Nárok na dovolenku štátneho zamestnanca

Dovolenka je dôležitou súčasťou pracovného života každého zamestnanca, vrátane štátnych zamestnancov. Poskytuje priestor na odpočinok a regeneráciu, čo prispieva k ich celkovej pohode a efektívnosti pri výkone práce. Tento článok sa zameriava na nárok na dovolenku štátneho zamestnanca a podmienky, ktoré upravujú jej čerpanie v slovenskom právnom systéme.

Právny rámec dovolenky štátnych zamestnancov

Právo zamestnanca na dovolenku je vo všeobecnosti upravené v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení. Vo sfére verejnej správy, kde štátni zamestnanci pôsobia, sa však uplatňujú aj ďalšie právne predpisy, ktoré upravujú ich pracovnoprávne vzťahy a nároky na dovolenku. Konkrétne ide o:

• Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/2017 Z. z.“) pre štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere.
• Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“) a zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“) pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Je dôležité poznamenať, že tento článok sa nezaoberá špecifickými skupinami štátnych zamestnancov, ako sú príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a iné bezpečnostné a ozbrojené zložky.

Základné princípy a minimálne štandardy

Dovolenka je v zmysle Zákonníka práce považovaná za dobu odpočinku. Nárok na dovolenku, ktorý je pri splnení podmienok určený Zákonníkom práce, je potrebné považovať za minimálny zákonný nárok. Zákonník práce uvádza, že výmera dovolenky je "najmenej" v zákonom ustanovenom rozsahu. To znamená, že výmera dovolenky môže byť určená aj vo väčšom rozsahu, ako predpokladá Zákonník práce. Väčšiu výmeru dovolenky zakotvujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj pre štátnych zamestnancov. Naopak, menšia výmera dovolenky, ako predpokladá Zákonník práce, nie je prípustná, a to ani v prípade, ak by zamestnanec s takým postupom súhlasil.

Výmera dovolenky

Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 33 rokov veku, a zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa.

V zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe na obdobie 1.1.2021 - 31.8.2024 je základná výmera dovolenky pre štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu v služobnom úrade podľa zákona č. 55/2017 Z. z. päť týždňov. Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na obdobie 1.1.2023 - 31.8.2024, je základná výmera dovolenky päť týždňov. Dovolenka vo výmere šiestich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a štátnemu zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa.

Je však dôležité poznamenať, že vyššie uvedená kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., sa vzťahuje len na zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. V prípadoch zamestnávateľov, ktorí síce spadajú do sféry verejnej správy, ale pri splnení zákonom predvídaných podmienok sa na nich nevzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z., sa pre zamestnancov uplatní výmera dovolenky v zmysle Zákonníka práce.

Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak u toho istého zamestnávateľa pracoval celý rok. Ak zamestnanec nepracoval celý rok u toho istého zamestnávateľa, ale odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, vzniká mu nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Špecifické situácie a výpočty

V praxi môžu nastať rôzne situácie, ktoré ovplyvňujú nárok na dovolenku a jej výpočet.

Príklad 1: Pomerná časť dovolenky

32-ročná bezdetná Olívia nastúpila do nového zamestnania 1. januára a 31. mája zo zamestnania odíde. Odpracovala 60 dní, ale nie celý rok, preto má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak si Olívia nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky.

Príklad 2: Dovolenka počas skúšobnej doby

Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní počas skúšobnej doby, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku.

Príklad 3: Krátenie dovolenky z dôvodu práceneschopnosti

Ak je zamestnanec práceneschopný z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže (ale nemusí) mu zamestnávateľ dovolenku krátiť. 25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní, ale bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12= 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie.

Príklad 4: Dovolenka počas materskej alebo rodičovskej dovolenky

Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku.

Určovanie a čerpanie dovolenky

Zákon hovorí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho či jej záujmy, ale aj úlohy a potreby spoločnosti. V prvom rade to znamená, že ak nárok na dovolenku máte, musí vám zamestnávateľ určiť či umožniť jej čerpanie v danom kalendárnom roku. Ak vám dovolenku určuje po častiach, a nedohodnete sa inak, musí mať jedna časť aspoň 2 týždne.

Zamestnávateľ vám môže dovolenku zrušiť, aj vás môže z dovolenky odvolať. V tomto prípade vám ale musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd.

Celú dovolenku, na ktorú máte nárok, by ste mali vyčerpať do konca kalendárneho roka. Vo všetkých prípadoch vám zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení období, počas ktorých ste ju čerpať nemohli. V prípade, že to nie je do konca kalendárneho roka, v ktorom vám nárok vznikol, dovolenku si prenášate. Čerpanie prenesenej dovolenky vám zamestnávateľ musí určiť najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby ste ju do konca toho roka stihli vyčerpať.

Náhrada za nevyčerpanú dovolenku

Podľa zákona sa prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky. Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

Štátna služba a súvisiace nároky

Štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu dlhšie ako šesť hodín, má nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Služobný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade so služobnou zmluvou. Štátna služba nadčas je štátna služba vykonávaná štátnym zamestnancom na príkaz služobného úradu alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný služobný čas. Za štátnu službu nadčas patrí štátnemu zamestnancovi náhradné voľno.

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na základe jeho písomnej žiadosti nepretržité služobné voľno v rozsahu dvoch mesiacov za každých päť rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru v príslušnom služobnom úrade. Služobné voľno možno vyčerpať do uplynutia ďalšieho päťročného obdobia trvania vzťahu. Počas čerpania tohto služobného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat znížený o 60 %. Štátny zamestnanec môže požiadať o čerpanie tohto služobného voľna najmenej jeden mesiac vopred. Služobný úrad môže do 15 dní od doručenia žiadosti odmietnuť poskytnutie služobného voľna v požadovanom čase z vážnych prevádzkových dôvodov. Písomné oznámenie o odmietnutí poskytnutia služobného voľna spolu s odôvodnením služobný úrad bezodkladne doručí štátnemu zamestnancovi.

Služobný úrad môže vyslať štátneho zamestnanca na služobnú cestu (v rámci Slovenskej republiky) alebo na zahraničnú služobnú cestu. Náhrady výdavkov, ktoré patria štátnemu zamestnancovi v súvislosti so (zahraničnou) služobnou cestou, upravuje osobitný predpis (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov). V služobnej zmluve možno na účely poskytovania týchto náhrad osobitne dohodnúť pravidelné miesto výkonu štátnej služby, ktorým je obec, časť obce alebo inak určené miesto.

Špecifické úpravy dovolenky v štátnej službe

Základná úprava dovolenky, ktorá je uvedená v Zákonníku práce, sa vzťahuje len na zamestnancov, ktorých pracovnoprávne vzťahy, resp. obdobné vzťahy nie sú upravené osobitným predpisom. Osobitná úprava dovolenky je pomerne rozsiahlo ustanovená v niekoľkých právnych predpisoch, a to podľa toho, aké právne vzťahy daný predpis upravuje.

Dovolenka v štátnej službe - zákon č. 400/2009 Z. z.

Základná výmera dovolenky štátneho zamestnanca, ktorého štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby upravuje zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov, je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí štátnemu zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo pracovného pomeru po 18. roku veku. Ustanovenie § 119 zákona o štátnej službe umožňuje v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa základnú výmeru dovolenky predĺžiť. Osobitosťou je aj skutočnosť, že štátnemu zamestnancovi, ktorý si nemôže vyčerpať dovolenku z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku poskytne služobný úrad po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dovolenka v Hasičskom a záchrannom zbore - zákon č. 315/2001 Z. z.

Právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby, upravuje zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. V tomto zákone je ustanovená základná výmera dovolenky najmenej štyri týždne v kalendárnom roku. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí príslušníkovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov služobného pomeru alebo pracovného pomeru. Príslušník, ktorý má nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak je služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky, ktorá predstavuje jednu dvanástinu dodatkovej dovolenky za každých 22 dní, počas ktorých mal príslušník nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas. Príslušníkovi patrí za čas dovolenky služobný plat.

Dovolenka príslušníkov Policajného zboru - zákon č. 73/1998 Z. z.

Štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície upravuje zákon č. 73/1998 Z. z. Policajt má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého kalendárneho roka vykonával štátnu službu. Ak nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho roka, patrí mu pomerná časť dovolenky, ktorá sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac výkonu štátnej služby v kalendárnom roku mu patrí jedna dvanástina dovolenky. Policajt, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí podľa § 78 ods. 2 a 3 vyššie uvedeného zákona, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa, ktorá sa musí vždy prednostne vyčerpať. Ak policajt štátnu službu vykonáva len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Deň nástupu dovolenky musí byť policajtovi oznámený najmenej 15 kalendárnych dní vopred; táto lehota sa môže skrátiť, ak s tým policajt súhlasí. Policajt má za čas dovolenky nárok na služobný plat. Ak si policajt nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej pomernú časť ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej pomernú časť náhrada vo výške posledného služobného platu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky. Výška náhrady pripadajúca na jeden deň dovolenky sa určí ako podiel mesačného služobného platu policajta a koeficientu 30,417.

Dovolenka prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry - zákon č. 154/2001 Z. z.

Vznik, zmenu a zánik služobného pomeru prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry upravuje zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, v ktorom je pomerne rozsiahlo upravený aj inštitút dovolenky. Prokurátorovi patrí za každý deň čerpania dovolenky náhrada platu vo výške jeho naposledy určeného denného funkčného platu.

Dovolenka sudcov a prísediacich - zákon č. 385/2000 Z. z.

Postavenie sudcov, ich práva a povinnosti upravuje zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Základná výmera dovolenky sudcu je šesť týždňov v kalendárnom roku. Sudca má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak vykonával funkciu sudcu celý kalendárny rok. Ak výkon funkcie sudcu netrval celý kalendárny rok, patrí mu za každý kalendárny mesiac trvania výkonu funkcie sudcu 1/12 dovolenky. Ak sudca začne vykonávať funkciu najneskôr 15. deň v mesiaci, patrí sudcovi 1/12 dovolenky za tento kalendárny mesiac. Za kalendárny mesiac, v ktorom funkcia sudcu zanikla, patrí sudcovi 1/12 dovolenky, ak výkon funkcie trval dlhšie ako 15 dní. Sudcovi patrí počas dovolenky funkčný plat.

Dovolenka je doba odpočinku zamestnanca, ktorá má slúžiť na jeho zotavenie po celoročnej práci. Dávame do pozornosti, že zamestnávateľ nemá povinnosť dovolenku krátiť. Možnosť krátenia dovolenky môže zamestnávateľ využiť aj v prípade neospravedlnených absencií zamestnanca. Zamestnávateľ nikdy nemôže zamestnancovi skrátiť dovolenku „až na nulu“. Aj pri krátení musí zamestnancovi, ktorý u neho pracoval počas celého pracovného roka, poskytnúť dovolenku aspoň v dĺžke jedného týždňa.

tags: #narok #na #dovolenku #statneho #zamestnanca