Nárok na platenú dovolenku v skúšobnej dobe a dôležité aspekty pracovného pomeru

Nastúpili ste do novej práce a máte v zmluve skúšobnú dobu? Gratulujeme! Skúšobná doba je bežnou súčasťou pracovného pomeru a slúži na to, aby si zamestnanec aj zamestnávateľ overili, či si navzájom vyhovujú. Čo presne skúšobná doba znamená, ako dlho môže trvať a aké máte práva, vrátane nároku na dovolenku? Na tieto a ďalšie otázky vám odpovieme v tomto článku.

Zamestnanec podpisujúci pracovnú zmluvu so skúšobnou dobou

Čo je to skúšobná doba?

Skúšobná doba je „testovacie obdobie“ na začiatku pracovného pomeru. Je upravená v § 45 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Počas nej si zamestnanec a zamestnávateľ navzájom overujú, či sú pre seba tou správnou voľbou. Skúšobná doba môže na začiatku znieť ako niečo desivé - ale v skutočnosti je to obdobie, ktoré vám dáva možnosť spoznať firmu, svoju rolu v nej aj seba samého. Počas skúšobnej doby, ktorá môže trvať spravidla od 1 do 3 mesiacov, zamestnávateľ preveruje, či je zamestnanec na prijatú pracovnú pozíciu vhodný a zároveň zamestnanec preukazuje svoje schopnosti.

Dĺžka skúšobnej doby

Skúšobná doba môže byť dohodnutá maximálne na dobu 3 mesiacov. Pri vedúcich zamestnancoch v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je to až 6 mesačná skúšobná doba. V prípade, ak zamestnávateľ dohodne so zamestnancom dlhšiu skúšobnú dobu, ako sú 3, resp. 6 mesiacov, nepôjde o neplatnú skúšobnú dobu. V takom prípade sa má za to, že skúšobná doba je 3 mesiace (a pri vedúcich zamestnancoch 6 mesiacov) a neplatný je len časový úsek, ktorý presahuje zákonom stanovenú hranicu. Zákon stanovuje maximálnu dĺžku, ale zamestnanec aj zamestnávateľ sa môžu dohodnúť na kratšej skúšobnej dobe - napríklad na 1 alebo 2 mesiacoch.

Dohoda o skúšobnej dobe

Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne najneskôr v deň nástupu do práce. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skúšobnej dobe len ústne, táto dohoda je neplatná. Veľmi dôležitou skutočnosťou je, že skúšobná doba musí byť obsiahnutá v pracovnej zmluve. Skúšobnú dobu nemožno dojednať spätne, rovnako ju možno dohodnúť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru. Podľa § 46 Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Najneskôr v tento deň je ešte možné dohodnúť skúšobnú dobu.

Neurovedkyňa: Prečo ťa kariérny úspech nerobí šťastným

Predlžovanie skúšobnej doby

V jednom pracovnom pomere môže byť dohodnutá skúšobná doba len jedenkrát. Ak ten istý zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú opätovne pracovný pomer na dobu určitú, nemožno dohodnúť skúšobnú dobu znova. Skúšobnú dobu teda nemožno predlžovať. Výnimkou, ktorú si však účastníci pracovnoprávnych vzťahov často neuvedomujú je, že dĺžka platne dohodnutej skúšobnej doby sa zo zákona predlžuje o prekážky v práci na strane zamestnanca. Pôjde napríklad o práceneschopnosť, ošetrenie člena rodiny, atď.

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je jedným z najrýchlejších a najjednoduchších spôsobov ukončenia pracovného pomeru. To, ako bola dojednaná skúšobná doba, teda či bola dojednaná platne, alebo nie, resp. v správnej dĺžke má veľmi veľký význam pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Podľa § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec môžu pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť z akéhokoľvek dôvodu a dokonca aj bez uvedenia dôvodu. Ak sa rozhodnete odísť, nemusíte naozaj nič vysvetľovať. Rovnako to však platí aj z druhej strany.

Dvaja ľudia si podávajú ruky po ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe

Forma ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe

Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Podľa názorov odbornej verejnosti ako aj ustálenej súdnej praxe ide o len o tzv. poriadkovú lehotu. Zákonník práce síce ustanovuje, že pracovný pomer v skúšobnej dobe možno skončiť písomne, avšak to neznamená, že ho nemožno skončiť platne aj ústne. Ak teda zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že s ním končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, ústne, tento pracovný pomer sa platne skončí. Preto je lepšie končiť pracovný pomer v skúšobnej dobe písomnou formou. V oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe by mal zamestnanec, resp. zamestnávateľ určiť ku ktorému dňu tento pomer končí. Ak deň v tomto oznámení neurčí, končí sa pracovný pomer v skúšobnej dobe oznámením druhej strane. Ak by bol v oznámení o skončení pracovného pomeru určený deň nasledujúci po uplynutí skúšobnej doby, pracovný pomer by sa skončil uplynutím posledného dňa skúšobnej doby. Iná situácia nastane, ak si zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnej zmluve výslovne dohodli, že sa pracovný pomer v skúšobnej dobe môže ukončiť len písomne. Týmto si dohodli konkrétnu podmienku zmluvy a v prípade, ak by nebola dodržaná a jedna zo strán by aj tak skončila pracovný pomer napríklad ústne, nešlo by o platné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Ochrana tehotných žien, matiek a dojčiacich žien

Jedinou výnimkou, ktorá odzrkadľuje zvýšenú ochranu zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch, je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou. V takom prípade musí zamestnávateľ v skončení pracovného pomeru aj písomne odôvodniť, prečo s dotyčnou osobou končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, pričom tento dôvod sa nesmie týkať tehotenstva, či materstva.

Dovolenka počas skúšobnej doby

Mnohí ľudia si myslia, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Je to omyl, zákon to nezakazuje, práve naopak. Zákonník práce priznáva nárok na dovolenku každému zamestnancovi, teda nárok vzniká aj počas skúšobnej doby. Právo na dovolenku je ukotvené v zákone. Zákonník práce pod § 100 uvádza, že zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku. Čerpanie dovolenky však podlieha súhlasu zamestnávateľa. Na dovolenku máte podľa zákona nárok, ak pracujete na trvalý pracovný pomer na plný, ale aj čiastočný úväzok. V prípade, že pracujete na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov, pracovnej činnosti), nárok na dovolenku nemáte.

Nárok na dovolenku

Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Výpočet dovolenky

Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku. Základná výmera dovolenky za kalendárny rok je 4 týždne, čiže ak zamestnanec odpracoval aspoň 21 dní má nárok na 1,5 dňa dovolenky (4 x 5 = 20, 1/12 z 20 = 1,66). Dôležité je, že mzdu vám počas dovolenky nikto nekráti. Podľa slovenskej legislatívy patrí zamestnancovi firmy počas dovolenky náhrada mzdy vo výške jeho priemernej mzdy. Rozhodujúce obdobie pre jej výpočet je kalendárny štvrťrok. Ak zamestnanec odpracoval viac ako 21 dní, priemerný hodinový zárobok vypočítame ako podiel hrubej mzdy a počet odpracovaných hodín v rozhodujúcom období, pričom toto obdobie je kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Pokiaľ pracovný pomer vznikne počas rozhodujúceho obdobia a trvá viac ako 21 dní, priemerný hodinový zárobok budeme počítať od vzniku pracovného pomeru do skončenia daného kalendárneho štvrťroka. Náhrada mzdy u zamestnanca, ktorý neodpracoval aspoň 21 dní sa bude počítať z pravdepodobného zárobku, teda zo mzdy, ktorú dosiahol na začiatku rozhodujúceho obdobia alebo ktorú by zrejme dosiahol a nie z priemerného hodinového zárobku. Pravdepodobný zárobok vypočítame ako podiel hrubej mzdy uvedenej v pracovnej zmluve a počet odpracovaných hodín resp. hodín, ktoré zamestnanec v danom mesiaci odpracuje.

Kalendár s vyznačenými dňami dovolenky

Tabuľka výpočtu pomernej časti dovolenky

Odpracované dni v kalendárnom roku Nárok na dovolenku
< 21 dní Možnosť čerpať dovolenku len po dohode so zamestnávateľom (ak možno predpokladať splnenie podmienok)
21 - 59 dní 1/12 ročnej výmery dovolenky za každých 21 odpracovaných dní
>= 60 dní (ale nie celý rok) Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok
Celý kalendárny rok Dovolenka za kalendárny rok v plnom rozsahu

Čerpanie dovolenky

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Je v dĺžke 1 týždňa a máte na ňu nárok, ak pracujete pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní alebo vykonávate zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Ak takto pracujete len časť kalendárneho roka, opäť vám patrí za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. V praxi sa častokrát objavuje otázka, či má zamestnanec počas skúšobnej doby nárok na dovolenku. Pokiaľ zamestnávateľ s výkonom práce zamestnanca nespokojný, môže pracovný pomer ukončiť z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, s výnimkou zákonom vymedzených prípadov. Nakoľko ide o časové obdobie pracovného pomeru s určitými špecifikami a Zákonník práce výlučne čerpanie dovolenky počas skúšobnej doby neupravuje, nemusí byť jasné, či zamestnancovi v takom krátkom čase v pracovnom pomere vzniká nárok na dovolenku. Zamestnávateľovi odporúčame oznámiť písomne zámer ukončiť pracovný pomer a zároveň požiadať o čerpanie zostávajúcej dovolenky ešte pred týmto ukončením.

Zrušenie alebo odvolanie z dovolenky

Zamestnávateľ vám skutočne dovolenku zrušiť môže, aj vás môže z dovolenky odvolať. V tomto prípade vám ale musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd. Podmienkou však je, aby mal zamestnanec dovolenku preukázateľne odsúhlasenú zamestnávateľom, k čomu slúžia dovolenkové lístky.

Nevyčerpaná dovolenka

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Podľa zákona sa prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky. Ak plánujete dať v práci výpoveď, nezabudnite, že to ovplyvní aj počet dní dovolenky. Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Zamestnanec má rovnaké právo na vyplatenie nevyčerpanej dovolenky z dôvodu skončenia pracovného pomeru aj počas skúšobnej doby, nakoľko tu nie je priestor na jej dočerpanie.

Ďalšie dôležité informácie

Práceneschopnosť počas skúšobnej doby

Počas práceneschopnosti (PN) sa skúšobná doba pozastavuje. Výpoveď počas PN je neetická, ale nie vždy nezákonná. Dôležité info: Skúšobná doba vás nechráni pred výpoveďou ako zvyšok pracovného pomeru. Váš nárok na dovolenku závisí od toho, z akého dôvodu ste práceneschopný. Ak sa zamestnancovi stal pracovný úraz, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ, jeho dovolenka sa nekráti. Lenže, ak ste PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže (ale nemusí) vám dovolenku krátiť.

Materská a rodičovská dovolenka

Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku. Rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, už má iné pravidlá.

Stravné a príspevok na rekreáciu

Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici. Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Jeho výška je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Ak máte pracovný pomer na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži. Od 1. januára 2025 si môžete z rekreačného príspevku uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča vášho manžela/manželky.

tags: #narok #na #platenu #dovolenku #v #skusobnej