Sociálne balíčky pre chudobných na Slovensku v roku 2018: Analýza a dopady

Slovensko, podobne ako mnohé iné krajiny, čelí výzvam spojeným s chudobou a sociálnym zabezpečením. V roku 2018 bola táto problematika aktuálna, pričom snahy o pomoc ľuďom v hmotnej núdzi sa realizovali prostredníctvom rôznych sociálnych balíčkov a iniciatív. Tento článok sa zameriava na analýzu sociálnych balíčkov pre chudobných na Slovensku v roku 2018, ich dopad a širší kontext sociálnej politiky.

Chudoba a sociálna politika na Slovensku

Na Slovensku dlhodobo pretrváva presvedčenie, že štát by mal zohrávať významnú úlohu v zabezpečovaní životných podmienok svojich občanov. Prieskumy verejnej mienky z roku 2018 ukázali, že väčšina Slovákov verí v schopnosť štátu garantovať výšku dôchodkov a že bez štátnych zásahov by sa značná časť spoločnosti ocitla v chudobe. Silné kolektivistické postoje sa prejavujú aj v preferovaní štátneho zabezpečenia práce a slušnej životnej úrovne pre každého.

Tieto postoje súvisia s pretrvávajúcimi deformáciami v myslení zo socializmu a s rozsiahlymi garanciami sociálneho štátu. Podporujú ich aj rôzne "sociálne balíčky" a ekonomické mýty o získavaní niečoho zadarmo. To vedie k rastu štátu a jeho zásahom do vlastníctva a osobných slobôd.

Charakteristika sociálneho systému na Slovensku

Sociálny systém na Slovensku sa vyznačuje rozsiahlo garantovanou "sociálnou solidaritou", ktorá sa odvíja od nadmernej úlohy štátu. Ide o centrálne prerozdeľovanie finančných zdrojov, ktoré vláda získava vynucovaním a poskytuje ich ľuďom na zabezpečenie ich životných podmienok. Ústava Slovenskej republiky otvára legislatívne „dvere“ takýmto nárokom v sociálnom systéme napríklad garantovaním práva občanom na prácu, na odmenu za prácu nie nižšiu ako je minimálna mzda, na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu.

Systém je komplikovaný a komplexný, s množstvom sociálnych dávok a služieb. Vládou vynucovaná solidarita je rozsiahla a poskytuje ľuďom široké nároky, často bez dostatočných limitov a kritérií. Sociálna solidarita je široko nastavená, keďže sa pretavuje aj do dávok, ktoré sú v rámci klasického chápania sociálnej politiky (zameranej na chudobných a objektívne znevýhodnených) spochybniteľné. Patria medzi ne dávky, ktorých reálnym cieľom je univerzálna podpora všetkých poberateľov, napríklad jednorazové nesystémové dávky štátnej sociálnej podpory a prídavky na deti a iné rodinné dávky. Súčasťou rozširovania sociálnej solidarity sú rôzne selektívne „podpory“ spoločenským skupinám, napríklad študentom či dôchodcom ako „obedy a vlaky zadarmo.“ Spôsobujú nezamýšľané dôsledky ako nižšiu zodpovednosť ich užívateľov, väčšie plytvanie, neefektívnosť, nižšiu kvalitu služieb a dodatočné náklady.

Štedrosť nastavenia sociálnej solidarity na Slovensku vnímame najmä vo vzťahu k jej zameraniu významne nad rámec pomoci a k obmedzeným zdrojovým možnostiam. Týka sa to predovšetkým priebežného dôchodkového systému a iných súčastí „sociálneho poistenia.“ Tie na rozdiel od adresnejších dávok (typu hmotnej núdze) financujú najmä z odvodov životnú úroveň, ktorá výrazne prevyšuje základný životný štandard reálne chudobného. Takáto rozsiahla sociálna solidarita spolu s ostatnými systémovými deformáciami ako dominantnosť povinného princípu (osobitne vo financovaní), verejného piliera a obmedzenej a deformovanej konkurencie spôsobujú závislosť mnohých ľudí od štátu v sociálnej sfére, nízku mieru motivácie a postarania sa o seba a svoju rodinu, pascu ekonomickej neaktivity, pasivitu a spoliehanie sa na štát, cudzie zdroje a (politické) rozhodnutia. Tým sa zároveň výrazne oslabuje zodpovednosť jednotlivca za svoj vlastný život.

Výdavky na celkové sociálne zabezpečenie na Slovensku predstavovali v roku 2018 až 34,3 % celkových verejných výdavkov, pričom ich pomer k HDP zodpovedal vyše 14 % HDP. Z daní sú financované najmä výdavky v rámci štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci, ktoré sú na centrálnej úrovni dominantnou súčasťou výdavkov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR).

Financovanie sociálnej inklúzie

V rámci sociálnej inklúzie, ktorá predstavuje približne 80 % výdavkov kapitoly ministerstva práce, sú výdavky na rodinnú politiku a sociálnu pomoc. Zatiaľ čo výdavky na štátnu podporu rodiny sa v minulých rokoch mierne zvyšovali a v roku 2020 sa rozpočtuje ich nárast až o 183 mil. eur, tak výdavky na pomoc v hmotnej núdzi majú klesajúci trend a v roku 2020 sa rozpočtujú iba vo výške 139 mil. eur. Ich podiel na výdavkoch kapitoly ministerstva práce je tak malý (5,7 %) a na celkových výdavkoch na sociálne zabezpečenie úplne zanedbateľný (v roku 2018 na úrovni približne 1,1 %).

Podpora rodiny s deťmi

Rozsiahlejšia štátna podpora rodiny s deťmi je v rámci kapitoly ministerstva práce tvorená finančnými jednorazovými a opakovanými štátnymi dávkami (v roku 2020 vo výške 939 mil. eur), pričom prevažnú časť týchto výdavkov tvorí rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Pri ich poskytovaní sa nesleduje a ani netestuje príjem rodiny. Napríklad nárok na prídavok na dieťa vzniká tým, že sa oprávnená osoba stará o nezaopatrené dieťa a má trvalý alebo prechodný pobyt na území SR. Tieto dávky boli zavedené s cieľom pomôcť rodičom so zabezpečením starostlivosti o nezaopatrené deti s ich výchovou a výživou. Sú výrazne zamerané na peňažné benefity na úkor služieb oproti iným krajinám EÚ. Ich plošným poskytovaním sa dostávajú aj do rodín, ktoré ich vzhľadom k svojim vyšším príjmom nepotrebujú a stráca sa tak pri nich zmysel pomôcť tým, ktorí pomoc reálne potrebujú. Aj chudobnejší daňovníci tak nedobrovoľne prispievajú na prídavky na deti či rodičovský príspevok bohatším rodičom.

Ďalšou deformáciou je nárok na rodičovský príspevok aj poberateľovi, ktorý zároveň v tom čase pracuje. Súčasťou tejto podpory je aj dávka materskej dovolenky, ktorá je tiež plošná a navyše je značne štedrá. Z nemocenského poistenia garantuje poberateľom až 75 % ich hrubej mzdy. Nárok majú aj otcovia (dokonca aj súčasne matka i otec), pričom priemerná výška otcovskej dávky bola v roku 2019 až 891 eur mesačne. Táto štedrá a navyše v čase zvyšovaná podpora z peňazí iných (v tomto prípade prostredníctvom nemocenského poistenia) motivuje k jej získaniu. Výsledkom je rýchly nárast poberateľov, najmä u otcov. Aj to je v menšom meradle príklad absurdného nastavenia viacerých sociálnych dávok, ktoré spoločne neúmerne tlačia na rast nákladov.

Sociálne balíčky a ich dopad v roku 2018

Koncept predvolebných sociálnych balíčkov zľudovel a stal sa neoddeliteľnou súčasťou bežnej politiky na Slovensku bez ohľadu na fázu volebného cyklu. Predseda vlády Robert Fico predstavil nové sociálne opatrenia z dielne Smeru-SD na prvomájových oslavách v Mestskom parku v Nitre. Medzi navrhovanými opatreniami bolo zvyšovanie minimálnej mzdy, zákaz sociálneho dumpingu v súvislosti so zamestnávaním pracovníkov zo zahraničia a materská dovolenka pre otcov. Podporiť sa malo aj dochádzanie ľudí za prácou zavedením príspevku za presťahovanie sa. Strana navrhovala aj zavedenie 10-dňovej platenej dovolenky pre otcov, ktorú si budú môcť vybrať do mesiaca od narodenia svojho dieťaťa. Smer-SD tiež navrhol zvýšiť príplatok za prácu v noci z 20 percent z minimálnej mzdy na 50 percent, čo v praxi znamenalo zvýšenie príplatku z 0,50 eura na 1,25 eura na jednu hodinu. Priemerný zamestnanec si tak podľa Fica ročne prilepšil o viac ako 500 eur.

Dopad sociálnych balíčkov:

• Nezlepšenie situácie najchudobnejších: Napriek sociálnym balíčkom sa sociálna situácia najchudobnejších obyvateľov Slovenska v hmotnej núdzi nezlepšila. Od roku 2006 do roku 2022 vzrástla dávka v hmotnej núdzi z 54,8 eura na 68,8 eura, čo je nárast o 26,7 % za 16 rokov. V rovnakom období dosiahla celková inflácia výšku 54 %. Inými slovami si poberateľ dávky v hmotnej núdzi mohol po viac ako dekáde sociálnych balíčkov kúpiť mesačne o 8,4 eura menej tovarov alebo služieb.
• Rýchlejší rast minimálnej mzdy a dôchodkov: Minimálna mzda a priemerný dôchodok rástli v rovnakom období rýchlejšie ako dávky v hmotnej núdzi. Na porovnanie, v rovnakom čase vzrástla minimálna mzda z 252 eur na 646 eur, čo je nárast o 156 %. Teda skoro šesťkrát rýchlejší rast, ako bol rast dávok v hmotnej núdzi. Priemerný dôchodok vzrástol medzi rokmi 2006 a 2022 z 273 eur na 517 eur. Z tohto rozdielneho vývoja rastu dávok, minimálnej mzdy a dôchodkov je zrejmé, že sociálnou politikou sa na Slovensku nemyslí pomoc sociálne odkázaným. V tom lepšom prípade je to pomoc ľuďom s nízkymi mzdami alebo dôchodcom.
• Vedľajšie náklady a závislosť od štátu: Veľký rozdiel medzi čistou mzdou a sociálnou dávkou vytvára vedľajšie náklady a nemotivuje ľudí k práci. Súčasný sociálny systém prehlbuje zo socializmu zdedenú kultúru závislosti a mentalitu nárokovateľnosti, vytláča dobrovoľnú (reálnu) solidaritu a súkromné aktivity v sociálnej sfére, a spôsobuje vysoké a do budúcnosti devastačné náklady.
• Neschopnosť štátu efektívne pomáhať: Absencia efektívne nadizajnovaného sociálneho systému sa ukázala ako veľký problém aj počas krízových situácií. Štát nedokázal spoľahlivo identifikovať finančne najzraniteľnejšie osoby počas pandémie koronavírusu a rovnako ich nevie identifikovať ani počas súčasnej energetickej krízy. Nedokázal tak efektívne pomáhať tým, ktorí boli a sú na pomoc štátu odkázaní.

Alternatívne prístupy k pomoci

Okrem štátnych sociálnych balíčkov existujú aj iné formy pomoci, ktoré sa zameriavajú na adresnejšiu a efektívnejšiu podporu ľuďom v núdzi. Najbiednejší Slováci dostanú pomoc vo forme balíčkov s potravinami. Vláda už nebude robiť rozdiely, kto je na tom horšie. Po novom by mali potravinovú pomoc dostať všetci v hmotnej núdzi. Ústredie práce odhaduje, že to bude o takmer 42-tisíc ľudí viac. Potravinové balíčky na Slovensku majú dostávať všetci príjemcovia pomoci v hmotnej núdzi. Vyplýva to z Revidovaného operačného programu potravinovej a základnej pomoci na roky 2014 až 2020, ktorý schválila vláda. Rezort práce týmto reaguje na neustále klesajúci počet konečných príjemcov potravinových balíčkov. V súčasnosti sú konečnými príjemcami potravinových balíčkov len sociálne odkázané rodiny s nezaopatrenými deťmi, sociálne odkázaní starobní dôchodcovia či poberatelia sociálnych dávok, ktorými sú invalidné osoby a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže za to zlepšujúca sa ekonomická situácia. Balíčky budú rozdávať organizácie, ktoré spolupracujú s ústredím práce. Najčastejšie ide o charitatívne a kresťanské združenia ako Slovenský Červený kríž, Gréckokatolícka charita Prešov či Spišská Katolícka Charita.

Príkladom úspešného projektu je rozdávanie potravinových balíkov pre chudobné rodiny, kde sú často obidvaja rodičia nezamestnaní, ktoré realizuje Nadácia PRO FUTURA od decembra 2004. Doteraz Nadácia PRO FUTURA podporila potravinovými balíkmi v hodnote 20 eur vyše 1350 rodín. Od mája 2018 začala spolupracovať s obchodným reťazcom Kaufland v Humennom, vďaka čomu sa potravinové balíčky obohatili o potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Do celej akcie sa zapája takmer 500 dobrovoľníkov v rámci celého Slovenska. Úlohou dobrovoľníkov je oslovovať nakupujúcich v obchodných domoch Kaufland, podieľať sa na zbere potravín a aj ich následnom triedení a balení do jednotlivých balíčkov. Slovenský Červený kríž (SČK) realizoval formu pomoci potravinami už počas krízy v 30. rokoch 20. storočia. Mnohé územné spolky SČK poskytujú počas celého roka stravu pre seniorov v špecializovaných vývarovniach, aj s donáškou priamo domov.

tags: #socialny #balicek #2018pre #chudobnych