Nárok na stravné lístky a stravné počas prekážok v práci: Komplexný prehľad

Tento článok sa zaoberá problematikou nároku na stravné lístky a stravné počas prekážok v práci, a to z pohľadu platnej legislatívy Slovenskej republiky. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnávateľov a zamestnancov v tejto oblasti.

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní stravovania

Zamestnávateľ, definovaný ako každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu (§ 7 Zákonníka práce), je povinný zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 152 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nesplnenie tejto povinnosti je porušením pracovnoprávnych predpisov.

Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vykonáva inšpektorát práce, ktorý môže za takéto porušenie uložiť pokutu zamestnávateľovi až do výšky 100 000 € podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. Právny nárok na stravovanie majú len tí zamestnanci, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy.

Podmienky nároku na stravovanie

Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny aktívne vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Splnenie tejto podmienky sa zisťuje z evidencie dochádzky zamestnanca. Ak zamestnanec odpracuje v rámci pracovnej zmeny viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Zamestnanec pracujúci v noci, v sobotu či v nedeľu má nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie za rovnakých podmienok ako zamestnanec pracujúci napríklad od pondelka do piatka 8 hodín denne - v rámci pracovnej zmeny musí vykonávať prácu viac ako 4 hodiny. To, že ide o prácu cez víkend alebo v noci, nemá na nárok na stravovanie žiadny vplyv. Ak práca v sobotu alebo v nedeľu nie je výkonom práce nadčas, má zamestnanec nárok na stravovanie v súlade s ustanoveniami ZP.

Formy zabezpečenia stravovania a finančný príspevok

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo je povinný zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Splnenie povinnosti zabezpečenia stravovania cez stravovanie prostredníctvom inej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa realizuje formou stravovacej poukážky (tzv. gastrolístka). Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom sprostredkovateľa stravovacích služieb, podľa ustanovenia § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa cenou jedla rozumie hodota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z.

Ak nie je možné zabezpečiť stravovanie zamestnancovi žiadnym z uvedených spôsobov, patrí zamestnancovi finančný príspevok v rovnakom rozsahu ako príspevok zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ stravovanie zabezpečí. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok, a to najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín, t. j. vo výške 4 eurá (platné sumy sa menia). Finančný príspevok, ktorý poskytne zamestnávateľ zamestnancovi podľa § 152 ods. 6 a 7 ZP na stravovanie, je u zamestnávateľa považovaný podľa § 19 ZDP za daňový výdavok.

Výška príspevku na stravovanie

Prispievanie zamestnávateľa na stravovanie upravuje § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Táto jeho povinnosť tak zodpovedá sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín. Hodnotu stravného pri pracovnej ceste upravuje osobitný predpis.

Napríklad, podľa oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z. pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín platí suma stravného vo výške 8,80 eur. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur). Ak zamestnávateľ poskytuje stravovacie poukážky, ich hodnota musí byť od 1. apríla 2025 najmenej 75 % zo sumy 8,80 eur, teda 6,60 eur.

Rozšírenie okruhu osôb s nárokom na stravovanie

Zamestnávateľ môže v súlade s ustanovením § 152 ods. 8 písm. a), b) alebo c) Zákonníka práce rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa tohto zákona. Ide najmä o zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, spoločníkov a konateľov s. r. o.

Podmienky môže zamestnávateľ upraviť iba vtedy, ak u zamestnávateľa pôsobí zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, alebo sú upravené podmienky stravovania v kolektívnej zmluve. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť napríklad vo vnútornom predpise. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 1 alebo 2 zamestnancov, nemá možnosť upraviť podmienky pri poskytovaní stravovania nad rámec zákona, pokiaľ nemá zástupcov zamestnancov, alebo kolektívnu zmluvu.

Príklad: Podnikateľka Regína zamestnáva 4 brigádnikov, z toho dvoch dôchodcov na dohodu o pracovnej činnosti a počas letných prázdnin aj dvoch študentov na dohodu o brigádnickej práci študentov. Študenti vykonávajú prácu denne dlhšie ako 4 hodiny (pracujú 8 hodín denne), preto sa Regína rozhodla, že im zabezpečí stravovanie (stravný lístok) tak ako ostatným zamestnancom.

Nárok na stravné lístky počas prekážok v práci

Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny aktívne vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Nesplnením uvedenej podmienky, hoci aj z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce) alebo zamestnanca, nárok na zabezpečenie stravy zamestnancovi nevzniká.

Zamestnávateľ však môže v súlade s odsekom 8 písm. a) citovaného ustanovenia po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie a prispievať naň aj počas prekážok v práci, napr. dodatkom ku Kolektívnej zmluve. Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, môže o uvedenom opatrení rozhodnúť sám (§ 12 ods. 2 Zákonníka práce).

Obsah dodatku môže mať znenie: „Zamestnávateľ sa zaväzuje podľa §152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce poskytnúť stravu zamestnancom aj počas prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa §142 Zákonníka práce.“

Príklad: Zamestnanec Pavol v novembri ochorel a čerpal 10 dní PN. Zamestnávateľ Rudolf nekrátil Pavlovi v ďalšom mesiaci za 10 dní PN počet stravných lístkov a v daňových výdavkoch si uplatnil aj cenu stravného lístka vo výške 2,31 eura za 10 dní PN zamestnanca Pavla. Zamestnanec Pavol nemá nárok na stravné lístky počas PN, pretože v dňoch, keď čerpal PN, nebol na pracovisku a nevykonával prácu viac ako 4 hodiny denne, čo je podmienkou pre vznik nároku na stravovanie zamestnancov podľa § 152 ods. 2 ZP. U zamestnávateľa Rudolfa nepôsobia zástupcovia zamestnancov a nemá upravené podmienky na poskytovanie stravovania pre svojich zamestnancov počas prekážok v práci v internom predpise. V takomto prípade nie je možné uplatniť hodnotu lístka ako daňový výdavok.

Príklad: Zamestnanec má nárok na stravné aj počas čerpania dovolenky a počas PN v prípade, že zamestnávateľ upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas prekážok v práci, a to v súlade s § 152 ods. 8 písm. a) ZP.

Druhy prekážok v práci

V pracovnom i osobnom živote sa môžu vyskytnúť okolnosti, ktoré môžu spôsobiť dočasné znemožnenie výkonu práce, t. j. jeho prerušenie. Zákonník práce na tieto okolnosti pamätá a označuje ich ako prekážky v práci, ktoré môžu vzniknúť nielen na strane zamestnanca, ale i na strane zamestnávateľa.

Prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce)

Povinnosťou zamestnávateľa je prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi plniť túto povinnosť z objektívnych dôvodov, ide o okolnosti, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu, tzv. prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

• Prestoj a vážne prevádzkové dôvody

  Pokiaľ zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode so zamestnávateľom preradený na inú prácu, vzniká mu nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Vážne prevádzkové dôvody nie sú na rozdiel od prestoja v Zákonníku práce vymedzené. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov a zamestnávateľ ich vymedzí v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov, pôjde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej bude patriť zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Túto dohodu nemôže zamestnávateľ nahradiť svojím jednostranným rozhodnutím.

• Nepriaznivé poveternostné vplyvy

  V prípade, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.

• Iné prekážky na strane zamestnávateľa

  Ak by zamestnanec nemohol vykonávať prácu v dôsledku iných prekážok na strane zamestnávateľa (než sú uvedené vyššie), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Takouto inou prekážkou môžu byť napríklad plánované opravy dielní, úprava pracovného prostredia a pod. Tak je to napríklad v prípade pandémie COVID-19. Ak zamestnávateľ musí na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva uzavrieť počas doby trvania núdzového stavu svoju prevádzku a nemá možnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, môže ísť o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce.

Prekážky na strane zamestnanca (§ 141 Zákonníka práce)

Do kategórie dôležitých osobných prekážok patria predovšetkým udalosti osobného charakteru, ktoré sa počas života vyskytnú u každého zamestnanca. Konkrétne sem Zákonník práce zaraďuje viaceré osobné prekážky, ktoré možno rozdeliť do týchto skupín:

• Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnanec hmotne zabezpečený z prostriedkov nemocenského poistenia

  Medzi ne patrí najmä dočasná práceneschopnosť pre chorobu alebo úraz, materská alebo rodičovská dovolenka, karanténa, ošetrovanie chorého člena rodiny (OČR), starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v škole. V takýchto prípadoch zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale poskytuje sa mu peňažná dávka z prostriedkov nemocenského poistenia. Počas týchto prekážok zamestnanec spravidla nemá nárok na stravný lístok, ak zamestnávateľ v internej smernici alebo kolektívnej zmluve nerozhodne inak.

• Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy (platené voľno)

  V prvom rade sem patrí vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení (najviac 7 dní v kalendárnom roku). Pri ďalšom pracovnom voľne (t. j. nad rámec sedem dní) už zamestnávateľ nemusí zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy, čiže zamestnanec bude mať neplatené voľno. Osobitne sa posudzujú tehotné zamestnankyne. Medzi prekážky v práci zaraďuje sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie, narodenie dieťaťa, úmrtie rodinného príslušníka, svadba zamestnanca. V týchto prípadoch platí, že ak zamestnanec v rámci dňa stráveného na prekážke neodpracoval viac ako 4 hodiny, nevzniká mu nárok na stravovanie, pokiaľ zamestnávateľ podmienky neupravil inak.

• Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno)

  Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy pri vyšetrení alebo ošetrení v zdravotníckom zariadení na nevyhnutne potrebný čas, a to po vyčerpaní zákonom určeného rozsahu siedmich kalendárnych dní v roku. Neplatené voľno sa poskytuje aj na svadbu dieťaťa alebo rodiča, či pri nepredvídanom prerušení premávky alebo meškaní verejnej dopravy. Počas neplateného voľna zamestnanec nemá nárok na stravný lístok.

Špecifické situácie a nárok na stravovanie

Návšteva lekára

Ak zamestnanec bol v konkrétny pracovný deň podľa evidencie dochádzky 4 hodiny u lekára, a teda odpracoval do konca zmeny iba 4 hodiny, nemá nárok na stravný lístok. Podmienkou pre uplatnenie nároku zamestnanca na poskytnutie stravy je, aby v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny.

Pracovná cesta a stravné

Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie alebo poskytnúť finančný príspevok na stravovanie zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu. Počas pracovnej cesty môže vzniknúť zamestnancovi nárok na cestovné náhrady. Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu má nárok na stravné podľa ustanovenia § 5 zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. Suma stravného pri pracovnej ceste je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty. Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje.

Tuzemská pracovná cesta

Sumy stravného pri tuzemskej pracovnej ceste platné od 1. 1. 2023:

• 5 až 12 hodín
• nad 12 hodín až 18 hodín
• nad 18 hodín

Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne. Ak zamestnanec počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní vykoná viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera. Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod.). Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie. Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín.

Tabuľka krátenia stravného za bezplatne poskytnuté jedlo:

Vypočítaná miera krátenia sa nezaokrúhľuje, ale podľa § 5 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sa zaokrúhľuje až vypočítané, určené stravné, a to na najbližší eurocent nahor. Týmto spôsobom sa zaokrúhľuje stravné za každý kalendárny deň samostatne, nezaokrúhľuje sa stravné za pracovnú cestu ako celok.

Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania a pod).

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť iné podmienky poskytovania stravného, taktiež aj nižšie sumy stravného, najviac však o 5 % z ustanovenej sumy stravného.

Zahraničná pracovná cesta

Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné sa pri zahraničnej pracovnej ceste poskytne zamestnancovi podľa krajiny, v ktorej strávil v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ mu poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.

Stravovanie a dane z príjmov

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov umožňuje daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 (príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti) zahrnúť do daňových výdavkov aj preukázateľne vynaložené výdavky na stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Od 1. januára 2007 je ustanovená výška stravného pre samostatne zárobkovo činné osoby najviac v rozsahu a vo výške stravného poskytovaného pri pracovnej ceste pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

U zamestnanca sú, podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, od dane z príjmov oslobodené príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Stravovanie konateľov a spoločníkov s. r. o.

Povinnosť zabezpečovať stravovanie sa nevzťahuje na spoločníkov v spoločnostiach s ručením obmedzeným, členov družstiev, členov štatutárnych orgánov (napr. konateľov) a podobne, ak ich vzťah ku spoločnosti nie je upravený pracovnou zmluvou, ale ide o obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak spoločnosť nezamestnáva žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce. V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Ak by aj napriek uvedenému takáto spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, potom hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodená od dane z príjmov.

tags: #narok #na #stravne #listky #pocas #prekazky