Strata zamestnania je náročná situácia, ktorá môže viesť k finančným ťažkostiam. Na Slovensku existuje systém sociálnej pomoci, ktorý má za cieľ zmierniť dopady nezamestnanosti a zabezpečiť občanom aspoň minimálne podmienky pre dôstojný život. Sociálny systém na Slovensku vás podrží v čase, keď prídete o prácu alebo váš príjem spadne pod hranicu životného minima. Tento článok sa zameriava na dávky v nezamestnanosti, hmotnej núdzi a rôzne príspevky, ich podmienky a prepojenie s práceneschopnosťou (PN) u nezamestnaných osôb.
Životné minimum a jeho význam
Životné minimum predstavuje zákonom stanovenú hranicu príjmu, ktorá má zabezpečiť, aby sa žiadna fyzická osoba neocitla v stave hmotnej núdze. Jeho hlavným cieľom je garantovať občanom aspoň minimálne podmienky pre dôstojný život. Je dôležité odlíšiť ho od minimálnej mzdy, ktorá je najnižšou povolenou odmenou za prácu.
Životné minimum sa každoročne upravuje, aby odrážalo zmeny v životných nákladoch a inflácii. Táto úprava vychádza z ekonomických ukazovateľov za predchádzajúce obdobie. Ak rast životných nákladov zaostáva za rastom príjmov, na valorizáciu sa použije nižší koeficient. Základný princíp výpočtu životného minima spočíva v sčítaní súm určených pre jednotlivých členov domácnosti.
Životné minimum ovplyvňuje aj výpočet nezdaniteľnej časti základu dane pre zamestnanca. Podľa účtovnej a poradenskej firmy Arisan sa výška nezdaniteľnej časti stanovuje vždy k 1. januáru na základe životného minima platného k tomuto dátumu. Zvýšenie životného minima od 1. júla 2025 (na 284,13 eur) ovplyvní výšku nezdaniteľnej časti až od 1. januára 2026. Pre rok 2025 platí nezdaniteľná časť vo výške 479,48 eur mesačne.
Dávky v nezamestnanosti a podmienky nároku
(Ne)dobrovoľná strata zamestnania je náročná a stresujúca situácia. Bez ohľadu na to, či pracujete ako účtovník alebo vrcholová manažérka. Viete, aké sú pravidlá príspevku v nezamestnanosti? Aké vysoké dávky vám budú vyplatené pri strate zamestnania a aké sú podmienky ich získania? Nepomýľte si tieto príspevky so sociálnou dávkou v hmotnej núdzi. Podpora alebo dávka v nezamestnanosti je v spoločnosti nazývaná jednoducho podpora. Ide o finančnú pomoc pre ľudí, ktorí prišli o prácu a aktívne si hľadajú nové zamestnanie.
Pri strate zamestnania je možné aj v roku 2025 získať finančnú podporu v nezamestnanosti. Hlavnou podmienkou, ktorá sa posudzuje na získanie dávky v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní) a aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti. Počas hore uvedeného obdobia musíte byť poistení v nezamestnanosti. Na získanie nároku na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.
Výška dávky v nezamestnanosti
Výška podpory v nezamestnanosti závisí od vašich predchádzajúcich príjmov. Platí pravidlo, že čím vyššiu mzdu ste dostávali, tým vyššia bude vaša dávka v nezamestnanosti. Podpora sa vypláca vo výške 50 % z vášho priemerného denného zárobku (vymeriavacieho základu). Maximálne obdobie poberania podpory v nezamestnanosti je 6 mesiacov. Pri dávke v nezamestnanosti existuje aj finančný strop - maximálna suma, ktorú môžete mesačne dostať. Pri 31-dňovom mesiaci je to 1457,50 €.
Ako funguje nezamestnanosť? | Ako vám nezamestnanosť vypláca peniaze?
Povinnosti poberateľa dávok v nezamestnanosti
Poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní. V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie.
Hmotná núdza a podmienky jej posudzovania
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“).
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká občanovi SR alebo cudzincovi, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ak sa po posúdení príjmu, majetku a uplatnení nárokov zistí, že domácnosť je v stave hmotnej núdze. Domácnosť tvoria členovia domácnosti, ktorými na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sú:
- jednotlivec,
- manžel a manželka,
- manžel, manželka a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
- plnoletí rodičia a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
- rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy,
- rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,
- maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom, a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
- fyzické osoby podľa písmen b) až g), ak sa im na základe dohody poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitných predpisov,
- plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa pre nich vykonáva resocializačný program pobytovou formou.
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi definuje okruh osôb, ktoré sa nepovažujú za členov domácnosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb. Tento zákon súčasne definuje príjem, rozhodujúce obdobie pri posudzovaní príjmu a majetok, ktorý sa hodnotí pre účely posudzovania hmotnej núdze.
Pri posudzovaní hmotnej núdze sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor). Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.
Uplatnenie zákonných nárokov
Ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi. Takýmito zákonnými nárokmi sú najmä:
- výživné,
- úhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
- dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia, poistenia v nezamestnanosti,
- nároky z pracovnoprávnych vzťahov,
- dávky výsluhového zabezpečenia,
- opakované štátne sociálne dávky okrem prídavku na dieťa.
Dávka v hmotnej núdzi a súvisiace príspevky
Pomoc v hmotnej núdzi zahŕňa dávku v hmotnej núdzi a rôzne príspevky, ktoré sú určené na zmiernenie finančných ťažkostí. Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. októbra.
Výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov a príjmom. Dávka a príspevky sa poskytujú v jednej sume. Dávka a príspevky sa nevyplácajú, ak je ich výška nižšia ako jedno euro. Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky.
Dávka v hmotnej núdzi
Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Výška dávky sa odvíja od zloženia domácnosti a od januára 2026 sa zvýšila:
- 89,70 € mesačne - jednotlivec
- 170,60 € mesačne - jednotlivec s dieťaťom (max. 4 deti)
- 155,90 € mesačne - dvojica bez detí
- 233,20 € mesačne - dvojica s dieťaťom (max. 4 deti)
- 249,10 € mesačne - jednotlivec s viac ako 4 deťmi
- 314,40 € mesačne - dvojica s viac ako 4 deťmi
Dávka sa zvýši o 13,50 € mesačne, ak je občan alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje tehotná žena. Zvýšenie patrí tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva, ak preukáže svoje tehotenstvo tehotenským preukazom a počas tehotenstva pravidelne navštevuje tehotenskú poradňu.
Dávkou je aj 13,50 € mesačne pre občana alebo fyzickú osobu, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak je rodičom dieťaťa do jedného roku veku a preukáže sa potvrdením príslušného pediatra, že sa s týmto dieťaťom zúčastňuje na preventívnych prehliadkach u pediatra. Dávka na účely tohto zákona je za podmienok ustanovených týmto zákonom aj 17,20 € mesačne pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku.
Zníženie dávky v hmotnej núdzi
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý:
- Nedodržal liečebný režim.
- Nedoručil úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti; to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti.
- Opakovane skončil vhodné zamestnanie sprostredkované úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku.
- Nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov.
- Nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov.
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje z vyššie uvedených dôvodov v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky. K zníženiu dávky v hmotnej núdzi v prvom až treťom kalendárnom mesiaci dôjde aj z dôvodu opakovaného predčasného skončenia právneho vzťahu, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom, do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom (napr. sa osobne, celodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z.).
Čas, v ktorom člen domácnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa nemôže zúčastniť menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR počas zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh, sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v tomto právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa zúčastnil menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie.
Ochranný príspevok
Ochranný príspevok je dávka v hmotnej núdzi, ktorá je určená na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Od 1. januára 2025 sa navrhuje zvýšenie ochranného príspevku na 88,40 eur. Ochranný príspevok za každého člena domácnosti je 91,70 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:
- dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
- je poberateľom predčasného starobného dôchodku,
- je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
- je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
- je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka veku dieťaťa,
- sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti je IV alebo V, to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje odľahčovacia služba podľa zákona o sociálnych službách,
- sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou,
- má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní,
- je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu, pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je IV alebo V alebo má v integrovanom posudku navrhnutý druh sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby alebo domácu opatrovateľskú službu.
V prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav občana v hmotnej núdzi alebo fyzickej osoby, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom, ktorý nasleduje po dni, keď uplynuli 3 mesiace, počas ktorých trval nepriaznivý zdravotný stav tohto občana alebo tejto fyzickej osoby. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká. Ak došlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, nárok zaniká do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti. Ak ide o občana v hmotnej núdzi s nepriaznivým zdravotným stavom trvajúcim nepretržite viac ako 30 dní, výška ochranného príspevku je 34,69 € mesačne.
Aktivačný príspevok
Aktivačný príspevok je dávka v hmotnej núdzi, ktorá má motivovať nezamestnaných k aktivite a zlepšeniu ich šancí na nájdenie si zamestnania. Je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností a pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.
Aktivačný príspevok sa poskytuje na troch úrovniach, pričom jeho výška je odstupňovaná podľa aktivity občana:
- 183,30 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovaného mesačnou mzdou. Doba poskytovania - najviac 6 mesiacov.
- 137,50 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania, nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je žiakom strednej školy v externej forme štúdia alebo študentom vysokej školy v externej forme štúdia, zúčastňuje sa v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na vzdelávaní a príprave pre trh práce, rekvalifikácii alebo projektoch a programoch, v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu.
- 91,70 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.
Aktivačný príspevok nepatrí občanovi v hmotnej núdzi, ak mu patrí príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím, príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie a príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa zákona o službách zamestnanosti. Nárok na aktivačný príspevok zaniká, ak občan je vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, alebo úrad zistí, že občan nevykonáva aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok. Nárok na aktivačný príspevok vznikne znovu po uplynutí 12 mesiacov od zániku jeho nároku na základe vyššie uvedených dôvodov.
Príspevok na nezaopatrené dieťa
Príspevok je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré sa zúčastňuje na výchove a vzdelávaní v materskej škole, plní povinnú školskú dochádzku alebo sa sústavne pripravuje na povolanie. Príspevok na každé nezaopatrené dieťa je 25,10 € mesačne.
Príspevok na bývanie
Príspevok na bývanie patrí občanovi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním, ak splnili podmienky nároku na dávku. Podmienky vzniku nároku sú:
- vlastníctvo bytu alebo rodinného domu,
- nájom bytu alebo rodinného domu,
- nájom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie,
- právo doživotného užívania v byte alebo rodinnom dome,
- uhrádzanie nákladov spojených s bývaním za predchádzajúcich 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukázanie uznania dlhu a dohody o splátkach.
Podmienky nároku sa prehodnocujú raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Nárok zaniká, ak úrad zistí, že občan v hmotnej núdzi nespláca uznaný dlh, ktorý predstavuje nedoplatky spojené s bývaním.
Splnenie podmienok nároku na príspevok na bývanie sa neskúma:
- ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, je poberateľom starobného dôchodku,
- ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, je poberateľom inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku a dovŕšil 62 rokov veku,
- ak občanovi v hmotnej núdzi alebo niektorej z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne s poskytovaním bývania.
V prípade, ak sú pri spoločnom nájme bytu medzi spoločnými nájomcami viacerí občania v hmotnej núdzi, patrí týmto spoločným nájomcom len jeden príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie sa vyplatí len jednému z nájomcov podľa spoločného písomného vyhlásenia.
Výška príspevku na bývanie je:
- 100,60 € mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,
- 170,80 € mesačne, ak ide o domácnosť s dvomi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu dvomi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
- 216,70 € mesačne, k ide o domácnosť s tromi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu tromi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
- 262,70 € mesačne, ak ide o domácnosť so štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
- 308,40 €mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
Príspevok na zdravotnú starostlivosť
Príspevok na zdravotnú starostlivosť patrí občanovi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na výdavky spojené s náhradou za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Výška príspevku je 2 € mesačne.
Konanie vo veciach hmotnej núdze
Na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami sa vzťahujú všeobecné záväzné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Konanie sa začíta podaním písomnej žiadosti občana alebo na podnet úradu. Nárok na dávku a príspevky vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o ich priznaní. Odvolanie proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí dávky a príspevkov je možné podať.
Ako požiadať o aktivačný príspevok
Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva na Odbore sociálnych vecí a rodiny úradu práce sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Tlačivo žiadosti je k dispozícii na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny alebo si ho môžete vytlačiť. Na základe tejto žiadosti úrad rozhodne o tom, či je žiadateľ v hmotnej núdzi a určí výšku dávky a príspevkov, ktoré mu budú vyplácané. V prípade, že po vydaní rozhodnutia sa zmenia okolnosti a osobe v hmotnej núdzi vznikne nárok na ďalší príspevok - napríklad na aktivačný príspevok, môže písomne požiadať úrad práce sociálnych vecí a rodiny o priznanie takého príspevku.
Žiadateľ je povinný preukázať pri podaní žiadosti a pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi všetky skutočnosti o príjmových a majetkových pomeroch členov domácnosti a umožniť pracovníkom úradu overenie týchto skutočností v mieste svojho pobytu. Úrad je povinný o žiadosti rozhodnúť do 30 dní od jej podania, vo veľmi zložitých prípadoch do 60 dní. Proti každému rozhodnutiu úradu je možné sa odvolať, a to do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie sa podáva na úrade, ktorý rozhodnutie vydal. O odvolaní rozhoduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozhodnutie o odvolaní musí byť doručené. Odporúčame, aby ste sa pred podaním žiadosti informovali na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny o všetkých náležitostiach tejto žiadosti a o ďalších písomnostiach, ktoré je k nej potrebné priložiť.
Pomoc v hmotnej núdzi vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, vypláca sa za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca ak zákon neustanovuje inak, vypláca sa mesačne pozadu, nevypláca sa do cudziny a nepatrí za čas, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi. Jednorazová dávka sa poskytuje vo forme peňažnej, vecnej (jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie), alebo kombinovanej. Formu a spôsob poskytovania pomoci v hmotnej núdzi určí úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v prípade jednorazovej dávky formu jej poskytnutia určí obec.
Daňové priznanie a nezamestnanosť
Ide o občanov, ktorí v priebehu zdaňovacieho obdobia boli nezamestnaní (boli vedení v evidencii nezamestnaných, resp. poberali dávky v hmotnej núdzi). Počas roka 2025 okrem poberania dávky v nezamestnanosti alebo dávky v hmotnej núdzi mohli poberať aj zdaniteľné príjmy. Ak daňovník bol časť roka nezamestnaný a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania) na území Slovenskej republiky a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.
Ak bol daňovník časť roka nezamestnaný a časť roka dosahoval iba príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce presahujúce sumu 2 876,90 eur, je povinný podať daňové priznanie typu A, alebo môže písomne požiadať ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý mu v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy, o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 16. februára 2026. Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z prenájmu) nemôže byť znížený o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.