Zvýšenie minimálnej mzdy od roku 2025 ovplyvňuje mzdové zvýhodnenia, ktoré sú okrem samotnej dohodnutej mzdy aj takzvané „mzdové príplatky“. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, na ktoré vzniká nárok len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce. Práca nadčas je v mnohých povolaniach bežnou súčasťou pracovného života. Zamestnávatelia ju využívajú na pokrytie nečakaných pracovných náporov alebo na splnenie mimoriadnych úloh, zatiaľ čo pre zamestnancov môže znamenať dodatočný príjem.
Avšak práca nadčas musí byť vykonávaná v súlade so zákonom a nesmie presahovať zákonom stanovené limity. Zákonník práce presne určuje, kedy a v akom rozsahu môže byť práca nadčas nariadená, aké má zamestnanec práva a aké príplatky mu za ňu patria. Tento článok sa zameriava na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas v sobotu, vrátane legislatívnych zmien a podmienok uplatnenia.
Definícia práce nadčas a jej nariadenie
Práca nadčas je v Zákonníku práce v § 97 definovaná ako práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rámec určeného týždenného pracovného času vyplývajúceho z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Bežná pracovná doba je časový úsek, počas ktorého je zamestnanec povinný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Podľa Zákonníka práce je maximálna týždenná pracovná doba 40 hodín.
Kedy môže zamestnávateľ nariadiť prácu nadčas?
Áno, zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas, avšak len v určitých prípadoch a za dodržania stanovených podmienok. Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
Čo sa týka dovolenky, zamestnávateľ má právo nariadiť nadčas aj počas nej. Nadčas nemožno nariadiť dohodárovi. Existuje rozdiel medzi nariadením a dohodnutím nadčasov. Prácu nadčas, ktorá je nariadená v súlade so zákonom a v rámci jeho stanovených limitov, nie je možné odmietnuť. Jej odmietnutie by mohlo byť považované za porušenie pracovnej disciplíny.
Limity pre prácu nadčas
- Maximálny rozsah práce nadčas: Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín v kalendárnom roku.
- Priemerný týždenný rozsah práce nadčas: Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období najviac štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov. Celkový pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 12 hodín denne.
- Pre zdravotníckych pracovníkov: Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť nad rozsah ustanovený v prvej vete ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac 100 hodín v kalendárnom roku.
- Obmedzenia pre rizikové práce: Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce (t. j. v Personalistike na karte Mzdové údaje majú zvolenú rizikovú kategóriu 3. alebo 4.), nemožno nariadiť prácu nadčas. Pri rizikovej práci má zamestnanec nárok na vyšší mzdový príplatok, a to vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.
Kedy možno odmietnuť prácu nadčas?
Zamestnanec môže odmietnuť prácu nadčas, ak:
- zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý už odpracoval 150 hodín (§ 97 ods. 7 prvá veta), resp. 250 hodín (§ 97 ods. 7 druhá veta), resp. 400 hodín nadčasu za kalendárny rok (§ 97 ods. 9),
- zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce (§ 97 ods. 8),
- zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a dovŕšil vek 50 rokov (§ 97 ods. 7),
- zamestnávateľ nariadi prácu nadčas nad zákonom prípustný priemer (§ 97 ods. 6),
- zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý pracuje v pracovnom pomere na kratší pracovný čas (§ 97 ods. 5),
- zamestnávateľ nariadi prácu nadčas tehotnej žene, žene alebo mužovi trvale sa starajúcemu o dieťa mladšie ako tri roky, osamelej žene alebo osamelému mužovi, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov (§ 164 ods. 3),
- zamestnávateľ nariadi prácu nadčas mladistvému zamestnancovi (§ 174 ods. 3).
Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas v sobotu
Zamestnanec má nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, čo môže výrazne zvýšiť jeho celkový príjem. Práca nadčas priamo ovplyvňuje výšku mzdy zamestnanca prostredníctvom mzdového zvýhodnenia. Podľa § 121 má zamestnanec nárok na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Pri rizikovej práci má zamestnanec nárok na vyšší mzdový príplatok, a to vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, namiesto mzdového zvýhodnenia môže zamestnanec čerpať náhradné voľno v rozsahu vykonanej práce nadčas. V súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce definuje povinné minimálne príplatky, avšak v kolektívnej alebo pracovnej zmluve môžu byť dohodnuté vyššie príplatky, ako určuje Zákonník práce.
Ak zamestnanec vykonáva prácu v sobotu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu (§ 122a Zákonníka práce). S účinnosťou od 1. januára 2026 patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,6295 eura za hodinu.
Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu. Na základe tejto výnimky je možné v zmysle § 122a ods. 2 Zákonníka práce dohodnúť mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu najmenej v sume 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu (pri uplatnení výnimky patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,36655 eura za hodinu).
Výpočet mzdy a nákladov zamestnávateľa
Minimálna mzda a príplatky v roku 2025
Minimálna mzda pre rok 2025 predstavuje 816 eur mesačne pre 1. stupeň náročnosti práce. Hodinová minimálna mzda pre 1. stupeň náročnosti práce je 4,690 eur. Najnižšia suma príplatkov za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci je závislá od výšky platnej sumy hodinovej minimálnej mzdy. Ich zákonná minimálna výška sa určí ako príslušné percento zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy.
Tabuľka mzdových zvýhodnení v roku 2025
| Druh práce | Minimálne mzdové zvýhodnenie (percento z minimálnej hodinovej mzdy) | Minimálne mzdové zvýhodnenie (eurá za hodinu) |
|---|---|---|
| Práca v sobotu | 50 % | 2,345 eur |
| Práca v sobotu (s výnimkou) | 45 % | 2,1105 eur |
| Práca nadčas | 25 % priemerného zárobku | - |
| Riziková práca nadčas | 35 % priemerného zárobku | - |
| Nočná práca | 40 % (pre nerizikové práce) | 1,876 eur |
| Nočná práca (riziková) | 50 % (pre rizikové práce) | 2,345 eur |
Špecifické podmienky a výnimky
- Dohoda o nižšom zvýhodnení: Zákonník práce umožňuje v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje jeho minimálnu výšku. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
- Vedúci zamestnanci: S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu; v takom prípade už mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu vedúcemu zamestnancovi nebude patriť. Jedinou možnou výnimkou sú vedúci zamestnanci, s ktorými môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť, že príplatky sú súčasťou bežnej mesačnej mzdy.
- Kumulácia príplatkov: Ak zamestnanec pracuje v čase, ktorý spadá do viacerých skupín, má nárok na všetky príplatky. Príplatky sa kumulujú, tzn. sviatok.
- Zaokrúhľovanie príplatkov: Zákon neuvádza spôsob zaokrúhľovania príplatkov. Odporúča sa zaokrúhľovať sumy vždy v prospech zamestnanca, tzn. vždy smerom nahor, napr. na 0,94 eur.
Príplatky sú vyplácané nad rámec bežnej mzdy, a teda nie sú zahrnuté v mesačnej mzde.
Evidencia a transparentnosť práce nadčas
Správna evidencia nadčasov je kľúčová pre zamestnávateľa aj zamestnanca, pretože zabezpečuje prehľadnosť a dodržiavanie zákonných pravidiel. Zamestnávateľ musí viesť presnú evidenciu pracovného času vrátane nadčasov, aby bolo možné preukázať ich oprávnenosť. V prípade sporov je dôležité mať písomný doklad o tom, že nadčas bol nariadený zamestnávateľom, alebo s ním zamestnanec súhlasil. Mzdy a príplatky za nadčasovú prácu by mali byť transparentne uvedené vo výplatnej páske zamestnanca, aby sa predišlo nejasnostiam či nezrovnalostiam.
Príklad výpočtu nadčasu v sobotu
Zamestnankyňa štandardne pracuje od pondelka do piatku, je odmeňovaná mesačnou mzdou. Dňa 29. 11. 2025 v sobotu odpracovala 8 hodín (nadčas). Vygenerujete zamestnankyni mzdu za november 2025 a pridáte do výplaty zložku mzdy 140 - mzda za nadčas s označením soboty v kalendári. V programe sa eviduje práca nadčas zložkou mzdy 140 - mzda za nadčas. Po pridaní tejto zložky mzdy do výplaty zamestnanca kliknete pravým tlačidlom myši na konkrétny deň, kedy zamestnanec vykonal prácu nadčas, alebo rovno zadáte počet hodín vykonaných nad rámec bežného pracovného času do poľa Hodiny. V prípade, že ponecháte pri zadávaní zložky mzdy 145 - nadčasový príplatok pole Tarifa prázdne (pri percentuálnej sadzbe), program vypočíta čiastku 25 % priemerného zárobku zamestnanca. U zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, program automaticky vypočíta príplatok 35 % priemerného zárobku zamestnanca. Ak sa zamestnanec dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, do výplaty zadáte zložku mzdy A10 - náhradné voľno.
Dopady nadmernej práce nadčas na zdravie
Práca nadčas môže prinášať výhody pre zamestnancov aj zamestnávateľov, no jej nadmerné využívanie môže mať vážne negatívne dôsledky na fyzické, psychické a sociálne zdravie zamestnancov. Výsledky štúdie Štátneho inštitútu pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku (NIOSH) z roku 2004 ukazujú, že práca nad 10 hodín denne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb o 60 %, dlhodobá práca nad 40 hodín týždenne vedie k nezdravým návykom (ako je konzumácia alkoholu a fajčenie) a práce nad 50 až 60 hodín týždenne spôsobujú vážne vzťahové problémy. Navyše, podľa vedcov sa pri viac ako 11 hodinách nadčasov týždenne výrazne zvyšuje riziko vzniku depresie. Tieto zistenia potvrdzujú, že nadčasy (ak sú neprimerane časté) vedú k vyčerpaniu, stresu a zdravotným problémom.
