Nárok na odmenu zamestnanca počas rekondičného pobytu: Komplexný prehľad a legislatívny rámec

Dobrá atmosféra na pracovisku spojená s primeraným pracovným prostredím je základným predpokladom pre zvyšovanie efektívnosti práce zamestnanca. Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je vytvárať vhodné pracovné podmienky pre zamestnancov. Starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh, ktoré si vyžaduje spoluprácu všetkých zúčastnených osôb - zamestnávateľa, zamestnancov i zástupcov zamestnancov.

Rekondičné pobyty a rehabilitácie, poskytované v súvislosti s prácou, patria k účinným nástrojom, ako predchádzať poškodeniu zdravia a vzniku chorôb z povolania u zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolanie, zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie z hľadiska zdravotného rizika. Rekondičný pobyt či rehabilitácia v súvislosti s prácou predstavujú kompenzáciu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé práce alebo vykonávajú prácu v zhoršených pracovných podmienkach.

Právny rámec a legislatíva

Oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je upravená prevažne kogentnými ustanoveniami Zákonníka práce, ale aj ďalšími príslušnými pracovnoprávnymi predpismi, napr. zákonom o BOZP alebo zákonom č. 355/2007 Z.z. Povinnosť zabezpečovať rekondičný pobyt zo strany zamestnávateľa zamestnancom je upravená v § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“), pričom tento je doplnený vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 148/2010 Z. z. o podrobnostiach o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičného pobytu.

Dôležité zákony a predpisy

• Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z.): Upravuje základné pracovnoprávne vzťahy a povinnosti zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
• Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z.z.): Definuje povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP, vrátane zabezpečenia rekondičných pobytov.
• Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (zákon č. 355/2007 Z.z.): Upravuje oblasť ochrany zdravia zamestnancov a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu.
• Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 148/2010 Z.z.: Stanovuje podrobnosti o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičných pobytov.
• Zákon o sociálnom fonde (zákon č. 152/1994 Z. z.): Upravuje tvorbu a použitie sociálneho fondu, ktorý môže byť využitý aj na financovanie rekondičných pobytov.

Účel a podmienky rekondičného pobytu

Účelom zabezpečenia rekondičného pobytu je predovšetkým predchádzanie vzniku chorôb z povolania. V zmysle vyhlášky o programoch rekondičného pobytu sa počas rekondičného pobytu zamestnancovi zabezpečuje programovo riadený zdravotný režim, prispievajúci k regenerácii zdravia zamestnanca a k zabráneniu nezvratného poškodenia zdravia, ku ktorému spravidla dochádza z dôvodu vykonávania práce v škodlivom prostredí.

Na to, aby vznikla zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancom rekondičný pobyt, musia byť súčasne splnené 2 podmienky:

1. Zamestnanec vykonáva vybrané povolanie.
2. Rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia.

Vybrané povolania

Za vybrané povolanie sa v zmysle § 11 ods. 2 zákona o BOZP považuje to, v ktorom sa vykonáva práca zaradená orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie. Zaradenie pracovných činností do kategórie rizikových prác určuje na návrh zamestnávateľa rozhodnutím príslušný orgán verejného zdravotníctva (regionálny úrad verejného zdravotníctva).

Rizikovou prácou, zaradenou do tretej alebo štvrtej kategórie, je práca, pri ktorej je zvýšené nebezpečenstvo vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s prácou (§2 ods.1 písm. x) zákona o č. 355/2007 Z. z.).

Zamestnávateľ môže dobrovoľne, po odporúčaní lekára a po dohode so zamestnancom, prípadne zástupcami zamestnancov zabezpečiť rekondičný pobyt aj zamestnancom v druhej kategórii, v ktorej sú zaradené práce, ktoré nie sú z hľadiska zdravia rizikové.

Faktory pracovného prostredia, pri ktorých sa poskytuje rekondičný pobyt

Táto povinnosť sa týka zamestnávateľa, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce (práce zaradené do kategórie 3 alebo 4) a sú exponovaní jednému faktoru alebo kombinácii niekoľkých faktorov práce alebo pracovného prostredia, a to:

• pevným aerosólom (prachu),
• hluku (od 1. júla 2013),
• vibráciám,
• chemickým faktorom,
• karcinogénnym a mutagénnym faktorom,
• ionizujúcemu žiareniu,
• zvýšenému tlaku vzduchu,
• fyzickej záťaži vrátane dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia,
• psychickej pracovnej záťaži,
• záťaži teplom alebo chladom.

Faktory vylučujúce rekondičný pobyt

Zákon v § 11 ods. 3 obsahuje výpočet faktorov pracovného prostredia, pri expozícii ktorých sa rekondičný pobyt ani rehabilitácia v súvislosti s prácou zamestnancom vykonávajúcim rizikové práce neposkytuje (nesplní sa účel poskytnutia rekondičného pobytu - podmienka účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia). Takýmito faktormi sú:

• faktory spôsobujúce vznik profesionálnej kožnej alergie,
• biologické faktory,
• elektromagnetické žiarenie,
• ultrafialové žiarenie,
• infračervené žiarenie,
• lasery.

U uvedených faktorov rekondičný pobyt ani rehabilitácia v súvislosti s prácou nemá z hľadiska účinnej prevencie profesionálnych poškodení zdravia žiadny význam.

Dĺžka a frekvencia rekondičného pobytu

Rekondičný pobyt sa poskytuje jednorazovo.

• Zamestnanci, ktorí pracujú nepretržite v 3. kategórii počas najmenej piatich rokov, a tiež zamestnanci, ktorí pracujú vo 4. kategórii počas najmenej štyroch rokov, sú povinní absolvovať rekondičný pobyt. Za nepretržité vykonávanie práce sa považuje prerušenie práce na menej ako osem týždňov.
• Ďalší rekondičný pobyt musia zamestnanci absolvovať raz za tri roky, ak v tomto období odpracovali vo vybranom povolaní najmenej 600 pracovných zmien.
• V prípade zamestnancov, pracujúcich s dokázaným chemickým karcinogénom, sa na ďalší rekondičný pobyt vyžaduje, aby v období troch rokov odpracovali najmenej 400 pracovných zmien.
• Zamestnanci, pracujúci pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, sa na ďalšom rekondičnom pobyte musia zúčastniť raz za dva roky, ak v tomto období odpracovali najmenej 275 pracovných zmien.

Za odpracovanú pracovnú zmenu sa na účely rekondičného pobytu považuje pracovná zmena, v ktorej zamestnanec odpracoval aspoň prevažnú časť pracovnej zmeny vo vybranom povolaní. U zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom je podmienka odpracovaného počtu pracovných zmien splnená, ak ich počet po prepočítaní zodpovedá určenému počtu pracovných zmien zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.

Forma rekondičného pobytu

Rekondičný pobyt sa môže poskytovať v dvoch formách, a to pobytovej alebo priebežnej. Za rekondičný pobyt sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona o BOZP považuje aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje priebežne počas výkonu práce.

1. Pobytová forma (klasický rekondičný pobyt)

• Trvá najmenej 7 dní.
• Spravidla by mala nadväzovať na čerpanie dovolenky a nemala by sa bez vážnych dôvodov prerušiť.
• Poskytuje sa v pobytovom zariadení, kde sa zamestnancovi poskytujú vhodné rehabilitačné procedúry, ubytovanie a celodenné stravovanie.
• Zamestnávateľ oboznámi zamestnanca pred jeho nástupom na rekondičný pobyt s jeho obsahom.

2. Priebežná forma (rehabilitácia v súvislosti s prácou)

• Poskytuje sa popri vykonávaní pracovnej činnosti.
• Rozsah je najmenej 80 hodín v priebehu dvoch rokov.
• Zamestnanec v tomto prípade, počas výkonu práce alebo po skončení pracovných povinností, dochádza na rehabilitačné procedúry do rehabilitačného zariadenia - najlepšie v blízkosti miesta výkonu práce.
• Nezahŕňa ubytovanie ani celodenné stravovanie.

Náklady a náhrada mzdy

Náklady na rekondičné pobyty je podľa § 11 ods. 17 zákona o BOZP povinný uhrádzať zamestnávateľ. Zamestnávateľ je teda povinný zabezpečiť pre zamestnancov rekondičné pobyty alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou a uhrádzať všetky s tým súvisiace náklady.

Pracovné voľno a náhrada mzdy

Účasť na rekondičnom pobyte patrí medzi občianske povinnosti, ktorých výkon patrí k prekážkam v práci z dôvodu všeobecného záujmu. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času (§137 ods.1 a 4 Zákonníka práce).

Pracovné voľno na rekondičný pobyt poskytne zamestnávateľ s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch (§138 ods. 1 Zákonníka práce).

Na účely odmeňovania to však nie je výkon práce, ale prekážka v práci na strane zamestnanca. Ak deň rekondičného pobytu padne na nepracovný deň, na účely odmeňovania nejde o prekážku v práci na strane zamestnanca, ale výlučne o čas strávený na pracovnej ceste, pretože to nie je pracovný deň, ktorý mal zamestnanec podľa rozvrhu odpracovať, a preto zamestnancovi náhrada mzdy za tento deň nemôže patriť. Patria mu cestovné náhrady a eventuálne by odborová organizácia mohla dojednávať v kolektívnej zmluve tzv. náhradu za stratu času počas týchto dní (96b Zákonníka práce), ako určitú kompenzáciu.

Cestovné náhrady

Zamestnávateľ určí zamestnancovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytne cestovné náhrady. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že príkaz zamestnávateľa zamestnancovi zúčastniť sa na rekondičnom pobyte je rovnaká situácia ako vyslanie zamestnanca na pracovnú cestu. To znamená, že zamestnancovi patria v súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte cestovné náhrady vrátane stravného.

Povinnosti zamestnanca a následky neúčasti

Zamestnanci, pracujúci vo vybraných povolaniach, majú zákonnú povinnosť zúčastniť sa na rekondičných pobytoch (§ 12 ods.2 písm. n) zákona o BOZP). Porušenie tejto povinnosti možno klasifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny.

Na rekondičný pobyt môžu zamestnanci nastúpiť, len ak nemajú príznaky akútnej choroby alebo prenosného ochorenia. Všetci zamestnanci sú pred nástupom na pobyt povinní absolvovať vstupné prehliadky u lekára.

V prípade, že zamestnanec nenastúpi na rekondičný pobyt, resp. ukončí pobyt bez vážnych dôvodov alebo z dôvodu nedodržiavania programovo riadeného zdravotného režimu, zamestnávateľovi vznikne škoda, ktorú je zamestnanec povinný uhradiť (§ 179 Zákonníka práce).

Zodpovednosť za škodu

Na účely zodpovednostných vzťahov (napr. zodpovednosť za škodu pri poškodení zdravia počas rekondičného pobytu tzn. pri úkonoch spojených s rekondičným pobytom) je účasť na rekondičnom pobyte plnenie pracovných úloh.

Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri účasti na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou, zodpovedá zamestnávateľ, ktorý jeho účasť na rekondičnom pobyte určil. Zamestnávateľ nezodpovedá za škodu, ktorú účastník spôsobil inej osobe počas svojho osobného voľna, mimo objektu rekondičného pobytu a tiež činnosťou, ktorá nesúvisí s účasťou na rekondičnom pobyte. V priamej súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte je aj cesta tam a späť, stravovanie a osobné voľno v rekondičnom objekte; nie je ňou povolená, ale poskytovateľom rekondičného pobytu neorganizovaná vychádzka.

Rekondičný pobyt vs. rekreačný poukaz

Rekondičný pobyt a rekreačný poukaz sú dva rôzne inštitúty a majú iné ciele. Navzájom sa však nevylučujú, t. j. ak zamestnanec spĺňa podmienky na obidve možnosti, tak má na ne nárok. Rekreačný poukaz je povinnosťou zamestnávateľa, ak má 50 a viac zamestnancov a zamestnanec o poukaz požiada.

Lekárske preventívne prehliadky

V zmysle § 19 ods. 1 zákona o verejnom zdravotníctve je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a predložiť lekárovi zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu v rozsahu ustanovenom v § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, uhrádza zamestnávateľ (§ 19 ods. 7 zákona č. 126/2006 Z. z.).

Zamestnancom, ktorí sa zúčastnili povinných lekárskych prehliadok v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve, patrí pracovné voľno s náhradou mzdy podľa § 138 Zákonníka práce.

Vplyv krízovej situácie (napr. COVID-19)

Počas pandémie súvisiacej s ochorením Covid-19 bolo vo veľkej miere obmedzené fungovanie spoločnosti. Rekondičné pobyty sú pobytmi, na ktorých sa môžu stretnúť ľudia z rôznych častí Slovenska, a takéto kontakty mohli zvyšovať riziko nákazy. Počas pandémie boli v určitých obdobiach zatvorené všetky ubytovacie zariadenia.

Podľa § 39i zákona o BOZP preto počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 (spolu ďalej len „krízová situácia“) lehoty podľa § 11 ods. 12 a 13 zákona o BOZP, ktorých koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočívajú. Ustanovenia § 11 ods. 12 a 13 zákona o BOZP upravujú ďalšie rekondičné pobyty. Zamestnávateľ teda neporuší svoju povinnosť, ak zamestnancovi v tomto období nezabezpečí rekondičný pobyt.

tags: #narok #na #odmenu #zamesntnaca #pocas #rekondicneho