Jedným z rozhodujúcich faktorov, prečo zamestnanec vstupuje do pracovného pomeru, je poskytovanie mzdy zo strany zamestnávateľa za výkon závislej práce. Existujú však rôzne situácie, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať dohodnuté práce a zamestnávateľ nemôže spravodlivo požadovať výkon týchto prác od zamestnanca. Zákonník práce upravuje rôzne takéto situácie, pričom pri niektorých upravuje povinnosť poskytovania mzdy alebo náhrady mzdy za obdobie nevykonávania práce, pri iných ustanovuje iba povinnosť ospravedlnenia neprítomnosti zamestnanca v práci bez poskytovania peňažných plnení.
Čo je neplatené voľno?
Zákonník práce pojem „neplatené voľno“ nepozná. V zásade ide o viaceré situácie, ktoré by sme mohli charakterizovať ako prekážky v práci. Neplatené voľno možno charakterizovať ako časový úsek trvania pracovnoprávneho vzťahu, počas ktorého zamestnanec napriek ustanoveniam platnej pracovnej zmluvy prácu pre zamestnávateľa nevykonáva, nezdržiava sa na pracovisku a ani inak nie je zamestnávateľovi k dispozícii, pričom zamestnávateľ túto situáciu akceptuje, a zároveň zamestnávateľ za tento časový úsek neposkytuje zamestnancovi mzdu ani náhradu mzdy.
Neplatené voľno je v zmysle Zákonníka práce pracovné voľno bez náhrady mzdy. V ustanoveniach Zákonníka práce o prekážkach v práci na strane zamestnanca sú definované prípady, kedy má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, a v zmysle § 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce sa uvádza, že zamestnávateľ môže pracovné voľno bez náhrady mzdy poskytnúť zamestnancovi aj z ďalších dôvodov presne definovaných v predmetnom ustanovení.

Právo zamestnanca na neplatené voľno
Keďže Zákonník práce priznáva zamestnancovi možnosť požiadať o neplatené voľno, môže ho zamestnávateľ na základe tejto žiadosti zamestnancovi poskytnúť. Zamestnávateľ však nemusí tejto žiadosti vyhovieť, ak to nedovoľujú jeho aktuálne možnosti.
Povinnosti zamestnávateľa pri neplatenom voľne
Z ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že pracovné voľno bez náhrady mzdy nemá zamestnávateľ právo určiť z iných dôvodov, ako sú zadefinované. V žiadnom prípade nie je oprávnený určiť ho z dôvodov definovaných na strane zamestnávateľa, ako sú napr. zatvorenie prevádzky z dôvodu zníženia odbytu alebo nedostatku práce. Zamestnávateľ nemá právo poslať zamestnanca na neplatené voľno. Neplatené voľno je možné so zamestnancom len dohodnúť (§ 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce).
Sociálne a zdravotné poistenie počas neplateného voľna
V súvislosti s čerpaním neplateného voľna (pracovného voľna bez náhrady mzdy) sú dotknuté aj povinnosti zamestnanca v súvislosti s poistením a platením poistného na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Počas pracovného voľna bez náhrady mzdy sa zamestnancovi prerušuje sociálne poistenie a na účely zdravotného poistenia sa v tomto čase nepovažuje za zamestnanca.
V § 26 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je stanovené, že zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy. Odlišná situácia je pri platení zdravotného poistenia. V dobe čerpania neplateného voľna sa zdravotné poistenie neprerušuje.
Ak zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy, teda neplatené voľno, neplatí za neho zamestnávateľ žiadnu mzdu, náhradu mzdy, dokonca ani povinné odvody. Tieto úhrady si musí zamestnanec v čase neplateného voľna hradiť sám. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, môže mu zamestnávateľ podľa novely Zákonníka práce vyplácať náhradu mzdy v sume najmenej 80% priemerného zárobku. Náhrada mzdy u zamestnanca však nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.

Príklad evidencie neplateného voľna
Ak zamestnanec písomne požiadal zamestnávateľa od 5. 6. 2023 do 31. 7. 2023 o pracovné voľno z dôvodu vycestovania do zahraničia na súkromné účely, v softvéri sa pracovné voľno (bez náhrady mzdy) zadá zložkou mzdy A 20 - prac. voľno. Pri zostave Profesionál/Biznis/Profi zadáte pracovné voľno v Personalistike konkrétneho zamestnanca na karte Evidencia neprítomnosti. Vyplníte Dátum od a Dátum do a vyberiete Dôvod neprítomnosti.
Zamestnávateľ odošle do zdravotnej poisťovne oznámenie s kódom 2N a do Sociálnej poisťovne RLFO prerušenie s kódom 1.
Potúček z poisťovne Generali: Kvôli tejto chybe prichádzajú Slováci o desaťtisíce eur!
Prekážky v práci na strane zamestnávateľa vs. zamestnanca
Zákonník práce upravuje situácie, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať prácu. Tieto situácie sa delia na prekážky na strane zamestnávateľa a prekážky na strane zamestnanca.
Prekážky v práci na strane zamestnávateľa
Podľa Zákonníka práce ide v takomto prípade o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142. Ak zamestnávateľ musí mať zatvorenú prevádzku a zamestnancovi nemôže prideľovať prácu, zamestnávateľ by mal v situácii, keď sú uzatvorené prevádzky a zamestnanci sú doma bez práce, vyplácať zamestnancom náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Výnimkou je situácia podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.
V podnikoch, kde pôsobia odbory, môžu byť aj ďalšie dohody ako riešiť uvedenú situáciu, napr. aplikácia konta pracovného času (§ 87a Zákonníka práce), prípadne po čase aj nariadenie čerpania dovolenky (§ 111 Zákonníka práce).
Prekážky v práci na strane zamestnanca
V tomto prípade ide o tzv. dôležitú osobnú prekážku v práci (§ 141 ods. 1 Zákonníka práce). Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci z tohto dôvodu na čas, po ktorý bude trvať uvedená prekážka v práci. Zamestnávateľ za tento čas neposkytuje náhradu mzdy, ale zamestnanec má po splnení podmienok nárok na nemocenské resp. ošetrovné.
Príklady prekážok v práci na strane zamestnanca s náhradou mzdy:
- Sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi: Sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, ktoré nebolo možné vykonať mimo pracovného času, sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas, najviac však 7 dní v kalendárnom roku. Náhrada mzdy sa poskytuje vo výške priemerného zárobku.
- Návšteva lekára: Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné vykonať mimo pracovného času, najviac 7 dní v kalendárnom roku.
- Darovanie krvi a iných biologických materiálov: Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas cesty na odber a späť a čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca.
- Svadba: Pri vlastnej svadbe patrí pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň.
- Úmrtie rodinného príslušníka: Dva dni voľna s náhradou mzdy sa poskytujú pri smrti manžela alebo dieťaťa. Ďalší deň voľna je v deň pohrebu. Pri úmrtí rodiča, súrodenca, svokry, svokra, zaťa, nevesty, vnuka alebo praroditeľa patrí pracovné voľno na jeden deň s náhradou mzdy.

Dovolenka a jej čerpanie
Zákonník práce zaraďuje medzi najzákladnejšie práva zamestnanca právo na odpočinok a právo na zotavenie sa po práci, a toto právo sa premieta aj do nároku na dovolenku. V období dovolenky nemá zamestnanec nárok na klasickú mzdu, má však nárok na náhradu mzdy, ktorá predstavuje výšku jeho priemerného zárobku. Zákonník práce pritom určuje minimálne sadzby na dovolenku v trvaní 4 týždňov pre ľudí do 33 rokov a 5 týždňov pre ľudí starších ako 33.
Výmera dovolenky zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej 5 týždňov. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú - v zmysle zákona - obaja rodičia, a to za predpokladu, že sa trvale starajú o dieťa.
Určovanie čerpania dovolenky
Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi jednostranne určiť okamžité čerpanie dovolenky. Podmienky určenia čerpania dovolenky upravuje § 111 Zákonníka práce. Podľa § 111 ods. 1 určuje čerpanie dovolenky zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
Novela Zákonníka práce účinná od 4. 4. 2020 skrátila čas, v ktorom zamestnávateľ vopred oznamuje zamestnancovi čerpanie dovolenky na najmenej sedem dní. Naďalej však platí aj pravidlo, že zamestnanec môže dať súhlas, resp. požiadať o čerpanie aj v kratšom čase.
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
Ak zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí mu za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Potúček z poisťovne Generali: Kvôli tejto chybe prichádzajú Slováci o desaťtisíce eur!
Práca z domu a stravovanie
Novela Zákonníka práce v § 250b ods. 2 ustanovuje možnosť zamestnávateľa prikázať prácu z domu (domácnosti) zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta.
Technické vybavenie a náklady
Dôležité je, aby zamestnanec mal technické vybavenie pre prácu z domu. Novela Zákonníka práce síce priamo nevyžaduje, aby zamestnávateľ zamestnancovi takéto technické vybavenie poskytol, avšak z iných ustanovení Zákonníka práce možno odvodiť, že za technické vybavenie na výkon práce zodpovedá zamestnávateľ, resp. že náklady práce nemožno prenášať na zamestnanca.
Stravovanie pri práci z domu
Zamestnávateľ je aj počas výkonu práce z domu povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie a prispievať na neho podľa § 152 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie formami podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce (napr. vlastné stravovacie zariadenie, stravovacie služby iného zamestnávateľa, stravné lístky), môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie. Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie je možné len z dôvodov uvedených v § 152 ods. 6 Zákonníka práce a predstavuje výnimočnú formu kompenzácie za neposkytnutie stravy.

Zapožičanie zamestnancov (dočasné pridelenie)
Ak zamestnávateľ nemôže zamestnancom prideľovať prácu a zároveň im musí platiť náhradu mzdy, a nechce zamestnancov prepustiť, môže ich zapožičať inému zamestnávateľovi. Zapožičanie medzi zamestnávateľmi (tzv. dočasné pridelenie) umožňuje § 58a Zákonníka práce.
Ide o dočasné pridelenie zamestnanca zamestnávateľom č. 1 zamestnávateľovi č. 2 (tzv. užívateľský zamestnávateľ). Hlavnou podmienkou je skutočnosť, že u zamestnávateľa č. 1 sú objektívne prevádzkové dôvody, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu (to zodpovedá aj prípadu úradného zákazu mať otvorenú prevádzku pre verejnosť, rovnako aj strate zákaziek).
Zmluvný vzťah zamestnanca je k zamestnávateľovi č. 1, pričom popri pracovnej zmluve sa musí dojednať ešte dohoda o dočasnom pridelení (§ 58 Zákonníka práce). Zamestnanec neuzatvára žiadnu zmluvu so zamestnávateľom č. 2 a hlavnú zodpovednosť za zamestnanca má naďalej jeho zamestnávateľ. Zamestnávateľ č. 1 a zamestnávateľ č. 2 si musia medzi sebou dojednať podmienky dočasného pridelenia.
Potúček z poisťovne Generali: Kvôli tejto chybe prichádzajú Slováci o desaťtisíce eur!
Porušenie pracovnej disciplíny a sťažnosti
Samotný strach z nákazy nie je dôvodom pre odmietnutie práce alebo opustenie pracoviska. Zamestnanci nemôžu svojvoľne odmietnuť nastúpiť do práce. Ak to urobia, je to absencia na ich strane.
Ak má zamestnanec pochybnosti o dostatočnosti opatrení zamestnávateľa, môže sa obrátiť na inšpektorát práce, prípadne na regionálny úrad verejného zdravotníctva. V prípade nátlaku zo strany zamestnávateľa na podpis dokumentov (napr. neplatené voľno, výpoveď, súhlas s dovolenkou) sa odporúča obrátiť sa na inšpekciu práce, pretože tá je dozorom nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.
tags: #narok #na #neplatene #volno #zamestnanca