Dovolenka je garantované právo zamestnanca na odpočinok, ktoré priamo súvisí s ochranou jeho zdravia, osobného a rodinného života. Nárok na dovolenku je základným pracovnoprávnym právom, ktoré slúži na ochranu zdravia a pohody zamestnanca.
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) stanovuje pravidlá pre vznik nároku na dovolenku, jej dĺžku, spôsob čerpania, ale aj dôvody, kedy sa dovolenka kráti. Podmienky vzniku nároku na dovolenku, ako aj jej čerpania upravuje Zákonník práce v znení neskorších predpisov v ustanoveniach § 100 až § 117 a ust. § 40 ods. 8. Dodržiavanie týchto pravidiel je dôležité nielen z právneho, ale aj z personálneho a motivačného hľadiska.
Vznik nároku na dovolenku
Nárok na dovolenku nevzniká automaticky. Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká zamestnancovi, ktorý u zamestnávateľa odpracoval najmenej 60 dní v príslušnom kalendárnom roku. Zamestnanec, ktorý u zamestnávateľa nepracoval v príslušnom kalendárnom roku aspoň 60 dní, má nárok na dovolenku za odpracované dni.
Príklad: Zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru 1. apríla a odpracuje do konca roka všetky mesiace. Má nárok na 9/12 z ročnej výmery dovolenky.
Príklad: Zamestnanec pracuje na dohodu a v lete odpracuje len 42 dní. V tomto prípade mu nárok na dovolenku za kalendárny rok nevznikne, ale môže mať nárok na dovolenku za odpracované dni, ak splní podmienky pre tento typ dovolenky.
Dĺžka dovolenky
Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Uvedené vyplýva z dikcie ust. § 103 ods. 1 Zákonníka práce.
V prípade zamestnanca, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, ide o päť týždňov dovolenky, pričom uvedené platí aj v prípade, keď sa zamestnanec trvale stará o dieťa. Zákonník práce v ust. § 40 ods. 8 definuje zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, ako „Zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety.“
Dĺžku dovolenky vie ovplyvniť nielen vek zamestnanca, ale aj to, v akej oblasti zamestnanec pracuje. Napríklad pre pedagogických a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení je výmera dovolenky 8 týždňov podľa § 103 ods. 3 Zákonníka práce. Dĺžku dovolenky môže upraviť zamestnávateľ vo vyššom rozsahu, napr. v kolektívnej zmluve, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán, môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancami vyššiu výmeru dovolenky aj v pracovných zmluvách. Ide o tzv. extra dovolenku.
Extra dovolenku nemožno zamieňať s dodatkovou dovolenkou poskytovanou podľa § 106 a nasl. Zákonníka práce.
Pomerná časť dovolenky
Ak zamestnancovi vznikne nárok na pomernú časť dovolenky, vypočíta sa ako 1/12 ročnej výmery dovolenky za každý celý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru, v ktorom zamestnanec odpracoval aspoň 21 dní.
Príklad výpočtu pomernej časti dovolenky:
| Parameter | Príklad | Poznámka |
|---|---|---|
| Ročná výmera dovolenky (týždne) | 4 (základ), 5 (nad 33 rokov), 6 (učitelia) | Podľa § 103 Zákonníka práce |
| Počet pracovných dní v týždni | 5 | Pre plný úväzok |
| Ročná výmera dovolenky (dni) | 5 týždňov × 5 dní = 25 dní | Pre zamestnanca nad 33 rokov |
| Odpracované celé mesiace | 9 mesiacov | Napr. zamestnanec nastúpil 1. apríla |
| Nárok - pomerná časť dovolenky | 9/12 × 25 dní = 18,75 dní → zaokr. 19 dní | Podľa § 102 ods. 2 Zákonníka práce |
Čerpanie dovolenky
V čase okolo Vianoc si viacerí zamestnanci vo väčšej miere čerpajú dovolenku. Ďalšími takými obdobiami sú leto alebo jarné prázdniny.
Dôležité upozornenie: Zamestnávateľ nemôže krátiť dovolenku svojvoľne. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 195/2012 potvrdzuje, že zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne rozhodnúť o prepadnutí dovolenky, pokiaľ zamestnancovi neumožnil jej čerpanie.
Dovolenka sa neprepláca, iba pri skončení pracovného pomeru. Rozsudok NS SR sp. zn. 8 Cdo 179/2014 uvádza, že nevyčerpaná dovolenka pri skončení pracovného pomeru musí byť preplatená aj vtedy, ak zamestnávateľ nevedie evidenciu čerpania dovolenky.
Príklad: Ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi vyčerpať dovolenku do 31. 12., nemôže mu dovolenka prepadnúť a zamestnanec si ju môže vyčerpať v nasledujúcom kalendárnom roku. Ak by sa pracovný pomer skončil a zamestnanec by mal nevyčerpanú dovolenku, zamestnávateľ je povinný mu ju preplatiť.
Príklad: Zamestnanec odchádza z pracovného pomeru k 30. 9. a má nevyčerpaných 10 dní dovolenky. Zamestnávateľ je povinný mu tieto dni preplatiť.
Dovolenka pri kratšom pracovnom čase
Kratší pracovný čas neovplyvňuje dĺžku dovolenky. Aj zamestnanec pracujúci na kratší pracovný čas má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky ako ostatní zamestnanci.
Po splnení podmienok, ktoré upravuje súčasná právna úprava, vznikne zamestnancovi nárok na dovolenku v rozsahu 4, resp. 5 kalendárnych týždňov, príp. nárok na pomernú časť dovolenky, alebo nárok na dovolenku za odpracované dni, a to bez ohľadu na dĺžku jeho pracovného úväzku.
Ak bude mať zamestnanec rozvrhnutý kratší pracovný čas rovnomerne na 5 dní v týždni (napr. bude pracovať denne od pondelka do piatka po 3 hodiny), potom jeho týždňom dovolenky bude presne 5 dní a ročná štvortýždňová (resp. päťtýždňová) dovolenka bude predstavovať 20 dní (resp. 25 dní). Rozdiel oproti ostatným zamestnancom spočíva len v tom, že ak zamestnanec s kratším pracovným časom pracuje denne, ale menej hodín, jeden deň jeho riadnej dovolenky bude predstavovať menší počet hodín, za ktoré mu zamestnávateľ pri čerpaní dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku (napr. ak bude zamestnanec pracovať denne od pondelka do piatka po 3 hodiny, za jeden deň dovolenky mu zamestnávateľ vyplatí náhradu mzdy za 3 hodiny).
Príklad: Zamestnankyňa pracuje 3 dni v týždni. Týždeň dovolenky predstavuje toľko pracovných dní, koľko dní v týždni pracuje, t. j. týždňom dovolenky zamestnanca je len 3 dni. Vzhľadom na to, že zamestnanec ešte nedosiahol vek 33 rokov, má nárok na štvortýždňovú dovolenku, t. j. 4 x 3 dni = 12 dní. Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi vznikne za rok nárok na dovolenku vo výmere 12 dní. V prípade, že bude čerpať jeden deň dovolenky, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za 3 hodiny (ak pracuje 3 hodiny denne).