Náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru: komplexný pohľad

Skončenie pracovného pomeru, či už zo strany zamestnanca, alebo zo strany zamestnávateľa, má presne stanovené pravidlá vymedzené v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Ak sa však tieto pravidlá porušia, môže dôjsť k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, čo so sebou prináša rad právnych dôsledkov, najmä pokiaľ ide o náhradu mzdy.

Uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Táto dvojmesačná lehota je tzv. prekluzívna (prepadná), čo znamená, že nestačí žalobu v posledný deň lehoty odoslať prostredníctvom pošty, ale v rámci lehoty dvoch mesiacov musí byť žaloba už doručená súdu. Zmeškanie tejto lehoty má za následok prehru v súdnom spore a skončenie pracovného pomeru sa považuje za platné.

Neplatné skončenie pracovného pomeru predstavuje tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, teda tento právny úkon (napr. výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru) sa považuje za platný, až kým sa oprávnená osoba nedovolá neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde. Domáhať sa neplatnosti právneho úkonu nemôže každý, ale len účastník pracovného pomeru, ktorý je neplatnosťou poškodený, teda buď zamestnávateľ, alebo zamestnanec.

Postup pri namietaní neplatnosti skončenia pracovného pomeru

Bez ohľadu na to, či pracovný pomer bol skončený výpoveďou, okamžitým skončením, dohodou alebo v skúšobnej dobe, môže sa zamestnávateľ aj zamestnanec domáhať na súde neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V prípade, že výpoveď nemá zákonom požadované náležitosti, je takáto výpoveď neplatná. Alebo ak okamžité skončenie pracovného pomeru bolo pre iné dôvody, aké dovoľuje Zákonník práce, tiež môžeme hovoriť o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Ešte pred podaním žaloby na súd je zo strany zamestnanca vhodné oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Oznámenie zamestnanca o trvaní na ďalšom zamestnávaní môže byť nahradené aj samotnou žalobou, ktorou by sa zamestnanec domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žalobu je však potrebné podať v zákonom stanovenej lehote, inak bude zamietnutá pre zánik nároku zamestnanca.

Príklad na lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

A, s.r.o. dala Zuzane výpoveď bez uvedenia dôvodu, a to ku dňu 1.10.2018. Výpoveď tak nespĺňa náležitosti v zmysle § 61 Zákonníka práce. Zuzana sa môže domáhať na súde neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žaloba však musí byť podaná na súde najneskôr dňa 1.12.2018. V opačnom prípade bude Zuzana na súde neúspešná a skončenie pracovného pomeru bude platné.

Neplatné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

Podľa § 79 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Pri zamestnancovi je jedna podmienka navyše, a to že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Ide napr. o situáciu, keď zamestnávateľ zanikol, ale nedal písomnú výpoveď zamestnancovi. Vtedy od neho samozrejme nemožno požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, keďže prestal existovať.

Opätovne, aj oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, postačuje v ústnej forme. Lepšia je však písomná forma. Súdna prax rozhodla, že ak zamestnanec podá na súde žalobu a neoznámil zamestnávateľovi, že trvá na pokračovaní v práci, tak žaloba nahrádza oznámenie. Je však potrebné, aby bola dvojmesačná lehota zachovaná. Žaloba tak musí byť v lehote 2 mesiacov od skončenia pracovného pomeru doručená zamestnávateľovi.

Náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru

Ak zamestnanec splní podmienky a súd rozhodne, že skončenie pracovného pomeru bolo neplatné, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a to až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Za dobu, keď mal zamestnanec znemožnené vykonávať prácu, má nárok na náhradu mzdy za celé obdobie. Náhrada mzdy zamestnancovi patrí odo dňa, čo oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci (t. j. od tohto okamihu by mu bol povinný poskytovať mzdu) alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Práve z tohto dôvodu je žiaduce, aby zamestnanec čo najskôr po neplatnom skončení pracovného pomeru oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

Príklad na náhradu mzdy zamestnancovi pri neplatnom skončení pracovného pomeru

Ak by napríklad zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer so zamestnancom na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré zamestnancovi doručil dňa 10.10.2021, pričom zamestnanec by mu osobitným dokumentom neoznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ale v zákonom stanovenej lehote by podal žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (napr. dňa 25.11.2021), potom mu patrí náhrada mzdy až od času, čo súd doručí žalobu zamestnávateľovi. Zo skúseností vieme, že súd niekedy doručí žalobu žalovanej strane aj po štyroch či piatich mesiacoch. Teda ak by súd doručil žalobu zamestnávateľovi dňa 25.03.2022, potom v prípade, ak by súd určil, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, vznikol by zamestnancovi nárok na náhradu mzdy až od 26.03.2022. Pokiaľ by zamestnanec zamestnávateľovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní bezodkladne po doručení oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru (napr. dňa 11.10.2021), patrila by mu náhrada mzdy od 12.10.2021.

Zamestnanec má teda pri neplatnom skončení pracovného pomeru nárok na náhradu mzdy, ak mu zamestnávateľ neprideľuje prácu. Nárok na náhradu mzdy môže zamestnanec uplatniť spolu so žalobou o neplatné skončenie pracovného pomeru, resp. až po ukončení tohto konania. Okrem náhrady mzdy sa môže zamestnanec domáhať aj zaplatenia úrokov z omeškania. Ak výplatné termíny neboli v pracovnej zmluve dohodnuté, platí, že mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, súd môže na základe žiadosti zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Príklad na zníženie náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru

Súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru so Zuzanou ku dňu 1.9.2015 bolo neplatné. Zuzana nastúpila do práce dňa 15.9.2018. Náhrada mzdy tak je v rozsahu 36 mesiacov (od 1.9.2015 do 1.9.2018). Zamestnávateľ môže požiadať súd, aby náhradu mzdy za obdobie od 1.9.2016 do 1.9.2018 znížil, prípadne aj nepriznal. Samozrejme to musí odôvodniť, prečo tak žiada.

Príjem plynúci z neplatne skončeného pracovného pomeru a sociálne poistenie

Spôsob určenia vymeriavacieho základu z príjmu plynúceho z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je s účinnosťou od 1. augusta 2006 ustanovený v § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. Vymeriavací základ z náhrady mzdy plynúcej z neplatne skončeného pracovného pomeru určí zamestnávateľ tak, že za obdobie po 31. decembri 2010 sa náhrada mzdy rozpočíta na každý kalendárny mesiac neplatne skončeného pracovného pomeru.

Z vymeriavacích základov sa vypočítajú jednotlivé sumy poistného na sociálne poistenie podľa sadzieb platných v obdobiach, za ktoré sa platí poistné, s rešpektovaním minimálneho vymeriavacieho základu. Ak súd právoplatne nerozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, postup pri určovaní vymeriavacieho základu podľa § 139a zákona nie je možné uplatniť.

Príklad č. 1: Rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru

Ku skončeniu pracovného pomeru došlo 31. 7. 2012. Zamestnávateľ k uvedenému dňu zamestnanca z registra poistencov odhlásil. Zamestnanec podal žalobu o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 10. 2013. Skutočnosť, že došlo k neplatne skončenému pracovnému pomeru, musí zamestnávateľ vysporiadať stornovaním odhlášky z registra poistencov. Pracovný pomer so zamestnancom trvá naďalej, zamestnanec nastúpil do práce 1. 10. 2013.

Zamestnávateľ vo vyúčtovaní za október 2013 zúčtoval zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu vo výške 690 € a náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru na základe rozhodnutia súdu za obdobie 8/2012 až 9/2013 vo výške 16 982 €. Zúčtovaná mzda je vymeriavacím základom podľa § 138 ods. 1 zákona a zamestnávateľ vymeriavací základ a sumy poistného vykáže v Mesačnom výkaze poistného a príspevkov.

Náhrada sa rozpočíta na každý kalendárny mesiac neplatne skončeného pracovného pomeru, t. j. na 14 mesiacov. Vymeriavacie základy a sumy poistného za zamestnanca aj zamestnávateľa za všetky kalendárne mesiace zamestnávateľ vykáže vo Výkaze poistného a príspevkov za mesiac, v ktorom bola náhrada mzdy zúčtovaná, t. j. v októbri 2013.

Príklad č. 2: Mimosúdna dohoda a trvajúci pracovný pomer

Ku skončeniu pracovného pomeru došlo 30. 4. 2013. Súd začal konanie vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Zamestnanec a zamestnávateľ sa v čase trvania súdneho sporu mimosúdne dohodli, že pracovný pomer skončil 30. 4. 2013 a zamestnávateľ poskytne náhradu mzdy vo výške 3 500 €. Zamestnanec žalobu stiahol, so zamestnávateľom opätovne uzatvoril pracovný pomer a nastúpil do práce dňa 1. 11. 2013. Vo vyúčtovaní za mesiac november mu zamestnávateľ zúčtoval mzdu za vykonanú prácu vo výške 620 € a dohodnutú náhradu mzdy vo výške 3 500 €. Poskytnutá náhrada mzdy je na účely sociálneho poistenia vymeriavacím základom zamestnanca podľa § 138 ods. 1 zákona v mesiaci zúčtovania spolu s príjmom za vykonanú prácu.

Príklad č. 3: Mimosúdna dohoda a ukončený pracovný pomer

Ku skončeniu pracovného pomeru došlo 30. 6. 2012. Zamestnanec podal žalobu o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Zamestnanec a zamestnávateľ sa v čase trvania súdneho sporu mimosúdne dohodli, že pracovný pomer skončil 30. 6. 2012 a na náhrade mzdy vo výške 4 200 €. Na základe tejto dohody zamestnanec žalobu stiahol. Opätovne pracovný pomer neuzavreli. Vo vyúčtovaní za mesiac október mu zamestnávateľ zúčtoval dohodnutú náhradu mzdy. Poskytnutá náhrada mzdy je na účely sociálneho poistenia vymeriavacím základom zamestnanca podľa § 139b zákona. Náhrada mzdy sa rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku, t. j. v roku 2012.

Príjem plynúci z neplatne skončeného pracovného pomeru a preddavky na zdravotné poistenie

Ak súd rozhodne o neplatnom skončení pracovného pomeru a nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo ak dôjde k mimosúdnemu vyrovnaniu sporu, zamestnávateľ na účely platenia preddavku postupuje s účinnosťou od 1. januára 2013 podľa § 13 ods. 16 zákona č. 580/2004 Z. z. prihlási zamestnanca za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru, resp. zamestnanec ostáva v príslušnej zdravotnej poisťovni prihlásený, pretože podľa § 79 Zákonníka práce pracovný pomer neskončil a trvá až do rozhodnutia súdu, resp. mimosúdneho vyrovnania.

Uvedeným spôsobom postupuje zamestnávateľ v prípade, ak rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo mimosúdne vyrovnanie sporu nadobudli právoplatnosť po 31. decembri 2012, bez ohľadu na to, za aké obdobie sa náhrada mzdy priznala. V prípade poskytnutia náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru v období od 1. januára 2013 na základe rozhodnutia súdu alebo mimosúdneho vyrovnania, ktoré nadobudli právoplatnosť do 31. decembra 2012 (vrátane), zamestnávateľ postupuje podľa dovtedy platného § 13 ods. 16.

Výber preddavku na daň z príjmu plynúceho z neplatne skončeného pracovného pomeru

Príjem plynúci z neplatne ukončeného pracovného pomeru je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zamestnávateľ je povinný podľa § 35 zákona zo zdaniteľnej mzdy vybrať preddavok na daň v sadzbe podľa § 35 ods. 1 zákona. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky platené zamestnancom a o 1/12 ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ak zamestnanec má podpísané Vyhlásenie pre zdanenie príjmov.

Na záver treba už len uviesť, že pokiaľ súd prizná zamestnancovi nárok na náhradu mzdy, jedná sa o mzdu brutto, teda „v hrubom“. Z tejto sumy je teda zamestnávateľ povinný odviesť odvody na sociálne a zdravotné poistenie ako aj preddavok na daň z príjmu.

Judikatúra k náhrade mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru

V minulosti bola téma priznávania náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru na slovenské (resp. predtým československé) pomery pomerne veľa judikovaná, avšak v posledných rokoch nastali výrazné zmeny v slovenskej rozhodovacej súdnej praxi. Tieto zmeny sa týkajú najmä uplatnenia výnimky súdom podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

Výnimka podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce znamená prelomenie zákonného pravidla o tom, že v prípade neplatne skončeného pracovného pomeru sa pracovný pomer nekončí. Podľa odbornej literatúry v minulosti prevažoval právny názor, že v prípade uplatnenia výnimky podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce sa pracovný pomer skončí, hoci bol neplatný.

Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 140/2022

Právne vety:

• Ak súd zamestnancovi prizná náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru len za presne určené kalendárne mesiace, potom časťou príjmu pripadajúcou na každý kalendárny mesiac neplatného skončenia v zmysle ustanovenia § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je pomerná časť takejto (náhrady mzdy) pripadajúcu na jeden kalendárny mesiac celého obdobia. Naopak, treba ustáliť, akú konkrétnu náhradu mzdy priznal súd zamestnancovi za ten-ktorý kalendárny mesiac a len túto náhradu možno považovať za vymeriavací základ za daný kalendárny mesiac v zmysle uvedeného ustanovenia. Ak súd za niektorý kalendárny mesiac nepriznal zamestnancovi žiadnu náhradu, potom na tento kalendárny mesiac nepripadá jej časť, ktorá by mohla byť vymeriavacím základom v zmysle § 139a zákona č. 461/2003 Z. z.
• Ak súd prizná náhradu mzdy z neplatného pracovného pomeru „v hrubom“, teda bez zníženia o poistné a (preddavok na) daň z príjmu, ktoré má z tejto náhrady povinný zaplatiť zamestnanec, je vymeriavacím základom podľa § 138 a § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. takto priznaná náhrada. Zamestnanec nemôže žiadať, aby sa táto náhrada považovala za náhradu „v čistom“ a aby z nej (spätným prepočtom) vypočítal fiktívny vymeriavací základ „v hrubom“.

tags: #narok #na #nahradu #mzdy #pri #neplatnom