Stravné lístky počas PN, dovolenky a iných neprítomností v práci: Komplexný sprievodca

Stravné lístky predstavujú významný zamestnanecký benefit na Slovensku. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o stravných lístkoch, ich poskytovaní počas práceneschopnosti (PN), dovolenky a iných situácií, ako aj o súvisiacich právnych predpisoch a daňových aspektoch.

Právny rámec stravovania zamestnancov

Základným právnym predpisom, ktorý upravuje stravovanie zamestnancov, je Zákonník práce (§ 152). Ten stanovuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí odpracovali viac ako štyri hodiny denne. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Navyše má každý zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon.

Zákon presne vymedzuje, ktorým zamestnancom musí zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť a ktorým nemusí, kedy má zamestnanec nárok na stravné a kedy zo zákona nárok na stravovanie nemá.

Formy stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie rôznymi spôsobmi:

• Stravovanie na pracovisku: Zabezpečenie stravovania vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného zamestnávateľa.
• Stravovacie poukážky (stravné lístky): Poskytovanie stravovacích poukážok, prostredníctvom ktorých si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo.
• Finančný príspevok na stravovanie: Poskytovanie finančného príspevku zamestnancom, ktorí si stravovanie zabezpečujú sami.

Finančný príspevok na stravovanie

Podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie by mala byť rovnaká ako suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovaciu poukážku iným zamestnancom, pričom je potrebné brať do úvahy, že musí ísť o porovnateľných zamestnancov (§ 40 ods. 9 Zákonníka práce). Súčasne to však musí byť najmenej 3,63 € (55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j. pri hodnote stravovacej poukážky 8,80 €, minimálny príspevok zamestnávateľa je súčasne aj maximálny príspevok, t. j. 4,84 €). Okrem uvedenej sumy zamestnávateľ môže v súlade s § 152 ods. 8 Zákonníka práce prispievať na stravu zamestnancov príspevkom podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon o SF. Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF]. Príspevok na stravovanie zamestnancov nie je týmto zákonom limitovaný, preto, ak je poskytnutý podľa zákona o SF, u zamestnanca je považovaný za príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Kto má nárok na stravné a kedy povinnosť nevzniká?

Zamestnanci v pracovnom pomere

Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

Vedeli ste, že? Ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 11 hodín, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť vám ďalšie stravovanie. Môže tak urobiť z dobrej vôle, napríklad poskytnutím dvoch stravných lístkov alebo obedov v rámci tejto jednej pracovnej zmeny.

Viac pracovných pomerov súčasne

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Napríklad, ak máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne, nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Dohodári a nárok na stravné

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise. Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov.

Vedeli ste, že? Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.

Konatelia a spoločníci

Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však rovnako môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, a to či už prerokovaním so zástupcami zamestnancov, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Ak by spoločnosť nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažovala by sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto by nemala možnosť postupovať podľa § 152 ods. 9. V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Príspevok na stravu konateľovi jednoosobovej s.r.o.

Ak je majiteľ jednoosobovej eseročky zároveň aj konateľom a v spoločnosti má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa, a spoločnosť nezamestnáva žiadnu inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa. Ak by aj napriek uvedenému takáto spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, napr. v sume 4,84 €, potom hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodená od dane z príjmov.

Práca z domu a stravné

Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu, aj keď tento pojem Zákonník práce nepozná), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.

TIP: S kartou UpDéjeuner si môžete objednať jedlo priamo domov aj cez službu Wolt. Ak pracujete z domu a nemáte čas pripraviť si obed vopred alebo ste počas práce dostali na niečo chuť, vyberte si obľúbenú reštauráciu, cukráreň alebo podnik vo vašom meste a zopár klikmi máte objednávku u seba. Stačí, ak v časti platobné údaje zvolíte kartu UpDéjeuner.

Kedy táto povinnosť nevzniká?

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie:

• zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
• zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
• zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Vedeli ste, že? Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Stravné lístky počas PN, dovolenky a sviatkov

Základné pravidlá

Vo všeobecnosti platí, že zamestnanec má nárok na stravné lístky len za dni, kedy reálne vykonáva prácu. Počas dovolenky, sviatkov a práceneschopnosti zamestnanec prácu nevykonáva, a preto mu nárok na stravné lístky nevzniká. Počas sviatkov, dovolenky a práceneschopnosti nevykonáva zamestnanec žiadnu prácu, a teda nemá nárok na stravné lístky. Nárok na stravné počas dovolenky, PN, OČR, inej ospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku alebo cez sviatok má zamestnanec len vtedy, ak je to písomne dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.

Výnimky a možnosti rozšírenia

Zákonník práce (§ 152 ods. 9) však umožňuje zamestnávateľovi po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (resp. v internom predpise) rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie. To znamená, že zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať stravné lístky aj počas dovolenky, PN alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci. Zamestnávateľ môže so súhlasom príslušného odborového orgánu upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas prekážok v práci, rozšíriť okruh osôb, ktorým bude stravovanie poskytovať, napríklad na dôchodcov - bývalých zamestnancov, učňov, ašpirantov a podobne. Takisto môže rozšíriť aj poskytovanie stravovania i počas dovolenky, práceneschopnosti, či inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci.

Zamestnávateľ využije postup podľa § 152 ods. 9 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a upraví si podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie nad zákonnú povinnosť. Upraví si nárok na zabezpečenie stravovania počas dovolenky a prvých desať dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade, že u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, je zamestnávateľ povinný prerokovať s nimi upravené podmienky stravovania. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ koná samostatne a uvedené si upraví v rámci jeho interných predpisov. V prípade, že si zamestnávateľ písomne upraví tento nárok na stravovanie a poskytne stravovanie v sumách upravených Zákonníkom práce, pôjde o príjem oslobodený od dane.

Podmienky pre poskytovanie stravného počas PN a dovolenky

Ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytovať stravné lístky aj počas PN a dovolenky, je dôležité dodržať nasledovné podmienky:

• Úprava v internom predpise: Poskytovanie stravného počas PN a dovolenky musí byť upravené v internom predpise zamestnávateľa alebo v kolektívnej zmluve.
• Prerokovanie so zástupcami zamestnancov: Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, je potrebné s nimi prerokovať podmienky poskytovania stravného. Ak zástupcovia nepôsobia, zamestnávateľ koná samostatne a uvedené si upraví v rámci jeho interných predpisov.
• Dodržanie zákonných limitov: Poskytované stravné musí byť v súlade so zákonnými limitmi, t.j. najviac do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Daňové aspekty poskytovania stravného počas PN a dovolenky

Ak zamestnávateľ dodrží všetky vyššie uvedené podmienky, poskytované stravné počas PN a dovolenky je pre zamestnanca oslobodené od dane z príjmov. To znamená, že zamestnanec z neho neplatí daň ani odvody. Od 1. 5. 2022 je stravovanie oslobodeným príjmom od dane u zamestnanca, ak je poskytnuté zamestnávateľom najviac v sume 3,30 €. Nad túto sumu prispeje zamestnávateľ na stravovanie ešte zo sociálneho fondu.

Ak zamestnávateľ neuplatní postup podľa § 152 ods. 9 bodu a), b) alebo c) Zákonníka práce, tak napríklad v prípade, že zamestnanec čerpá dovolenku a zároveň v ten deň nevykonával u toho istého zamestnávateľa prácu viac ako 4 hodiny, nemá zákonný nárok na zabezpečenie stravovania.

Vyplácanie stravného

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

Situácie, keď vznikne nárok na stravné „navyše“

V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Napríklad, ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli 5 dní PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o 5 kusov, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN.

TIP: Práve vďaka stravovacej karte a zákazníckej zóne máte prehľad o všetkých transakciách, prijatých platbách či výdavkoch. Môžete si tak ľahko pozrieť a skontrolovať aj v takýchto situáciách, či vám zamestnávateľ poslal správnu sumu peňažných prostriedkov za daný mesiac.

Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer (bez ohľadu na spôsob ukončenia). Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi. Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.

Stravné pri práci v noci a cez víkend

Zamestnanec pracujúci v noci, v sobotu či v nedeľu má nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie za rovnakých podmienok ako zamestnanec pracujúci napríklad od pondelka do piatka 8 hodín denne - v rámci pracovnej zmeny musí vykonávať prácu viac ako 4 hodiny. To, že ide o prácu cez víkend alebo v noci, nemá na nárok na stravovanie žiadny vplyv.

Pracovná cesta a stravné

Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie alebo poskytnúť finančný príspevok na stravovanie zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu. Počas pracovnej cesty môže vzniknúť zamestnancovi nárok na cestovné náhrady. Suma stravného pri pracovnej ceste je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty.

Sumy stravného pri tuzemskej pracovnej ceste platné od 1. 1. 2023:

Vedeli ste, že? Ak zamestnanec vykoná v rámci jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť iné podmienky poskytovania stravného, taktiež aj nižšie sumy stravného, najviac však o 5 % z ustanovenej sumy stravného.

Vedeli ste, že? Pri bezplatne poskytnutých raňajkách sa stravné kráti o 25 %, pri obede o 40 % a pri večeri o 35 % z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného v prípade zamestnancov, ktorí majú iné podmienky alebo sumy stravného z dôvodu častej zmeny pracoviska.

Zahraničná pracovná cesta

Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné sa pri zahraničnej pracovnej ceste poskytne zamestnancovi podľa krajiny, v ktorej strávil v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ mu poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.

Riziká vyplácania stravného v hotovosti namiesto mzdy

Vláda SR pripravuje zmeny v príspevku na stravovanie, ktoré zahŕňajú aj možnosť výberu formy príspevku, teda hotovosti alebo stravných lístkov, pre zamestnancov. Avšak, finančný príspevok so sebou nesie určité riziká.

Hlavným lákadlom nahradenia časti mzdy stravným je, že naoko príjem zamestnanca neklesne, dokonca možno aj mierne vzrastie. Pre zamestnávateľa to znamená úsporu odvodov. Avšak, výška mzdy sa používa ako základ pre výpočet príspevku v práceneschopnosti, príspevku na ošetrovanie člena rodiny, pri výpočte maximálnej výšky hypotéky v banke alebo výšky dôchodku. Ak by zamestnanec súhlasil s náhradou časti mzdy stravným, pripravuje sa aj o nemalé peniaze v čase, kedy to bude potrebovať najviac. Kvôli papierovo nižšej mzde totiž bude platiť nižšie odvody, a preto dostane v čase PN-ky, OČR-ky, ale napríklad aj počas materskej od štátu menej.

tags: #narok #na #stravne #listky #pocas #pn