Dedičské právo je oblasť, ktorá sa síce môže javiť ako vzdialená, ale skôr či neskôr sa týka nás všetkých. Smrť blízkej osoby so sebou prináša nielen smútok, ale často aj otázky o tom, čo sa stane s jej majetkom. Kto dedí? Ako sa dedí? Môžem sa dedičstva vzdať? V prípade, že zomrela vaša blízka osoba, je dôležité vedieť, ako postupovať pri dedičskom konaní na Slovensku.
Slovenské právne poriadky upravujú dedenie primárne v Občianskom zákonníku (§ 460 a nasl.). Zákon pozná dva základné spôsoby dedenia: dedenie zo zákona a dedenie zo závetu. Dedičské konanie sa začína po smrti poručiteľa (osoby, ktorá zomrela a zanechala majetok). V Slovenskej republike ho nezačínajú dedičia, ale automaticky súd na návrh matriky. Dedičstvo nezahŕňa len majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Tie prechádzajú na dedičov v rozsahu, v akom dedičstvo nadobudli. Osobitnú pozornosť si zaslúžia prípady, kde je dedičstvo tvorené najmä nehnuteľnosťami, starými pôžičkami, spoluvlastníckymi podielmi alebo podielmi v obchodných spoločnostiach.
Dedenie zo zákona
Dedenie zo zákona nastupuje vtedy, ak poručiteľ nezanechal platný závet, alebo ak závet neobsahuje všetky zložky dedičstva. V takom prípade zákon automaticky určuje okruh dedičov a ich podiely. Dedenie zo zákona nastáva, ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, ale aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale vynechal v ňom neopomenuteľných dedičov. Takéto dedenie nastane aj vtedy, ak predmetom závetu nie je rozdelenie celého majetku poručiteľa, alebo ustanovený dedič bude v čase smrti poručiteľa nespôsobilý dediť, odmietne dedičstvo alebo zomrie skôr ako poručiteľ. Práva dedičov sa v tomto prípade odvodzujú od ich zákonom určeného postavenia v dedičských skupinách.
Zákon rozdeľuje dedičov do štyroch skupín podľa ich príbuzenského vzťahu k zosnulému:
Prvá dedičská skupina
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel/ka, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. V prvej skupine sú popri manželovi/manželke poručiteľa povolané dediť všetky poručiteľove deti, a to bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo neho. Dedenie v tejto skupine vychádza z platného a trvajúceho manželstva, ako aj z existencie zostupného príbuzenstva v priamom rade.
Príklad:
- Ak zomrie manžel a nezanechal po sebe závet, dedí sa priamo zo zákona. Manželka zosnulého spolu s deťmi zosnulého patria do okruhu osôb, ktoré dedia ako prvé (tzv. prvá dedičská skupina), pričom platí pravidlo, že každý z nich dedí rovnakým dielom (§ 473 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Ak má poručiteľ dve dospelé deti, bude manželka s deťmi dediť v podiele 1/3 (každý bude mať podiel 1/3).
- Ak zomrie manžel, ktorý zanechá dve deti z prvého manželstva a dve spoločné deti so súčasnou manželkou, dedičstvo sa rozpočíta rovnakým dielom medzi všetkých štyroch detí a jeho súčasnú manželku. Každý z nich získa 1/5 z dedičstva.
Druhá dedičská skupina
Ak poručiteľ nezanechal potomkov (deti, vnúčatá a pod.), dedí v druhej skupine manžel, rodičia poručiteľa a ďalej osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané na výživu poručiteľa. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa. V tejto skupine dedičia dedia rovnakým dielom, s dôležitou výnimkou: pozostalý manžel alebo partner dostane vždy najmenej polovicu dedičstva (§ 747 ods. 1). Podiel pozostalého manžela v tejto skupine teda nemôže byť nikdy menší ako jedna polovica celého dedičstva, bez ohľadu na to, koľko osôb sa okrem neho nachádza v tejto skupine. Za osobu, ktorá s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti, sa považuje osoba, ktorá s ním žila aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou. Podstatné ale je, že v čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať.
Príklad:
- Ak zomrela manželka, ktorá vlastnila s manželom byt v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželia boli bezdetní, manželkini rodičia žijú. Manželkin polovičný podiel na vlastníctve bytu sa v dedičskom konaní rozdelí medzi manžela a oboch jej rodičov, ktorí sú zákonnými dedičmi podľa druhej dedičskej skupiny. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Vlastníctvo bytu bude nasledovné: manžel získa 1/4 podiel, celkovo bude mať teda ako 3/4 spoluvlastnícky podiel. Otec manželky bude mať 12,5 percenta, matka manželky 12,5 percenta.
Tretia dedičská skupina
Ak nededí manžel ani rodičia, dedia v tretej skupine súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Doba jedného roka starostlivosti o spoločnú domácnosť sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a je potrebné, aby v čase poručiteľovej smrti uvedené spolužitie trvalo. Na to, aby spolužijúce osoby mohli dediť, musí byť splnená aj podmienka, že spoločná domácnosť musela počas tejto doby existovať bez prerušenia.
Štvrtá dedičská skupina
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. strýkovia a tety poručiteľa.
Ako sa dedí..? Praktický sprievodca | Rozhovor s JUDr. Ficekom
Dedenie zo závetu
Závet je právny úkon poručiteľa, ktorým určuje, kto má dediť jeho majetok. Závet má prednosť pred dedením zo zákona. Aby bol závet platný, musí spĺňať určité formálne požiadavky: musí byť jednoznačný, zrozumiteľný a spĺňať zákonné náležitosti. Každý človek po dovŕšení veku 18 rokov je oprávnený napísať závet. Závet nie je platný, ak bol napísaný pod vplyvom duševnej choroby. Aby bol závet platný, musí byť vyhotovený písomne a podpísaný závetcom. Závet musia svojimi podpismi potvrdiť dvaja svedkovia súčasne. Dvaja svedkovia musia byť starší ako 15 rokov a žiadny z nich nesmie byť manželom, druhom, súrodencom, ani priamym príbuzným závetcu a nesmie s ním byť ani v švagrovskom príbuzenskom vzťahu. Závetca môže vyhotoviť aj takzvaný „privilegovaný závet“ (nödstestamente), ak nemá možnosť napísať závet uvedeným spôsobom v dôsledku choroby alebo inej núdzovej situácie.
Existujú rôzne formy závetu:
- Holografický závet: Musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
- Alografický závet: Poručiteľ ho nemusí písať vlastnou rukou, ale musí ho vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
- Notársky závet: Najbezpečnejší spôsob je spísanie závetu u notára do formy notárskej zápisnice. Takýto závet je uložený v Notárskom centrálnom registri závetov, čím sa minimalizuje riziko jeho straty alebo falšovania.
Ak chce niektorá zo strán dosiahnuť, aby bol závet vyhlásený za neplatný, musí ho napadnúť na súde. Právny úkon nakladanie s majetkom pre prípad smrti je platný iba ak je v súlade s dedičským právom.
Neopomenuteľní dedičia
Neopomenuteľní dedičia - spravidla ide o deti poručiteľa alebo ich potomkov (ak už deti nežijú) - sú osobitne chránení zákonom. Ich právo na tzv. „povinný diel“ nemôže byť závetom obmedzené. Ak ide o maloleté deti, musí sa im dostať aspoň toľko, koľko robí ich zákonný dedičský podiel. Ak ide o plnoleté deti, musí sa im dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich zákonného podielu (ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka). Porušenie tohto pravidla vedie k relatívnej neplatnosti závetu - neopomenuteľný dedič sa môže domáhať svojho podielu na súde.
Príklad:
- Ak manžel spíše závet, podľa ktorého by celý jeho majetok mala nadobudnúť jeho manželka, jeho deti by mohli napadnúť jeho platnosť. Plnoleté deti majú právo na povinný dedičský podiel, ktorý predstavuje polovicu ich zákonného podielu. Ak by im tento podiel nebol závetom zabezpečený, mohli by sa na súde domáhať jeho neplatnosti v rozsahu porušenia ich práva.
Vydedenie
Dôvod vydedenia musí byť výslovne uvedený v listine o vydedení. V praxi nestačí, ak sa poručiteľ iba domnieva, že má dôvod - je potrebné, aby bol reálne naplnený.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)
Jednou z kľúčových oblastí, ktorá vstupuje do dedičského konania po smrti jedného z manželov, je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). BSM zaniká smrťou jedného z manželov. Ak ste mali so zosnulým manželom/manželkou spoločný majetok nadobudnutý počas manželstva, najprv sa toto BSM vyporiada. Z celkového majetku v BSM vám ako pozostalému manželovi pripadne polovica a druhá polovica sa stane predmetom dedenia po zosnulom manželovi/manželke. Táto druhá polovica sa potom delí podľa pravidiel dedenia zo zákona alebo zo závetu.
Dôležité je si uvedomiť, že majetok, ktorý jeden z manželov nadobudol dedením alebo darovaním, nie je súčasťou BSM a stáva sa jeho výlučným vlastníctvom. V takom prípade tento majetok neprechádza automaticky na druhého manžela v rámci vyporiadania BSM, ale stáva sa predmetom dedenia po poručiteľovi.
Príklady:
- Ak manželia nadobudli spoločný dom a byt počas manželstva v BSM, po smrti manžela sa najprv vyporiada BSM. Polovica domu a bytu bude patriť manželke, a až druhá (jeho) polovica bude predmetom dedičského konania. Ak manžel mal z prvého manželstva jedného dospelého syna a zo súčasného manželstva dve dospelé deti, potom manželka a všetky tri deti budú dediť rovnakým dielom, tzn. každý z nich (aj jeho dospelý syn) bude dediť podiel o veľkosti 1/4 z dedičstva (z manželovej polovice domu a bytu).
- Ak manžel zdedil dom, ktorý manželia spoločne prerábajú, tento dom je jeho výlučným vlastníctvom, keďže bol nadobudnutý dedením. V prípade jeho smrti by manželka a ich dve dospelé deti dedili dom rovnakým dielom, tzn. každý z nich by získal 1/3 z domu. Manželka nemá nárok na polovicu domu v rámci vyporiadania BSM, pretože dom nepatril do BSM.
- Ak manželia kúpili byt počas manželstva a je zapísaný na oboch, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade úmrtia manžela manželka automaticky z titulu bezpodielového spoluvlastníctva získa polovicu nehnuteľnosti. Z druhej polovice by dedila jednu tretinu spolu s dvoma neplnoletými deťmi manžela.
Dedičské konanie a jeho priebeh
Dedičské konanie je špecifické konanie, ktoré sa vedie mimosúdne pred notárom povereným ako súdnym komisárom. Notár najprv zisťuje, či sa dediči vedia dohodnúť na rozdelení dedičstva. Ak sa spor (napr. o platnosť závetu alebo o to, kto je dedičom) vyskytne, súdny komisár (notár) postúpi vec na prejednanie súdu. Na konci konania notár vydá uznesenie, v ktorom potvrdí nadobudnutie dedičstva. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí lehoty na odvolanie.
Po ukončení konania je potrebné podať návrh na zápis do katastra. Ten podáva spravidla notár, prípadne dedič (alebo advokát v jeho mene), pričom priloží osvedčenie o dedičstve a geometrický plán (ak sa mení výmera parcely).
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok. V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.
Odmietnutie dedičstva
Každý dedič má právo dedičstvo odmietnuť. Toto právo je dôležité najmä v prípadoch, ak dedičstvo zahŕňa viac dlhov ako majetku. Odmietnutie dedičstva sa musí uskutočniť ústnym alebo písomným vyhlásením na súde alebo u notára do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol dedič o možnosti a následkoch odmietnutia upovedomený. Odmietnutie dedičstva je záväzné a nemožno ho odvolať. Je dôležité vedieť, že dedičstvo sa odmieta ako celok - nie je možné odmietnuť dlhy a prijať majetok. Dieťa alebo vnuk poručiteľa sa môže vzdať svojho práva na dedičstvo v prospech pozostalého manžela. Tým sa nevzdávajú svojho dedičstva; namiesto toho dedič odkladá svoje právo na dedičstvo. Bude mať nárok na druhotné dedenie dedičstva po pozostalom manželovi a keď pozostalý manžel zomrie, dostane minimálny podiel. Dedič môže oznámiť odmietnutie svojho práva na dedičstvo priamo poručiteľovi, t. j. pred jeho smrťou.
Započítanie predchádzajúcich plnení (kolácia)
V niektorých prípadoch sa do dedičstva započítavajú aj plnenia, ktoré poručiteľ poskytol dedičovi počas svojho života. Tento inštitút sa nazýva kolácia alebo započítanie. Typickým príkladom je darovanie majetku, napríklad bytu, jednému z potomkov ešte počas života poručiteľa. V takom prípade môže súd rozhodnúť, že hodnota tohto daru sa započíta do dedičského podielu daného potomka. V jednom z prípadov matka ešte za života darovala byt jednému z troch detí. Po jej smrti vznikol medzi súrodencami spor, pretože zvyšní dvaja dedičia požadovali, aby sa hodnota bytu započítala do dedičstva. Súd im dal za pravdu - dar počas života poručiteľa bol významný a zákon umožňuje takéto započítanie (koláciu).
Ďalšie otázky a špecifické situácie
Dedenie po svokrovcoch
V prípade úmrtia rodičov vášho nebohého manžela, zákonnými dedičmi majetku budú len deti vášho manžela a súrodenci vášho manžela. Na vaše deti pripadne pritom podiel, ktorý by mal zdediť váš manžel. Ak sú spolu 4 súrodenci (3 sestry vášho manžela a váš nebohý manžel), na vaše deti pripadne podiel 1/4 z celku dedičstva.
Majetok nadobudnutý darovaním
Majetok, ktorý manžel získal po svadbe darovacou zmluvou (napr. chata alebo dom), je jeho výlučným vlastníctvom a nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). V prípade jeho smrti, ak nemá deti a jeho rodičia už nežijú, jeho majetok by zdedila manželka ako zákonný dedič v druhej dedičskej skupine.
Dedenie firemných podielov
Obchodný podiel je predmetom dedenia. Platí však, že spoločenská zmluva môže dedenie vylúčiť alebo podmieniť súhlasom valného zhromaždenia.
Dodatočné konanie o dedičstve
Súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek.