Nárok na platový postup: Komplexné vysvetlenie a praktické aspekty

Platový postup v zamestnaní je dôležitou motiváciou a odzrkadlením rastu kvalifikácie a skúseností. Na Slovensku sa táto problematika líši v závislosti od sektora - či ide o verejnú alebo súkromnú sféru. V nasledujúcom článku si podrobne rozoberieme nárok na platový postup, a to od základných definícií a pojmov, cez podmienky nároku, až po praktické aspekty a možné problémy, ktoré môžu v tejto súvislosti vzniknúť.

Platový postup v súkromnom sektore: Mzdový poriadok a stupne náročnosti

V súkromnej sfére je odmeňovanie zamestnancov upravené predovšetkým Zákonníkom práce a internými predpismi zamestnávateľa, najmä mzdovým poriadkom.

Mzdový poriadok: Interný predpis zamestnávateľa

Mzdový poriadok je interný predpis zamestnávateľa, ktorý podrobne upravuje mzdové podmienky zamestnancov, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Analógiou je „firemný zákon o platoch“. Zákonník práce dáva len hrubé mantinely (minimálna mzda, príplatky), zatiaľ čo mzdový poriadok detailne popisuje napríklad počet platových tried vo firme a podmienky pre prémie. Mzdový poriadok (alebo iná interná smernica o odmeňovaní) by mal obsahovať:

• Systém odmeňovania: Časová mzda, úkolová mzda, podielová, provízna.
• Mzdové tarify: Zaradenie pracovných miest do stupňov náročnosti práce (1-6) a priradenie minimálnej mzdy ku každému stupňu.
• Príplatky (nad rámec zákona): Napr. ak firma dáva 50 % za noc namiesto zákonných 40 %.
• Podmienky prémií a odmien: Kedy vzniká nárok na bonus.

Je to ochrana a nástroj transparentnosti pre obe strany. Ak je jasne napísané, za čo je prémia, zamestnanec sa nemôže sťažovať, že ju nedostal, ak nesplnil cieľ. Chybou je nemať žiadny interný predpis o odmeňovaní, čo vedie k chaosu a pocitu nespravodlivosti. Zákonník práce hovorí, že mzdové podmienky majú byť dohodnuté v kolektívnej alebo pracovnej zmluve. Zamestnávateľ ho vydáva jednostranne (ak nemá odbory).

Stupne náročnosti pracovných miest a minimálne mzdové nároky

Zákonník práce ustanovuje, že ak nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Je to zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa, u ktorého podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, priradiť stupeň náročnosti každému pracovnému miestu, ktoré vytvorí. Od stupňa náročnosti práce následne závisí minimálna úroveň hrubej mzdy, t. j. minimálna mzda, ktorú bude zamestnávateľ vyplácať zamestnancovi zaradenému na príslušné pracovné miesto. Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti pracovného miesta sa určí ako násobok sumy minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády SR o minimálnej mzde a koeficienta minimálnej mzdy ustanoveného Zákonníkom práce pre príslušný stupeň náročnosti pracovného miesta. Sadzby minimálnych mzdových nárokov garantujú spodnú hranicu výšky mzdy zamestnanca v závislosti od náročnosti vykonávaných prác. To znamená, že za prácu priradenú do vyššieho stupňa náročnosti patrí zamestnancovi vyššia minimálna mzda.

Charakteristika jednotlivých stupňov náročnosti pracovných miest

Zamestnávateľ musí vždy zhodnotiť každé vytvorené pracovné miesto a súčasne mu priradiť príslušný stupeň náročnosti, a to v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce - podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca požaduje. Pracovné miesto sa zvykne charakterizovať ako súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zákon podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca rozlišuje a charakterizuje šesť stupňov náročnosti pracovných miest:

• 1. stupeň náročnosti: Základné manipulačné, pomocné či prípravné práce vykonávané podľa postupov a pokynov nadriadeného (napr.: dokladač tovaru, upratovačka, pomocný robotník, skladník).
• 2. stupeň náročnosti: Rutinné odborné práce, jednoduché remeselné práce alebo sanitárne práce v zdravotníctve (napr.: pokladník, predavač, administratívny pracovník).
• 3. stupeň náročnosti: Ucelené odborné práce, zabezpečovanie menej zložitých agend či rôzne druhy tvorivých remeselných prác, taktiež práce so zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb, ktoré si vyžadujú zvýšenú fyzickú námahu (napr.: ekonóm, elektrikár, vodič autobusu, obchodný zástupca, zdravotná sestra, účtovník).
• 4. stupeň náročnosti: Zabezpečovanie odborných agend a práce, ktoré si vyžadujú zvýšenú psychickú námahu, okrem toho aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti (napr.: vedúci prevádzky, inštruktor autoškoly, hlavný účtovník).
• 5. stupeň náročnosti: Koncepčné, špecializované tvorivé alebo metodické práce s vysokou duševnou námahou a aj odborné práce v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí (napr.: manažér výroby, obchodný manažér, všeobecný lekár).
• 6. stupeň náročnosti: Tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami a tiež špecializované práce v zdravotníckej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí, okrem toho aj riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov (napr.: výkonný a generálny riaditeľ).

Uvedené stupne náročnosti však predstavujú len akúsi pomôcku pre zamestnávateľa (majú informatívny charakter). Samotné zadelenie pracovných miest do jednotlivých stupňov spočíva v konečnom rozhodnutí zamestnávateľa. Je to hlavne z dôvodu rozdielnych pracovných povinností zamestnancov či už s rovnakým názvom pracovnej pozície na iných oddeleniach v jednej spoločnosti alebo v rôznych spoločnostiach. Napríklad asistentka u jedného zamestnávateľa nemusí byť zaradená do rovnakého stupňa náročnosti práce ako asistentka u druhého zamestnávateľa, a to predovšetkým z dôvodu rozdielnej náplne práce. Taktiež dve asistentky pracujúce u toho istého zamestnávateľa, pôsobiace na rôznych oddeleniach, nemusia byť priradené do rovnakého stupňa náročnosti práce. To znamená, že samotný názov pracovného miesta nie je pri jeho zaraďovaní do príslušného stupňa náročnosti rozhodujúcim faktorom.

Priradenie stupňa náročnosti pracovnému miestu

V mnohých prípadoch sa stáva, že zamestnávatelia nevedia správne priradiť vytvorenému pracovnému miestu daný stupeň náročnosti, resp. nemajú znalosti o príslušných ustanoveniach Zákonníka práce. Každé pracovné miesto zahŕňa určitú špecifickú náplň práce. V praxi neexistujú žiadne tabuľky, ktoré by obsahovali jednotlivé stupne náročnosti priradené ku konkrétnym pracovným miestam a ktoré by sa uplatňovali rovnako pre všetkých zamestnávateľov. Preto pri priraďovaní konkrétneho stupňa náročnosti danému pracovnému miestu musí zamestnávateľ posudzovať rozsah i náročnosť pracovných činností každého zamestnanca samostatne. Zamestnávateľ má pracovné miesto svojho zamestnanca zaradiť do príslušného stupňa náročnosti podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorú zamestnanec vykonáva v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ tak musí mať prehľad o náročnosti jednotlivých prác, ktorého jeho zamestnanci vykonávajú. Túto náročnosť následne musí porovnávať s charakteristikami stupňov náročnosti a na základe toho priradiť pracovnému miestu prislúchajúci stupeň náročnosti. Pri prideľovaní konkrétneho stupňa náročnosti príslušnému pracovnému miestu môže zamestnávateľ vychádzať z nasledovných bodov:

• obsah pracovných povinností zamestnanca (napr. náplň či charakteristika práce),
• vzdelanie, ktoré je pre výkon práce zamestnanca nevyhnutné,
• najnáročnejšia činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať,
• zložitosť či namáhavosť pri vykonávaní práce,
• zodpovednosť za zdravie a životy iných osôb.

V praxi je časté, že zamestnávatelia jednotlivé stupne náročnosti pracovných miest evidujú v samostatných tabuľkách alebo interných predpisoch. Avšak inšpektorát práce odporúča zahrnúť príslušný stupeň náročnosti pracovného miesta priamo do pracovnej zmluvy zamestnanca.

Sankcie za nesprávne priradenie stupňa náročnosti pracovného miesta

V zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii vykonáva kontrolu správneho zaradenia pracovných miest do jednotlivých stupňov náročnosti príslušný inšpektorát práce. Ten je za nedodržanie alebo nižšie priradenie stupňa náročnosti pracovného miesta zamestnanca oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 33 000 Eur. Ak inšpektorát práce zistí nesprávne priradenie stupňa náročnosti pracovného miesta zo strany zamestnávateľa, má oprávnenie priradiť konkrétny stupeň náročnosti podľa rozsahu vykonávaných prác príslušného pracovného miesta a súčasne môže zamestnávateľovi uložiť povinnosť zaplatiť doplatok do minimálnej mzdy podľa príslušného stupňa náročnosti pracovného miesta. To znamená, že ak zamestnávateľ svojho zamestnanca zaradil do nižšieho stupňa náročnosti, než do akého mal byť zaradený, v dôsledku čoho je tomuto zamestnancovi vyplácaná nižšia minimálna mzda, je zamestnávateľ povinný tomuto zamestnancovi doplatiť sumu do výšky minimálnej mzdy za všetky tieto mesiace, v ktorých mal mať vyššiu mzdu.

Platový postup vo verejnom záujme a štátnej službe

Odmeňovanie zamestnancov vo verejnom záujme

S účinnosťou od 1. 1. 2004 upravuje zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme u zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1 písm. a) až l) daného zákona. Ide predovšetkým o zamestnávateľov, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú závislí od štátneho rozpočtu. Títo zamestnávatelia v oblasti odmeňovania zamestnancov v plnom rozsahu postupujú podľa štátom regulovaného systému odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme a zákona č. 553/2003 Z. z., nie v zmysle Zákonníka práce. Zákon č. 553/2003 Z. z. sa vzťahuje aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom bude upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade vzťahuje na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Zákonom č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo zároveň k zmene zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, okrem iných legislatívnych zmien došlo k doplneniu § 1 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. Cieľom úpravy bolo rozšírenie pôsobnosti zákona o odmeňovaní aj na zamestnancov cirkevných škôl a cirkevných školských zariadení a na zamestnancov súkromných škôl a súkromných školských zariadení, ak sa tak tieto školy a školské zariadenia rozhodnú. Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, nie však odmeňovanie zamestnancov, sa vzťahuje Zákonník práce, ak zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sú pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby podľa § 3 ods. 1 Zákonníka práce.

Zákon definuje funkčný plat, ktorý tvorí súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu a príplatkov určených v mesačných sumách. Za funkčný plat sa považuje aj plat pri výkone inej práce vrátane príslušného doplatku z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania, karanténneho opatrenia, odvrátenia mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov poskytovaný zamestnancovi podľa § 125 Zákonníka práce alebo funkčný plat poskytovaný zamestnancovi podľa § 30 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z., v zmysle ktorého funkčný plat určený zamestnancovi podľa predpisov platných do 31. decembra 2003 sa považuje za funkčný plat určený podľa zákona č. 553/2003 Z. z., ak sa zachovali rovnaké podmienky vykonávania práce z hľadiska náročnosti vykonávanej pracovnej činnosti a dosahovaných pracovných výsledkov. Kvalifikačné predpoklady potrebné na vykonávanie pracovných činností, miera zložitosti, zodpovednosti, psychická záťaž a fyzická záťaž týchto pracovných činností sú uvedené v charakteristikách platových tried pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme v prílohe č. 1 k zákonu č. 553/2003 Z. z.

Platový systém v štátnej službe

Štátna služba na Slovensku predstavuje systém právnych vzťahov, ktorými sa zabezpečuje výkon štátnej správy. Zamestnanci v štátnej službe, označovaní ako štátni zamestnanci, plnia úlohy štátu v rôznych oblastiach, ako napríklad verejná správa, obrana, bezpečnosť, školstvo, zdravotníctvo a kultúra. Platový systém v štátnej službe je upravený zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon stanovuje základné princípy odmeňovania štátnych zamestnancov, ako aj jednotlivé zložky platu a ich výšku.

Základné pojmy a definície v štátnej službe

Pre pochopenie problematiky platového postupu je potrebné definovať niektoré základné pojmy:

• Platová trieda: Zaraďuje štátneho zamestnanca podľa náročnosti vykonávanej práce (1. až 11. platová trieda).
• Platový stupeň: Vyjadruje dĺžku započítanej praxe štátneho zamestnanca.
• Postup do vyššieho platového stupňa: Automatický postup na základe započítanej praxe.
• Postup do vyššej platovej triedy: Zmena funkcie a zaradenie na štátnozamestnanecké miesto s vyššou náročnosťou.

Postup do vyššieho platového stupňa

Štátny zamestnanec má nárok na postup do vyššieho platového stupňa po splnení podmienky započítanej praxe. Dĺžka praxe potrebná na postup do vyššieho stupňa je stanovená v prílohe č. 2 zákona č. 55/2017 Z. z. Do započítanej praxe sa okrem času vykonávania štátnej služby započítava aj čas odbornej praxe získanej pred vymenovaním do štátnej služby, ak predchádzajúca pracovná činnosť mala rovnaký alebo obdobný charakter ako činnosť vykonávaná na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Služobný úrad je povinný započítať štátnemu zamestnancovi odbornú prax, ak spĺňa vyššie uvedené podmienky.

Postup do vyššej platovej triedy

Postup do vyššej platovej triedy je podmienený zmenou funkcie a zaradením na štátnozamestnanecké miesto s vyššou náročnosťou. Takáto zmena je možná len v prípade, ak štátny zamestnanec spĺňa kvalifikačné predpoklady pre danú funkciu, a to vzdelanie a odbornú prax. Zaradenie do platovej triedy závisí od toho, akú funkciu štátny zamestnanec vykonáva. Funkcie sú rozdelené do platových tried podľa náročnosti. Ak štátny zamestnanec vykonáva činnosť, ktorá zodpovedá vyššej platovej triede, má nárok na zaradenie do tejto triedy a na zodpovedajúci plat. Rozhodujúce je, akú prácu štátny zamestnanec skutočne vykonáva, a nie to, aká funkcia je uvedená v jeho pracovnej zmluve. Základným predpokladom na zaradenie zamestnanca do štátnej služby je splnenie podmienky ustanovenej v § 2 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z.

Praktické aspekty a možné problémy v štátnej službe

V praxi môžu pri platovom postupe v štátnej službe vzniknúť rôzne problémy a nejasnosti:

• Spor o zaradenie do platovej triedy: Štátny zamestnanec sa domnieva, že vykonáva prácu zodpovedajúcu vyššej platovej triede, než do akej je zaradený.
• Nezapočítanie odbornej praxe: Služobný úrad odmieta započítať štátnemu zamestnancovi odbornú prax získanú pred vymenovaním do štátnej služby.
• Nesúlad medzi opisom činnosti a skutočne vykonávanou prácou: Opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta nezodpovedá skutočnej práci, ktorú štátny zamestnanec vykonáva.
• Podmieňovanie postupu doplnením vzdelania: Služobný úrad podmieňuje postup do vyššej platovej triedy doplnením vzdelania v príslušnom smere, hoci to zákon nevyžaduje.

Ako postupovať pri spore o zaradenie do platovej triedy?

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že je zaradený do nesprávnej platovej triedy, má právo obrátiť sa na svojho nadriadeného so žiadosťou o prehodnotenie zaradenia. Ak nadriadený jeho žiadosti nevyhovie, môže sa štátny zamestnanec obrátiť na služobný úrad. V prípade, že ani služobný úrad jeho žiadosti nevyhovie, má štátny zamestnanec právo podať žalobu na súd. Pri spore o zaradenie do platovej triedy je dôležité preukázať, že skutočne vykonávaná práca zodpovedá vyššej platovej triede. Na tento účel je možné použiť rôzne dôkazy, ako napríklad:

• Opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta.
• Svedecké výpovede kolegov.
• Dokumenty preukazujúce vykonávanú prácu (napr. správy, analýzy, rozhodnutia).

tags: #narok #na #platovy #postup