiahne 4 hodiny denne, zamestnávateľ nie je povinný mu stravné lístky poskytnúť.

Príklad: Zamestnávateľ zamestnáva pracovníka na kratší pracovný úväzok - 4 hodiny denne, t. j. 20 hodín týždenne na trvalý pracovný pomer a poskytuje mu stravné lístky za každý odpracovaný deň napriek tomu, že v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. je ustanovené, že nárok na stravný lístok vzniká pri odpracovaní viac ako 4 h. V tomto prípade zamestnávateľ neporušuje zákon, ak poskytuje stravné lístky aj napriek tomu, že zamestnanec pracuje presne 4 hodiny.

Možnosť poskytovania stravných lístkov aj pri kratšom pracovnom čase

Zákon síce nestanovuje povinnosť poskytovať stravné lístky zamestnancom, ktorí pracujú 4 hodiny alebo menej, avšak zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať ich aj v takýchto prípadoch. Ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytovať stravné lístky aj zamestnancom s kratším pracovným časom, je vhodné túto skutočnosť upraviť interným predpisom. Tento predpis by mal jasne definovať podmienky poskytovania stravných lístkov, aby sa predišlo prípadným nedorozumeniam. V prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobí zamestnanecká rada a ide o SZČO s jediným zamestnancom, interný predpis je postačujúci. Podmienky môže zamestnávateľ upraviť iba vtedy, ak u zamestnávateľa pôsobí zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, alebo sú upravené podmienky stravovania v kolektívnej zmluve.

Formy zabezpečenia stravovania a finančný príspevok

Zamestnávatelia na plnenie povinnosti zabezpečenia stravovania môžu využívať:

• vlastné stravovacie zariadenia,
• stravovacie zariadenia iných zamestnávateľov, alebo
• môžu zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (t.j. stravovacie poukážky).

Novela Zákonníka práce od 1.3.2021 umožnila zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, zvoliť si namiesto už zavedenej formy stravných lístkov formu finančného príspevku. Od 1.1.2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta). Výnimkou sú prípady, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska. V oboch prípadoch (stravné lístky/finančný príspevok) je výška príspevku rovnaká.

Zamestnávateľ: Prispieva minimálne 55 % z hodnoty stravného (teda aspoň 3,22 € z 5,85 € lístka od 1.1.2024). Maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Príspevok zamestnávateľa a sociálny fond

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom sprostredkovateľa stravovacích služieb, cenou jedla sa rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín.

Zamestnávateľ musí uhradiť svoj povinný príspevok na svoje náklady, ktoré pre neho predstavujú daňový výdavok. Podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ uhradiť len časť alebo zvyšok hodnoty stravného lístka. Najčastejším prípadom z praxe je, že zamestnávateľ prispieva časť zo sociálneho fondu a časť uhrádza zamestnanec. Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, dohodne sa v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 12. 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Prehľad príspevkov na stravovanie

Kedy nárok na stravovanie nevzniká

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom v určitých situáciách. Nárok na stravný lístok nevzniká, ak zamestnanec nepracuje z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa, počas dovolenky na zotavenie, alebo počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Podmienkou pre uplatnenie nároku zamestnanca na poskytnutie stravy je, aby v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny, čo sa v týchto prípadoch nedeje. V § 152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce však existuje možnosť pre zamestnávateľa, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancovi poskytovať stravovanie aj počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.

Ak zamestnanci nepracujú z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), majú za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňajú jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávajú v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu im za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Diéty pri pracovnej ceste

Ak vás zamestnávateľ vyšle na pracovnú cestu, máte nárok na stravné (tzv. diéty) podľa Zákona o cestovných náhradách. Zákaz súbehu znamená, že za dni, kedy máte nárok na diéty, vám neprislúcha stravný lístok ani finančný príspevok od zamestnávateľa. Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu.

Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne.

Výška stravného pri pracovnej ceste v tuzemsku od 1.12.2025

• pri trvaní cesty 5 až 12 hodín: 9,30 €
• pri trvaní cesty 12 až 18 hodín: 13,80 €
• pri trvaní cesty nad 18 hodín: 20,60 €

Krátenie stravného

Ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. len obed), zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti. Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín:

• Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %.
• Za bezplatne zabezpečený obed o 40 %.
• Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.

Napríklad pri sume stravného 20,60 € pre časové pásmo nad 18 hodín sa stravné kráti za raňajky o 5,15 € (20,60 € x 25 %), za obed o 8,24 € (20,60 € x 40 %) a za večeru o 7,21 € (20,60 € x 35 %). Pri krátení sa nezaokrúhľuje vypočítaná miera krátenia, ale až výsledné, určené stravné, a to na najbližší eurocent nahor. Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania a pod).

Špecifické situácie a nárok na stravné

Práca z domu (Home office)

Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.

Viac pracovných pomerov súčasne

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Napríklad, ak máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne, nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Dohodári a konatelia

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Rovnaké podmienky platia aj pre konateľov či spoločníkov eseročky - nemajú zákonný nárok na stravovanie, pokiaľ ich vzťah nie je upravený pracovnou zmluvou.

Stravovanie zamestnancov s diétou

Ak má zamestnanec dlhodobé zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú diétne stravovanie, a nemá možnosť stravovať sa v školskej jedálni, môže požiadať o stravovacie poukážky.

Účtovanie a daňové aspekty

Zamestnávateľ si môže účtovať do daňových výdavkov 55 % z ceny stravného lístku. Toto platí aj v prípade, ak poskytuje stravné lístky zamestnancom s kratším pracovným časom, ak sa tak rozhodol na základe interného predpisu. Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov.

Živnostníci a výdavky na stravné od 1. 12. 2025

Zmeny v oslobodení od dane z príjmov sa týkajú aj živnostníkov. Od 1. 1. 2022 už živnostníci nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie. Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Od 1. 12. 2025 sa táto suma zvyšuje na 5,12 € za každý odpracovaný deň (55 % z 9,30 €). Živnostník si ju môže uplatniť, aj keď nemá účtenku zo stravovacieho zariadenia alebo nákup stravných lístkov. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť. Na rozdiel od zamestnancov sa na nich nevzťahuje povinný odpočinok podľa Zákonníka práce, preto si môžu uplatniť stravné aj za dni, keď pracujú cez víkend alebo sviatok, ak vedia preukázať, že v daný deň skutočne podnikali.

Povinnosti zamestnávateľa a kontrola

Zamestnávateľ, to znamená každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere, prípadne v obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný zabezpečovať svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vykonáva inšpektorát práce, ktorý môže za porušenie predpisov uložiť pokutu zamestnávateľovi až do výšky 100 000 €.

Vyplácanie stravného

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi v prípade ukončenia pracovného pomeru.

tags: #narok #na #stravne #listky #u #vychovavatelov