Sociálne podniky hrajú dôležitú úlohu v riešení rôznych spoločenských problémov, ako sú nezamestnanosť, chudoba, znevýhodnené skupiny, seniori alebo environmentálne výzvy. Tieto podniky majú za cieľ nielen generovať zisk, ale najmä pozitívne ovplyvňovať spoločnosť. Financovanie takýchto projektov je však často náročné, pretože podniky nemajú vždy stabilné príjmy alebo dostatočné rezervy na pokrytie všetkých nákladov. Preto sa často spoliehajú na rôzne formy podpory, ako sú granty, dotácie či investície s pridanou hodnotou. Slovenská republika prijala novú legislatívu, ktorá má za cieľ vytvoriť priaznivé a podporné prostredie pre subjekty sociálnej ekonomiky. Očakáva sa, že tento krok naštartuje rozvoj sektora sociálnej ekonomiky a prispeje k riešeniu problémov trhu práce, ako aj k rozvoju aktivít v oblasti bývania, kultúry, vzdelávania, zdravotníctva a ďalších oblastí verejnej politiky. Zákon definuje subjekty sociálnej ekonomiky, podniky sociálneho dosahu a sociálne podniky, a taktiež stanovuje rôzne druhy podpory.
Čo je sociálna ekonomika a registrované sociálne podniky?
Sociálna ekonomika je definovaná ako súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít, ktoré sú vykonávané prostredníctvom hospodárskej alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov. Hlavným cieľom týchto aktivít je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Registrované sociálne podniky (RSP) predstavujú najvyššiu úroveň sociálnych podnikov v zmysle slovenskej legislatívy.
Typy registrovaných sociálnych podnikov
Z hľadiska svojej činnosti môžu byť registrované sociálne podniky zaradené do jednej z nasledujúcich kategórií:
- Integračný podnik: Jeho cieľom je podpora zamestnanosti znevýhodnených alebo zraniteľných osôb prostredníctvom ich zamestnávania, pričom podiel týchto osôb musí byť minimálne 30% z celkového počtu zamestnancov.
- Sociálny podnik bývania: Pozitívny sociálny vplyv dosahuje zabezpečovaním spoločensky prospešného nájomného bývania.
- Iný registrovaný sociálny podnik: Podnik, ktorý realizuje iné aktivity s cieľom dosiahnuť pozitívny sociálny vplyv.
Chránená dielňa/chránené pracovisko a sociálny podnik
Je dôležité rozlišovať medzi registrovaným sociálnym podnikom a chránenou dielňou (CHD) alebo chráneným pracoviskom (CHP). Obe formy predstavujú štatút, nie právnu formu. CHD zamestnáva najmenej 50% občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP). Z toho vyplýva, že CHD spĺňa podmienku integračného sociálneho podniku zamestnávať aspoň 30% znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov. Ak CHD spĺňa aj ostatné kritériá (reinvestícia zisku, demokratická správa, hospodárska činnosť a ďalšie), môže požiadať o štatút registrovaného sociálneho podniku. Súbeh štatútu CHD/CHP a SP však nie je možný.
Podpora pre sociálne podniky
Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (v platnosti od 1. mája 2018) okrem definovania sektora sociálnej ekonomiky definuje aj výhody a formy podpory pre sociálne podniky. Zákon predstavuje základné rámce priamej a nepriamej podpory pre podniky sociálneho dosahu, sociálne podniky a registrované sociálne podniky. Hovorí konkrétne o dvoch typoch finančnej pomoci - investičnej a kompenzačnej, ktoré sú odstupňované podľa typu podniku. Registráciu sociálnych podnikov, kontrolu dodržiavania povinností, poradenstvo a zber a šírenie informácií zabezpečuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Kompenzačná pomoc
Kompenzačná pomoc je určená sociálnym podnikateľom, ktorí sú z dôvodu dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu znevýhodnení oproti bežným podnikateľom, ktorí podobnú činnosť vykonávajú s cieľom tvorby zisku. Týka sa to napríklad podnikov pracovnej integrácie, ktorých vnútorná produktivita je znížená oproti bežným podnikom. Kompenzačná pomoc môže mať rovnako návratnú či nenávratnú formu. V tomto prípade však nenávratná kompenzačná pomoc nie je podmienená kombináciou s návratnou finančnou pomocou. Kompenzačná pomoc sa poskytuje podniku v širšom priestore sociálnej ekonomiky na zmiernenie dopadov jeho orientácie na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorá ho znevýhodňuje oproti subjektom vykonávajúcim obdobnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Poskytuje sa napríklad vtedy, ak podniky v širšom priestore sociálnej ekonomiky ponúkajú životne dôležité tovary alebo služby znevýhodneným alebo zraniteľným skupinám s nedostatočnou kúpyschopnosťou, alebo v prípadoch, kedy takéto podniky majú sťažený prístup k úverom, zárukám a ďalším formám návratného financovania z dôvodu, že sú „netypickými podnikmi“, ktoré finančné inštitúcie nevedia správne ohodnotiť a posudzujú ich ako nefinancovateľné. Samozrejme, takáto situácia musí byť objektívne preukázateľná na to, aby kompenzačná pomoc mohla byť na tento účel poskytnutá. Podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sa kompenzačná pomoc poskytuje vo viacerých formách, pričom môže ísť o finančné nástroje, nenávratné finančné príspevky alebo dotácie.
Vyrovnávací príspevok pre integračné podniky
Integračný podnik je registrovaný sociálny podnik, ktorého hlavným cieľom je podpora zvyšovania zamestnanosti a ktorý zamestnáva najmenej 30% znevýhodnených osôb, značne znevýhodnených alebo zraniteľných osôb z celkového počtu svojich zamestnancov. Je určený pre registrované integračné sociálne podniky na zvýšenie ich motivácie zabezpečiť zamestnancovi, ktorý je znevýhodnenou osobou zamestnanie, resp. mu pomôcť nájsť si uplatnenie na otvorenom trhu práce. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR informuje integračné podniky, že žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku podľa § 19b zákona č. 112/2018 Z. z. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zároveň ubezpečuje integračné podniky, že ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny neuzatvorí s registrovaným sociálnym podnikom dohodu o poskytnutí vyrovnávacieho príspevku, podnik o príspevky nepríde. Vyrovnávací príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí vyrovnávacieho príspevku uzatvorenej na kalendárny rok medzi úradom práce a integračným podnikom. Príspevky poskytuje miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý poskytuje aj bližšie a záväzné informácie.
Oprávnené náklady a výška príspevku
Za oprávnené náklady sa považujú náklady, ktoré sú nevyhnutné, riadne odôvodnené, preukázané účtovnými dokladmi, vynaložené v súlade s platnými právnymi predpismi a výlučne súvisia so zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím. Sú primerané, t. j. zodpovedajú obvyklým cenám v danom mieste a čase, spĺňajú podmienky hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti použitia a navzájom sa neprekrývajú.
Výška vyrovnávacieho príspevku závisí od typu znevýhodnenej osoby a percenta celkovej ceny práce:
- vo výške 50% celkovej ceny práce pre znevýhodnené osoby - max. 505,30 EUR/mesačne.
- vo výške 60 alebo 75% celkovej ceny práce pre zdravotne znevýhodnené osoby - max. 505,30 EUR/mesačne.
- vo výške 25% celkovej ceny práce pre zraniteľné osoby - max. 505,30 EUR/mesačne.
Konkrétne:
- Znevýhodnená osoba podľa § 2 ods. 5 písm. a): počas 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, vo výške 50% oprávnených nákladov skutočne vynaložených na tohto zamestnanca, najviac vo výške 50% z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky.
- Znevýhodnená osoba podľa § 2 ods. 5 písm. b) prvého bodu (značne znevýhodnená): najviac počas 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, vo výške 75% oprávnených nákladov skutočne vynaložených na tohto zamestnanca, najviac vo výške 75% z celkovej ceny práce.
- Znevýhodnená osoba podľa § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu: najviac počas 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, vo výške 60% oprávnených nákladov skutočne vynaložených na tohto zamestnanca, najviac vo výške 60% z celkovej ceny práce.
- Zraniteľná osoba: počas 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, vo výške 25% oprávnených nákladov skutočne vynaložených na tohto zamestnanca, najviac vo výške 25% z celkovej ceny práce.
Mesačná výška vyrovnávacieho príspevku na jedného zamestnanca je 50% skutočne vynaložených oprávnených nákladov, najviac 50% z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa vyrovnávací príspevok poskytuje.
Lehota na predloženie žiadosti
Žiadateľ, ktorý žiada o refundáciu nákladov v zmysle § 19b zákon o sociálnej ekonomike, je povinný dodržať lehotu na predloženie žiadosti o úhradu platby spolu s príslušnými dokladmi a to najneskôr do 60 kalendárnych dní od skončenia mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje. Predmetné je nevyhnutné dodržať, aj v prípade, ak ešte predložená žiadosť o poskytnutie príspevku (t. j. prvotná žiadosť pred uzatvorením dohody) nebola relevantne posúdená.
Investičná pomoc
Investičná pomoc pre sociálne podniky čerpaná vo forme nenávratnej finančnej pomoci musí byť kombinovaná s čerpaním finančného nástroja (napríklad spôsobom kombinácie dotácie a pôžičky), a to vo výške najmenej 20% z celkovej výšky nákladov investičného zámeru. Cieľom tejto kombinácie návratnej a nenávratnej investičnej pomoci je tlak na udržateľnosť sociálno-podnikateľských zámerov. Pretože cieľom sociálneho podnikania by mala byť schopnosť udržateľne fungovať na trhu a znížiť svoju závislosť na dotáciách, grantoch a daroch.
Servisné poukážky
RSP sa týka aj pomoc na podporu dopytu. RSP môže poskytnúť služby starostlivosti o domácnosť a záhradu, alebo služby fyzickej osobe odkázanej na pomoc. Prijímateľ za služby zaplatí servisnou poukážkou, ktorú získa od štátu, obce alebo VÚC. Tí ju od sociálneho podniku spätne vykúpia za cenu, ktorá zohľadní hodnotu poskytnutej služby. Pomoc je tak poskytnutá obom stranám - prijímateľovi služby, aj sociálnemu podniku. Emitentom servisných poukážok je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Znížená sadzba DPH
Od 1. júla 2024 si môžu registrované sociálne podniky na Slovensku uplatňovať zníženú sadzbu DPH vo výške 10 % na svoje tovary a služby, pokiaľ sú tieto dodávané v rámci aktivít sociálnej ekonomiky. Táto výhoda je dostupná len pre podniky, ktoré 100 % svojho zisku po zdanení reinvestujú do dosahovania svojho hlavného sociálneho cieľa, čo musí byť deklarované v ich zakladateľskom dokumente. Znížená sadzba DPH sa vzťahuje len na aktivity s cieľom pozitívneho sociálneho vplyvu, nie však na činnosti primárne zamerané na generovanie zisku. V prípade nedodržania týchto podmienok podnik stráca nárok na zníženú sadzbu DPH od momentu porušenia pravidiel. Znížená sadzba sa tiež nevzťahuje na refakturáciu ani na podnikateľské činnosti, kde je cieľom primárne zisk. Aktivity v oblasti sociálnej ekonomiky môžu generovať zisk, avšak tento zisk musí byť použitý na podporu hlavného spoločensky prospešného cieľa podniku.
Novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR chce sprísniť pravidlá pre fungovanie sociálnych podnikov. Rezort v súčasnosti predložil novelu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch do medzirezortného pripomienkového konania. Platiť by mohla už od 1. januára 2026, keďže ministerstvo ju chce predložiť na novembrové rokovanie Národnej rady SR v skrátenom legislatívnom konaní. Cieľom novely je zefektívniť zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb a zvýšiť účinnosť sociálnych podnikov. Minister Erik Tomáš uviedol, že na Slovensku funguje aktuálne viac ako 600 sociálnych podnikov a zmeny majú zabrániť zneužívaniu systému, ale na druhej strane nezadusiť sociálne podniky.
Kľúčové zmeny navrhované v novele:
- Vrátenie príspevku: V prípade, ak sa sociálnemu podniku nepodarí integrovať svojho zamestnanca v danom podniku alebo všeobecne na pracovný trh, bude musieť vrátiť alikvotnú časť vyrovnávacieho príspevku. Pri značne znevýhodnených osobách, na ktoré poberá podnik vyrovnávací príspevok dva roky, bude mať povinnosť udržať na pracovnom trhu svojho zamestnanca jeden rok, inak musí vrátiť vyrovnávací príspevok v jeho mesačnej výške.
- Skúšobná lehota: Sociálny podnik bude mať po prijatí ľudí do práce tri mesiace, teda skúšobnú lehotu, na to, aby sa rozhodol, či ich naďalej bude zamestnávať.
- Posudzovanie zdravotne znevýhodnených osôb: Po novom im do zamestnania nepostačí len invalidita, ale ich zdravotný stav na konkrétnu pozíciu posúdi posudkový lekár úradu práce. Posudok bude musieť obsahovať aj zhodnotenie, či osoba potrebuje pracovného asistenta.
- Maximálna výška príspevku: Zmeniť by sa mala aj maximálna výška príspevku od štátu na jedného takého zamestnanca, ktorá bude v sume minimálnej mzdy na úrovni 915 eur.
- Opakované poberanie príspevku: Sociálny podnik bude môcť od budúceho roka poberať vyrovnávací príspevok na jedného zamestnanca len raz. Rovnako novela zákona obsahuje zákaz pre pracovníka v sociálnom podniku, ktorý poberá vyrovnávací príspevok, aby bol zamestnaný v inom pracovnom pomere.
- Kvóta pre nové sociálne podniky: Ak vznikne nový sociálny podnik, tak kvótu na umiestnenie znevýhodnených zamestnancov bude musieť naplniť do štyroch mesiacov, pričom doteraz to bolo do jedného roka.
- Osobitný fond: Zisk zo svojej činnosti bude môcť sociálny podnik držať v takzvanom osobitnom fonde namiesto piatich rokov iba dva a ak ho nepoužije v stanovenom limite, zisk prepadne v prospech štátu.
- Subdodávatelia: Len 20 percent celkovej hodnoty zákazky bude môcť podnik dodať cez subdodávateľa. Sociálne podniky by nemali byť už ani súčasťou konzorcií.
- Kontrola: Výrazne by sa mala posilniť kontrola sociálnych podnikov, pričom počas jedného roka má MPSVR ambíciu skontrolovať päť až desať percent z nich.
- Daň z pridanej hodnoty: V spolupráci s ministerstvom financií sa má zvýšiť daň z pridanej hodnoty z piatich na 19 percent.
Jednotné pravidlá pre príspevky
Nové pravidlá sa dotknú aj samotných sociálnych podnikov. Návrh má upraviť podmienky poskytovania vyrovnávacích príspevkov, ktoré majú byť viazané na skutočné výsledky pracovnej integrácie. Ak podnik nesplní podmienku integrácie, bude musieť vrátiť časť príspevkov, ktoré získal. Týmto spôsobom chce ministerstvo zabezpečiť, aby finančná podpora viedla k reálnemu začleneniu ľudí do pracovného života. Zmeny sa dotknú aj posudzovania znevýhodnených osôb z pohľadu potreby ich pracovnej integrácie. Osoby, ktoré popri práci v integračnom podniku vykonávajú inú pracovnú činnosť - napríklad podnikajú, majú ďalší pracovný pomer alebo poberajú starobný dôchodok - už nebudú považované za znevýhodnené. Sociálne podniky ich preto nebudú môcť započítavať do povinného podielu ani na nich poberať príspevky.
Ďalšie formy financovania sociálnych podnikov
Sociálne podniky majú na výber z viacerých foriem financovania, od grantov a dotácií cez sociálne investície až po pôžičky a komunitné financovanie. Výber vhodného zdroja závisí od konkrétnych potrieb podniku, jeho cieľov a kapacity na splnenie podmienok financovania. Poďme sa bližšie pozrieť na najčastejšie spôsoby, ako môžu sociálne podniky financovať svoju činnosť.
Granty
Granty sú jedným z najvyhľadávanejších zdrojov financovania pre sociálne podniky. Poskytujú ich rôzne organizácie vrátane vládnych agentúr, nadácií, Európskej únie a iných verejných alebo súkromných subjektov. Granty sa poskytujú bez nutnosti ich splatenia, no často sú viazané na konkrétne ciele a výstupy, ktoré je potrebné dosiahnuť. Proces získania grantu sa líši podľa poskytovateľa. Vo väčšine prípadov je potrebné predložiť podrobný projektový návrh, ktorý obsahuje cieľ, stratégiu a rozpočet. Výhodou grantov je ich flexibilita - prijímatelia nemusia grant splácať, ale musia dodržiavať podmienky stanovené poskytovateľom a často podávať pravidelné správy o pokroku.
Dotácie
Dotácie, podobne ako granty, sú formou nenávratného financovania. Rozdiel je často v tom, že dotácie sú zvyčajne poskytované štátom alebo miestnymi samosprávami na podporu určitých aktivít alebo sektorov. Na Slovensku je možné žiadať o dotácie v rámci rôznych programov, ktoré podporujú zamestnanosť, rozvoj vidieka alebo sociálne služby. Dotácie na zamestnávanie sú veľmi častým zdrojom financovania pre sociálne podniky, ktoré sa zaoberajú integráciou znevýhodnených osôb na pracovný trh. Štátne dotácie môžu napríklad pokryť časť mzdových nákladov alebo náklady na vzdelávanie zamestnancov. Podmienky pre získanie dotácie sa môžu líšiť, ale často sa vyžaduje dokladovanie úspešnosti alebo splnenia špecifických kritérií.
Sociálne investície
Sociálne investície predstavujú ďalšiu možnosť financovania sociálnych podnikov. Ide o kapitálové investície, ktoré do sociálneho podniku vložia investori hľadajúci nielen finančný výnos, ale aj spoločenský dopad. Sociálni investori sú pripravení investovať aj do rizikovejších projektov, pokiaľ veria v ich potenciál zlepšiť životné podmienky alebo prispieť k udržateľnosti. Na Slovensku a v Európe je možné osloviť rôzne investičné fondy, ktoré sa zameriavajú na podporu sociálnych inovácií alebo ekologických riešení.
Pôžičky a mikropôžičky
Pôžičky sú ďalšou alternatívou pre sociálne podniky, ktoré potrebujú financovať rozšírenie alebo inováciu svojich aktivít. Zákon sociálnym podnikom umožňuje využiť rôzne druhy pôžičiek, vrátane štandardných bankových úverov, mikropôžičiek alebo špeciálnych pôžičiek. Mikropôžičky sú obzvlášť užitočné pre menšie podniky, ktoré potrebujú nižšie sumy na rozbeh alebo prevádzkové výdavky. Táto forma financovania môže pomôcť prekonať krátkodobé finančné výzvy a zabezpečiť stabilitu počas obdobia rastu.
Crowdfunding a komunitné financovanie
Crowdfunding je v posledných rokoch stále populárnejší spôsob financovania projektov a je vhodný aj pre sociálne podniky. Platformy ako Kickstarter, Indiegogo alebo slovenský StartLab umožňujú podnikom získavať financie priamo od verejnosti. Na Slovensku môžu občania prispieť sociálnym podnikom a nadáciám odoslaním 2% z daní z príjmov. Komunitné financovanie je podobné crowdfundingu, ale ide o priamu spoluprácu s miestnou komunitou alebo miestnymi podnikateľmi, ktorí chcú podporiť pozitívny vplyv na svoje okolie.
Partnerstvá s podnikmi a korporátny sponzoring
Sociálne podniky majú právo uzatvárať partnerstvá so súkromnými spoločnosťami, ktoré majú záujem podporiť ich misiu. Korporácie, ktoré sa zameriavajú na spoločenskú zodpovednosť (CSR), často podporujú sociálne projekty alebo organizácie, ktoré sa venujú spoločensky prospešným aktivitám. Partnerstvá môžu zahŕňať finančné príspevky, odborné konzultácie alebo iné formy podpory.
tags: #kompenzacny #prispevok #pre #socialne #podniky