Jedným z rozhodujúcich faktorov, prečo zamestnanec vstupuje do pracovného pomeru, je poskytovanie mzdy zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za výkon závislej práce pre zamestnávateľa. Existujú však rôzne situácie, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať dohodnuté práce a zamestnávateľ nemôže spravodlivo požadovať výkon týchto prác od zamestnanca. Zákonník práce upravuje rôzne takéto situácie, pričom pri niektorých upravuje povinnosť poskytovania mzdy alebo náhrady mzdy za obdobie nevykonávania práce, pri niektorých ustanovuje iba povinnosť ospravedlnenia neprítomnosti zamestnanca v práci bez poskytovania peňažných plnení.
V živote zamestnanca nastávajú situácie, pre ktoré nemôže vykonávať pre zamestnávateľa prácu, hoci by pracovať mal. Mnohé z nich sú dopredu plánované, avšak nájdu sa aj také, ktoré sa jednoducho vyskytnú, tak povediac „zo dňa na deň“. Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna.
Zákonník práce pojem neplatené voľno nepozná. Neplatené voľno je v zmysle Zákonníka práce pracovné voľno bez náhrady mzdy. V zásade ide o viaceré situácie, ktoré by sme mohli charakterizovať ako prekážky v práci. Neplatené voľno možno charakterizovať ako časový úsek trvania pracovnoprávneho vzťahu, počas ktorého zamestnanec napriek ustanoveniam platnej pracovnej zmluvy prácu pre zamestnávateľa nevykonáva, nezdržiava sa na pracovisku a ani inak nie je zamestnávateľovi k dispozícii, pričom zamestnávateľ túto situáciu akceptuje, a zároveň zamestnávateľ za tento časový úsek neposkytuje zamestnancovi mzdu ani náhradu mzdy.
V zásade pracovné voľno na uvádzané účely poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak pri niektorých vymenovaných situáciách zákon neupravuje poskytovanie náhrady mzdy (napr. Zákon v danom prípade umožňuje dohodnúť prostredníctvom kolektívnej zmluvy poskytovanie náhrady mzdy zamestnancom aj v situáciách, kde to Zákonník práce neprikazuje, resp. sa na takomto poskytovaní môže priamo dohodnúť zamestnanec so zamestnávateľom).

V ustanoveniach Zákonníka práce o prekážkach v práci na strane zamestnanca sú definované prípady, kedy má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy a v zmysle § 141 ods. Keďže Zákonník práce priznáva zamestnancovi možnosť požiadať o neplatené voľno, môže ho zamestnávateľ na základe tejto žiadosti zamestnancovi poskytnúť. Zároveň v § 141 ods. 3 Zákonníka práce sa uvádza, že zamestnávateľ môže pracovné voľno bez náhrady mzdy poskytnúť zamestnancovi aj z ďalších dôvodov presne definovaných v predmetnom ustanovení, z čoho vyplýva, že pracovné voľno bez náhrady mzdy nemá zamestnávateľ právo určiť z iných dôvodov, ako sú zadefinované. V žiadnom prípade nie je oprávnený určiť ho z dôvodov definovaných na strane zamestnávateľa, ako sú napr. prevádzkové dôvody.
Pre zamestnanca by takáto prekážka predstavovala neplatené voľno, v prípade neospravedlnenej neprítomnosti v práci, tzv. absenciu.
Neplatené voľno a invalidita
Úvod do problematiky zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) predstavuje dôležitú oblasť sociálnej politiky. Štát sa snaží podporovať ich pracovné uplatnenie, pretože z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť majú často sťaženú pozíciu na trhu práce. Cieľom je vytvoriť vhodné pracovné podmienky a zamedziť akejkoľvek diskriminácii týchto zamestnancov.
Občan so zdravotným postihnutím (invalid) sa považuje za občana, ktorý je uznaný za invalidného podľa zákona o sociálnom poistení. Podľa § 71 ods. 1 ZSP je poistenec invalidný vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Ustanovenia viacerých zákonov, predovšetkým zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ZSZ) a Zákonníka práce, upravujú práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov so zdravotným postihnutím. Medzi týmito právami a povinnosťami je aj možnosť čerpania neplateného voľna.
Neplatené voľno môže zamestnanec so zdravotným postihnutím využiť aj v súvislosti so svojím zdravotným stavom. Napríklad, ak potrebuje absolvovať liečebné procedúry, ktoré nie je možné realizovať mimo pracovného času, alebo ak potrebuje dlhší čas na zotavenie po chorobe.
Dôležité je zdôrazniť, že zamestnávateľ nemôže nútiť zamestnanca so zdravotným postihnutím čerpať neplatené voľno. Vždy ide o dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ak zamestnanec so zdravotným postihnutím potrebuje dlhšiu dobu na zotavenie, je vhodné zvážiť aj možnosť práceneschopnosti.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím
Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnanca so zdravotným postihnutím sú ustanovené v § 158 a § 159 Zákonníka práce. Medzi tieto povinnosti patrí:
- Zlepšovanie vybavenia pracovísk: Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
- Rekvalifikácia: Podľa § 159 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
- Prerokúvanie opatrení: Zamestnávateľ je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov opatrenia na utváranie podmienok na zamestnávanie zamestnancov so zdravotným postihnutím a zásadné otázky starostlivosti o týchto zamestnancov.
Evidencia zamestnancov so zdravotným postihnutím
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Taktiež je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie.
Povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Celkový počet zamestnancov na účely § 63 ods.1 písm. d) je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok.
Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce. Nesplnenie predmetnej povinnosti bude nasledovať sankcia v podobe odvodu podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti.
| Počet zamestnancov | Povinný podiel ZŤP (%) | Minimálny počet ZŤP | Sankcia za nesplnenie (0,9-násobok CP) |
|---|---|---|---|
| 20 - 30 | 3,2 | 1 | Áno |
| 31 - 62 | 3,2 | 2 | Áno |
| Nad 62 | 3,2 | Vypočítaný podiel | Áno |
Ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím
Osobitné povinnosti súvisiace s ukončením pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím ustanovuje zamestnávateľovi § 66 Zákonníka práce. Občanovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného ÚPSVR, v obvode ktorého má sídlo, inak je výpoveď neplatná. Predchádzajúci súhlas ÚPSVR musí mať zamestnávateľ pred skončením pracovného pomeru výpoveďou, inak je výpoveď neplatná.
Sú situácie, kedy sa súhlas úradu nevyžaduje:
- ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
- ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
- ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu alebo sústavne menej závažne porušuje pracovnú disciplínu (a bol na to písomne upozornený).
Vplyv neplateného voľna na evidenčný počet zamestnancov
Do evidenčného počtu zamestnancov sa nezahŕňajú zamestnanci, ktorým bolo poskytnuté neplatené voľno bez náhrady mzdy v rozsahu dlhšom ako 4 týždne, a to odo dňa nástupu tohto voľna.
Príspevky na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím
Štát poskytuje rôzne príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Tieto príspevky majú motivovať zamestnávateľov k zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím a kompenzovať im zvýšené náklady, ktoré s tým môžu byť spojené. Uvedených príspevkov sa s účinnosťou od 1. 1. 2024 týka zmena, ktorá spočíva v úprave maximálnej výšky príspevku za kalendárny štvrťrok podľa § 60 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
tags: #neplatene #volno #z #dovodu #invalidity