Podpísali ste pracovnú zmluvu a máte stanovenú skúšobnú dobu? Gratulujeme! Skúšobná doba je bežnou súčasťou pracovného pomeru a slúži na to, aby si zamestnanec aj zamestnávateľ overili, či si navzájom vyhovujú. Zároveň je to čas, kedy nám slúži na regeneráciu síl, môžeme leňošiť alebo cestovať a spoznávať svet, nabrať nové sily a energiu na ďalšie pracovné dni. Mnohí ľudia si myslia, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Je to omyl, zákon to nezakazuje, práve naopak. Pozrime sa, čo presne skúšobná doba znamená, ako dlho môže trvať a aké máte práva, vrátane nároku na dovolenku.
Čo je to skúšobná doba?
Skúšobná doba je "testovacie obdobie" na začiatku pracovného pomeru. Je upravená v § 45 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Počas nej si zamestnanec a zamestnávateľ navzájom overujú, či sú pre seba tou správnou voľbou. Zamestnávateľ preveruje, či je zamestnanec na prijatú pracovnú pozíciu vhodný a zároveň zamestnanec preukazuje svoje schopnosti. Prvé tri mesiace v novej práci nasávate informácie, zbližujete sa s pracovným kolektívom a snažíte sa urobiť čo najlepší dojem.
Dĺžka skúšobnej doby
Skúšobná doba môže byť dohodnutá maximálne na dobu 3 mesiacov. Pri vedúcich zamestnancoch v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je to až 6 mesačná skúšobná doba.
Dôležité je vedieť, že skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Výnimkou je situácia, keď počas skúšobnej doby nastanú prekážky v práci na strane zamestnanca, napríklad práceneschopnosť. V takom prípade sa skúšobná doba predlžuje o čas trvania týchto prekážok.
Dohoda o skúšobnej dobe
Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne najneskôr v deň nástupu do práce. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skúšobnej dobe len ústne, táto dohoda je neplatná.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je jedným z najrýchlejších a najjednoduchších spôsobov ukončenia pracovného pomeru. Podľa § 72 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak.
To znamená, že ak sa rozhodnete odísť, nemusíte nič vysvetľovať. Rovnako to platí aj z druhej strany. Dôležité je, aby bola výpoveď písomná a doručená druhej strane. Zamestnávateľ vám nemusí výpoveď doručiť osobne.
Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Ide len o tzv. poriadkovú lehotu. Ak deň v oznámení o skončení pracovného pomeru nie je určený, pracovný pomer sa skončí dňom doručenia oznámenia druhej strane. Ak by bol v oznámení určený deň nasledujúci po uplynutí skúšobnej doby, pracovný pomer by sa skončil uplynutím posledného dňa skúšobnej doby.
Ochrana tehotných žien
Zvýšená ochrana sa vzťahuje na tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy. V takom prípade musí zamestnávateľ v skončení pracovného pomeru aj písomne odôvodniť, prečo s dotyčnou osobou končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, pričom tento dôvod sa nesmie týkať tehotenstva, či materstva.
Dovolenka počas skúšobnej doby
Mnohí ľudia si myslia, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Je to omyl, zákon to nezakazuje, práve naopak. Hoci platí nepísané pravidlo, že v skúšobnej dobe sa o dovolenku nežiada, život je však nevyzpytateľný a môže sa stať, že budete potrebovať voľno aj počas skúšobky.
Často sa nás pýtate, ako sa stravovať na dovolenke Tu vám prinášame 8 tipov.
Nárok na dovolenku
Na dovolenku máte podľa zákona nárok, ak pracujete na trvalý pracovný pomer na plný, ale aj čiastočný úväzok. V prípade, že pracujete na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov, pracovnej činnosti), nárok na dovolenku nemáte.
Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky.
Výpočet dovolenky
V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Napríklad, ak základná výmera dovolenky za kalendárny rok je 4 týždne (20 pracovných dní), tak za každých 21 odpracovaných dní máte nárok na približne 1,67 dňa dovolenky.
Nezabúdajte, že máte k dispozícii iba alikvotnu časť dovolenky, pokiaľ nastupujete počas roka. Čiže nemáte k dispozícii 20 dní dovolenky, ak napríklad nastupujete v októbri.
Možnosť čerpať dovolenku má aj zamestnanec, ktorý nesplnil podmienky na jej čerpanie, teda neodpracoval aspoň 21 dní. Zamestnanec má v tomto prípade možnosť čerpať dovolenku, pokiaľ možno dôvodne predpokladať, že v priebehu kalendárneho roka, v ktorom čerpá dovolenku alebo do skončenia pracovného pomeru budú tieto podmienky splnené. V praxi sa najčastejšie k tomu dôjde, keď máte dopredu zaplatenú dovolenku a podarí sa vám dohodnúť s novým zamestnávateľom aj s touto podmienkou. Môžete na nové miesto nastúpiť a napríklad po týždni v práci odísť na týždennú dovolenku.
Čerpanie dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Čerpanie dovolenky obvykle funguje tak, že si zamestnanec naplánuje dovolenku a dohodne sa s kolegami, kto ho zastúpi. Obvykle je to formalita, ale podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ prihliadať na prevádzkové dôvody a dovolenku zamestnancovi zamietnuť. Zamestnávateľ tiež môže určiť čerpanie dovolenky, teda dovolenku zamestnancovi prikázať. Oznámiť mu to však musí písomne aspoň 14 dní vopred.
Je treba si uvedomiť, že záleží na dohode so zamestnávateľom. A dovolenku v skúšobnej dobe môžete čerpať len s jeho súhlasom. Zamestnávatelia najskôr nebudú nadšení, keď ich v skúšobnej dobe požiadate o dovolenku. I keď na ňu máte po splnení určitých podmienok nárok, platí nepísané pravidlo, že v skúšobnej dobe sa dovolenka neberie.
Dodatková dovolenka
Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak takto pracujete len časť kalendárneho roka, opäť vám patrí za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Predstavuje určitú kompenzáciu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, prípadne v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach.
Náhrada mzdy počas dovolenky
Počas dovolenky má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške jeho priemernej mzdy, ktorá sa vypočítava z kalendárneho štvrťroka. Pravidlá a výpočet priemerného zárobku upravuje § 134 zákona č. 311/2001 Z. z. Sotva ste nastúpili do nového zamestnania a chcete alebo potrebujete čerpať dovolenku? Zákonník práce to nezakazuje, hoci platí nepísané pravidlo, že v skúšobnej dobe sa o dovolenku nežiada.
Ak nebol splnený predpoklad vzniku nároku zamestnanca na dovolenku, zamestnancovi bude poskytnutá náhrada mzdy za dovolenku zrazená zo mzdy podľa § 131 ods. 2 písm. g) Zákonníka práce. Zamestnávateľ sa môže takýmto spôsobom domáhať náhrady mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol. Keby ste v práci po dovolenke skončili skôr a ukázalo sa, že ste čerpali dovolenku, na ktorú ste nemali nárok, strhnú vám prečerpanú dovolenku zo mzdy či platu.
Pokiaľ má zamestnanec nárok na dovolenku aj počas skúšobnej doby, zamestnanec má rovnaké právo na vyplatenie nevyčerpanej dovolenky z dôvodu skončenia pracovného pomeru aj počas skúšobnej doby, nakoľko tu nie je priestor na jej dočerpanie.
Výpočet náhrady mzdy
- Ak zamestnanec neodpracoval aspoň 21 dní, náhrada mzdy sa bude počítať z pravdepodobného zárobku, teda zo mzdy, ktorú dosiahol na začiatku rozhodujúceho obdobia alebo ktorú by zrejme dosiahol, a nie z priemerného hodinového zárobku. Pravdepodobný zárobok vypočítame ako podiel hrubej mzdy uvedenej v pracovnej zmluve a počet odpracovaných hodín resp. hodín, ktoré zamestnanec v danom mesiaci odpracuje.
- Ak zamestnanec odpracoval viac ako 21 dní, priemerný hodinový zárobok vypočítame ako podiel hrubej mzdy a počet odpracovaných hodín v rozhodujúcom období, pričom toto obdobie je kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Pokiaľ pracovný pomer vznikne počas rozhodujúceho obdobia a trvá viac ako 21 dní, priemerný hodinový zárobok budeme počítať od vzniku pracovného pomeru do skončenia daného kalendárneho štvrťroka.
Nevyčerpaná dovolenka
Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.
Podľa zákona sa prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky. O pomernú časť dovolenky neprídete, ani keď skončíte v práci pred uplynutím skúšobnej doby. Ak plánujete dať v práci výpoveď, nezabudnite, že to ovplyvní aj počet dní dovolenky. Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.
Ďalšie dôležité informácie
Práceneschopnosť počas skúšobnej doby
Počas práceneschopnosti (PN) sa skúšobná doba pozastavuje. Výpoveď počas PN je neetická, ale nie vždy nezákonná. Skúšobná doba vás nechráni pred výpoveďou ako zvyšok pracovného pomeru.
Váš nárok na dovolenku závisí od toho, z akého dôvodu ste práceneschopný. Ak sa zamestnancovi stal pracovný úraz, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ, jeho dovolenka sa nekráti. Lenže, ak ste PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže (ale nemusí) vám dovolenku krátiť.
Materská a rodičovská dovolenka
Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku. Rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, už má iné pravidlá.
Stravné a príspevok na rekreáciu
Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici.
Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Jeho výška je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Ak máte pracovný pomer na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži. Od 1. januára 2025 si môžete z rekreačného príspevku uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča vášho manžela/manželky.
Ako úspešne zvládnuť skúšobnú dobu
Okrem právnych aspektov je dôležité vedieť, ako sa správať počas skúšobnej doby, aby ste si zabezpečili dlhodobé zamestnanie.
Adaptácia a onboarding
Efektívny adaptačný proces, známy aj ako onboarding, je kľúčový pre úspešné začlenenie nových zamestnancov do firmy. Dobrý onboarding nielenže urýchli proces integrácie, ale tiež zvyšuje angažovanosť zamestnancov a znižuje mieru fluktuácie. Zamestnávateľ by mal zabezpečiť, aby boli pripravené všetky potrebné materiály, dokumenty, pracovné nástroje a prístupové údaje ešte pred nástupom zamestnanca. Úvodné školenie by malo pokrývať nielen pracovné povinnosti, ale aj firemnú štruktúru, hodnoty a víziu. Pridelenie mentora novému zamestnancovi pomáha zorientovať sa v prostredí firmy.
Tipy pre úspech
- Oboznámte sa s internými predpismi zamestnávateľa.
- Dochádzajte na čas.
- Pozorujte firemnú kultúru a snažte sa efektívne komunikovať.
- Nebojte sa klásť otázky a aktívne sa zúčastňujte na stretnutiach.
- Plňte úlohy kvalitne a včas.
- Priznajte si chyby a ponúknite riešenia.
- Prijímajte spätnú väzbu a buďte otvorení hodnoteniu.
- Pozitívny prístup k práci a riešeniu problémov je cenený.