Nárok na náhradu škody podľa zákona o energetike: Komplexný pohľad

Energetický sektor je komplexné odvetvie, ktoré zahŕňa výrobu, prenos, distribúciu a dodávku energií, ako sú elektrina a plyn. Zákon o energetike, konkrétne zákon č. 251/2012 Z. z., upravuje podnikanie v energetike, práva a povinnosti účastníkov trhu a zároveň stanovuje podmienky pre bezpečnú a spoľahlivú dodávku energií. V rámci týchto regulácií sa objavuje aj problematika náhrady škody, ktorá môže vzniknúť v dôsledku rôznych činností vykonávaných v energetickom sektore.

Základné pojmy v energetike

Pre lepšie pochopenie problematiky nároku na náhradu škody je potrebné definovať niektoré základné pojmy, ktoré zákon o energetike používa:

• Energetika: Zahŕňa elektroenergetiku, plynárenstvo, prepravu pohonných látok alebo ropy potrubím, plnenie tlakových nádob so skvapalneným plynným uhľovodíkom a rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.
• Bezpečnosť dodávky elektriny a plynu: Schopnosť sústavy a siete zásobovať koncových odberateľov elektriny a plynu, zabezpečenie technickej bezpečnosti energetických zariadení a rovnováhy ponuky a dopytu elektriny a plynu na vymedzenom území alebo jeho časti.
• Vnútorný trh: Trh s elektrinou alebo trh s plynom, ktorý sa realizuje na území Európskej únie.
• Univerzálna služba: Služba pre odberateľov elektriny v domácnosti, odberateľov plynu v domácnosti alebo malé podniky, ktorú poskytuje dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu.
• Inteligentný merací systém: Súbor zložený z určených meradiel a ďalších technických prostriedkov, ktorý umožňuje zber, spracovanie a prenos nameraných údajov o výrobe alebo spotrebe elektriny alebo plynu, ako aj poskytovanie týchto údajov účastníkom trhu.

Podnikanie v energetike a oprávnenie naň

Podnikanie v energetike je definované ako výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny, činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu, prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob a prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.

Nie je ním výroba elektriny, distribúcia elektriny, výroba plynu a distribúcia plynu výlučne pre vlastnú spotrebu, ani dodávka elektriny vrátane zabezpečenia prenosu elektriny, distribúcie elektriny a ostatné služby spojené s dodávkou elektriny a dodávka plynu. Podnikať v energetike možno len na základe a v súlade s povolením alebo potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti.

Nárok na náhradu škody v kontexte Zákona o energetike

Zákon o energetike pamätá aj na situácie, kedy môže dôjsť k majetkovej ujme v dôsledku činností držiteľa povolenia. § 11 ods. 5 zákona o energetike hovorí, že ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ak sa neposkytuje jednorazová náhrada podľa odseku 9 alebo 12. Držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba je povinný konať tak, aby nespôsobil ujmu na právach vlastníkov dotknutých nehnuteľností na najmenšiu možnú mieru.

Vecné bremená a obmedzenia vlastníckeho práva

Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Ak ide o zákonné vecné bremená podľa odseku 1 písm. d), e) a f) za uplatnenie zákonného vecného bremena držiteľom povolenia zaniká. Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia.

Príklady situácií, kedy môže vzniknúť nárok na náhradu škody

• Výstavba energetických zariadení: Ak držiteľ povolenia potrebuje vybudovať nové energetické zariadenie (napr. elektrické vedenie, plynovod) na cudzom pozemku, vlastník pozemku je povinný túto výstavbu umožniť. Ak je však v dôsledku tejto výstavby obmedzené užívanie pozemku, vlastník má nárok na primeranú náhradu.
• Práce na existujúcich zariadeniach: Ak držiteľ povolenia vykonáva údržbu alebo opravy existujúcich energetických zariadení na cudzom pozemku, vlastník pozemku je povinný tieto práce umožniť. Ak však v dôsledku týchto prác vznikne škoda na pozemku alebo je obmedzené jeho užívanie, vlastník má nárok na náhradu.
• Nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti: Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti v dôsledku existencie energetického zariadenia (napr. ochranné pásmo elektrického vedenia), má nárok na primeranú jednorazovú náhradu.

Postup pri uplatňovaní nároku na náhradu škody

1. Zistenie škody: Vlastník nehnuteľnosti, ktorému vznikla škoda, by mal túto škodu čo najskôr zdokumentovať (napr. fotografiami, znaleckým posudkom).
2. Uplatnenie nároku: Vlastník nehnuteľnosti by mal písomne uplatniť nárok na náhradu škody u držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby. V nároku by mal presne opísať vzniknutú škodu a požadovanú výšku náhrady.
3. Konanie o náhrade škody: Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. To znamená, že ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú na výške náhrady, vlastník nehnuteľnosti sa môže obrátiť na súd.

Neoprávnený odber plynu a náhrada škody

V súčasnosti je na súdoch vedené pomerne veľké množstvo súdnych sporov, v ktorých sa spoločnosť zabezpečujúca distribúciu plynu do domácností konečných užívateľov (ďalej aj ako „distribútor plynu“), sporí s odberateľmi plynu o nahradenie škody spôsobenej tzv. neoprávneným odberom plynu.

Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike je neoprávneným odberom plynu okrem iného tiež odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené v praxi znamená, že akonáhle dôjde k porušeniu/odstráneniu/nahradeniu plomby, je úplne irelevantné, či konkrétny odberateľ tento zásah sám vykonal, objednal si ho, resp. či mal vôbec vedomosť, že k porušeniu zabezpečenia plynomeru došlo. O neoprávnenom zásahu do svojho plynomera mnohí odberatelia ani nemuseli vedieť a často sa o tejto skutočnosti dozvedeli až po tom, čo si distribútor plynu od nich začal vymáhať škodu spôsobenú týmto neoprávneným odberom.

Výpočet škody pri neoprávnenom odbere

Až donedávna súdy aplikovali vyhlášku č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Podľa tejto vyhlášky možno postupovať v prípade, že na vyčíslenie škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu nie je možné použiť údaje určeného meradla. V praxi to znamenalo, že sa škoda vyčísľovala na základe maximálneho odberu spotrebičov v domácnosti a predpokladanej dennej doby ich prevádzky. Škody, ktoré si vyčíslil distribútor plynu po zistení neoprávneného odberu, boli často niekoľkonásobne vyššie, než priemerné spotreby daného odberateľa za predchádzajúce porovnateľné obdobia.

Zásadná zmena v rozhodovaní súdov

Túto situáciu zmenil až aktuálny nález Ústavného súdu SR. V tomto náleze Ústavný súd konštatoval, že ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti.

Zároveň ústavný súd zdôrazňuje, že aj vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky vyžaduje najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla. Keďže inštitút náhrady škody nie je sankčným prostriedkom, ale má plniť predovšetkým funkciu kompenzačnú a preventívnu, vypočítaná výška škody nemá byť neúmerná skutočnosti. K jej stanoveniu by mali všeobecné súdy pristupovať na základe spravodlivého uváženia a vždy prihliadať na okolnosti prípadu. K určeniu čo najobjektívnejšej skutočnej škody im môžu slúžiť napríklad údaje o histórii predchádzajúcej spotreby na danom mieste.

Tabuľka: Porovnanie prístupov k náhrade škody pri neoprávnenom odbere plynu

Všeobecné podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu

Povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme. Uvedená povinnosť vzniká ako sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá mu vyplýva či už zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti. Pri uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

V zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti.

Pojem škody a jej formy

Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné.

• Skutočná škoda: Majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné.
• Ušlý zisk: Majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí.

Škoda sa uhrádza v peniazoch. Ak o to poškodený požiada a súčasne ak je to účelné a možné, umožňuje zákon uhradiť škodu navrátením do pôvodného stavu. Naturálna náhrada (náhrada navrátením do pôvodného stavu) teda neprichádza do úvahy bez žiadosti poškodeného.

Príčinná súvislosť

Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná.

Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada „ante hoc, propter hoc“ (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.

Vedenie (rozvody) elektriny a plynu cez pozemok

Podľa zákona o energetike (zákon č. 251/2012 Z.z.) platí, že podnik, ktorý podniká v elektro-energetike alebo plynárenstve (ďalej len podnik) je oprávnený zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníky a pod.

Postup pri zriaďovaní rozvodu

Ak sa energetický podnik rozhodne, že cez váš pozemok povedie rozvod, zašle vám najmenej 15 dní pred plánovaným začatím výstavby rozvodu oznámenie (doručenie verejnou vyhláškou sa použije v prípade veľkého počtu vlastníkov alebo ak pobyt vlastníka nie je známy). Je dôležité poznamenať, že váš súhlas na zriadenie rozvodu sa nevyžaduje. Podnik teda môže legálne zriadiť rozvod aj bez vášho stanoviska. Môže sa stať, že o zrealizovaní a uložení rozvodu alebo výstavbe stožiaru elektrického vedenia sa dozviete náhodou s odstupom času. Občas sa stáva, že podniky Vám “zabudnú” zaslať oznámenie o začatí výstavby rozvodu.

Jednorazová peňažná náhrada za obmedzenie vlastníctva

Ak ste, ako vlastník nehnuteľnosti, obmedzený pri jej obvyklom užívaní, máte nárok na primeranú jednorazovú náhradu. Nárok však treba uplatniť u držiteľa povolenia (energetický podnik) do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tom dozvedeli, najneskôr do jedného roka od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Ak si nárok neuplatníte včas, zanikne vám (ide o prekluzívnu lehotu).

O výške primeranej jednorazovej náhrady môžete s podnikom aj vyjednávať. Ak sa nedohodnete, každý z vás môže podať návrh, aby o výške náhrady rozhodol súd. Výška náhrady závisí od rozsahu obmedzenia a zásahu do vášho vlastníckeho práva. Rozsah obmedzenia a výška náhrady taktiež závisí od ochranných a bezpečnostných pásiem, ktoré s rozvodmi súvisia.

Zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností

Povinnosti vlastníka nehnuteľnosti sú vecnými bremenami, ktoré sa viažu na nehnuteľnosť. Návrh na vykonanie zápisu (záznamom) do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia (podnik). Váš súhlas sa pri zápise do katastra nevyžaduje. Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene osoby držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia. Povinnosť strpieť umiestnenie rozvodu plynu, či elektriny prechádza s prevodom (či prechodom) vlastníctva k nehnuteľnosti aj na nového nadobúdateľa.

Ochranné pásma a bezpečnostné pásmo

Po uložení rozvodu na vašom pozemku musíte akceptovať tzv. ochranné alebo bezpečnostné pásmo, ktoré sa zriaďuje za účelom ochrany rozvodu.

• Ochranné pásmo: Priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku.
• Bezpečnostné pásmo pri plynovode: Priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Zriaďovať stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete.

Na čo si dať pozor

Odporúčame, pri kúpe pozemku získať aj vyjadrenie správcov sietí, či sa pod pozemkom nenachádzajú rozvody, ktoré by vás mohli obmedziť pri realizovaní prípadného stavebného zámeru. Ak ste vlastníkom pozemku, odporúčame byť ostražitý a občas si preveriť, či Vám niekto nezasahuje do vlastníctva.

tags: #narok #na #nahradu #skody #podla #zakona