Dovolenka je dôležitou súčasťou pracovného života každého zamestnanca. Upravuje ju § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce). Zamestnancovi, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, vzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok, resp. jej časť, dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku. Základná výmera dovolenky je u zamestnanca najmenej štyri týždne. Zamestnancovi, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, patrí dovolenka vo výmere najmenej päť týždňov.
Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas
V prípade, ak to povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, je možné, aby zamestnávateľ rozvrhol pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. V takomto prípade priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas (napríklad u zamestnancov pracujúcich na viaceré zmeny). Problematické sa však môže zdať, čo sa rozumie týždňom dovolenky, teda koľko pracovných dní pripadá na týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.
Výpočet dovolenky pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase
Zákonník práce v § 104 stanovuje, že ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87 ZP), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. To znamená, že ak zamestnanec má svoj pracovný čas podľa harmonogramu zmien rozvrhnutý tak, že počet ním odpracovaných hodín má byť v jednotlivých týždňoch rôzny (tzv. krátky a dlhý týždeň), tak počet pracovných dní pripadajúcich na týždeň dovolenky sa určí podľa počtu pracovných dní zamestnanca pripadajúcich na jeden týždeň v celoročnom priemere.
Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na rovnakú základnú výmeru dovolenky ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je len v tom, že týždeň dovolenky predstavuje toľko pracovných dní, koľko ich v priemere pripadne na jeho pracovný týždeň. Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky, je potrebné zistiť priemerný počet pracovných zmien, ktoré zamestnanec za týždeň odpracuje.
Metódy výpočtu dovolenky
V praxi sa pri určení ročnej výmery dovolenky u zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom uplatňujú dva spôsoby určenia výmery dovolenky:
- Neprepočítaná výmera dovolenky: Pri prvom z nich sa ročná výmera dovolenky „neprepočítava“ a pri jej určení sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov. Jeden deň (neprepočítanej) dovolenky je doba zodpovedajúca dĺžke pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, bez ohľadu na skutočnú dĺžku pracovnej zmeny v hodinách pripadajúcu podľa rozvrhu práce na konkrétny deň. Pri poskytovaní náhrady mzdy za dobu čerpania dovolenky sa však vychádza z počtu pracovných hodín, ktoré pripadajú na konkrétny pracovný deň zamestnanca.
- Prepočítaná výmera dovolenky: Pri druhom spôsobe sa pri určení výmery dovolenky vychádza z priemerného počtu pracovných dní (pracovných zmien), ktoré pripadajú na jeden pracovný týždeň zamestnanca, t. j. nárok na dovolenku sa „prepočítava“. Zamestnancovi v takomto prípade nevznikne nárok na dovolenku v rozsahu 20, resp. 25 dní, ale menej; nepôjde však o krátenie dovolenky - ide len o iný spôsob určenia ročnej výmery dovolenky, pretože zamestnanec nemá na každý týždeň naplánovaný rovnaký počet pracovných dní (pracovných zmien). Jeden deň (prepočítanej) dovolenky predstavuje dobu, ktorá zodpovedá dĺžke pracovnej zmeny zamestnanca, ktorú mal zamestnanec v konkrétny deň odpracovať (prípadne doba, ktorá zodpovedá priemernej hodinovej dĺžke pracovnej zmeny, ak majú zamestnanci vymedzené rôzne dĺžky pracovných zmien).
Bez ohľadu na to, ktorý zo spôsobov zamestnávateľ použije, zamestnanec má v oboch prípadoch nárok na základnú výmeru dovolenky (ktorú ustanovuje Zákonník práce) zachovaný.
POHOVOR - CO NEŘÍKAT U PRACOVNÍHO POHOVORU
Postup pre výpočet "prepočítanej" dovolenky
Na výpočet počtu pracovných dní dovolenky je potrebné si na začiatok vypočítať, aký je priemerný počet pracovných dní, ktoré pripadajú v kalendárnom roku (podľa rozvrhu pracovných zmien zamestnanca) na jeden týždeň. Pri výpočte dovolenky je potrebné určiť najskôr priemerný počet pracovných dní (pracovných zmien) pripadajúcich v kalendárnom roku na jeden týždeň.
- Určenie priemerného počtu pracovných zmien na jeden týždeň (Z):
- Z = X : Y
- X = počet pracovných zmien, ktoré podľa rozvrhu pracovných zmien pripadajú v kalendárnom roku (príp. počet pracovných zmien, ktoré podľa rozvrhu pracovných zmien pripadajú na časť roka, ak pracovný pomer netrvá celý kalendárny rok).
- Y = počet týždňov v kalendárnom roku; ide o konštantu, ktorá má hodnotu 52,1785 a predstavuje priemerný počet týždňov pripadajúcich na príslušný kalendárny rok; vypočíta sa ako podiel priemerného počtu kalendárnych dní v roku a počtu kalendárnych dní v týždni (365,25 : 7).
Príklad: Ak má zamestnanec podľa rozvrhu pracovných zmien odpracovať v príslušnom roku 171 pracovných zmien, počet pracovných zmien, ktoré v priemere pripadnú na jeden týždeň sa vypočíta takto: 171 : 52,1785 = 3,277 dňa. Zamestnanec odpracuje v priemere za týždeň 3,3 pracovnej zmeny. (Poznámka: súčasná právna úprava spôsob zaokrúhľovania neupravuje, preto je vhodné upraviť zaokrúhľovanie v internom predpise zamestnávateľa).
- Určenie výmery „prepočítanej dovolenky“ (N):
- N = Z . V
- N = počet dní prepočítanej dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok za kalendárny rok.
- V = základná výmera dovolenky podľa Zákonníka práce (4, resp. 5 týždňov podľa veku zamestnanca).
Príklad: Keďže zamestnanec ešte nedosiahol vekovú hranicu 33 rokov a týždeň dovolenky predstavuje 3,3 pracovného dňa, ročná výmera dovolenky sa vypočíta nasledujúco: 3,3 x 4 = 13,2 ~ 13,5 dňa. (Poznámka: V príklade bolo uplatnené zaokrúhľovanie nahor, avšak pre úplnosť treba uviesť, že ani v tomto prípade súčasná právna úprava spôsob zaokrúhľovania neupravuje, preto je vhodne upraviť tento postup v internom predpise zamestnávateľa).
| Krok výpočtu | Popis | Vzorec | Príklad (171 zmien, 4 týždne dovolenky) |
|---|---|---|---|
| 1. Priemerný počet zmien za týždeň (Z) | Počet pracovných zmien v kalendárnom roku delený počtom týždňov v roku | X : Y | 171 : 52,1785 = 3,277 (zaokrúhlene 3,3) |
| 2. Ročná výmera prepočítanej dovolenky (N) | Priemerný počet zmien za týždeň násobený týždňami dovolenky | Z . V | 3,3 x 4 = 13,2 (zaokrúhlene 13,5 dňa) |
Príklad prepočtu dovolenky a jej čerpania
Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke. Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne a je rozvrhnutý nerovnomerne. Podľa rozvrhu pracovných zmien má zamestnanec v príslušnom roku odpracovať 171 pracovných zmien. Ak si zamestnanec čerpal dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 13,5 dňa sa mu odpočíta 1 deň čerpanej dovolenky. Zostatok dovolenky bude 12,5 dňa (13,5 - 1). Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny.
Čerpanie dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje vždy zamestnávateľ, a to po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, ktorý bol určený s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Čerpanie dovolenky zamestnávateľ plánuje spravidla tak, aby si zamestnanec mohol vyčerpať jeho nárok na dovolenku do konca kalendárneho roka. Zamestnávateľ oznamuje čerpanie dovolenky zamestnancovi aspoň 14 dní vopred (toto obdobie môže byť kratšie len so súhlasom zamestnanca). Zamestnávateľ musí poskytnúť jednu časť čerpania dovolenky aspoň najmenej dva týždne (ak sa nedohodne so zamestnancom inak).
Zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky počas obdobia, kedy je zamestnanec na PN, materskej či rodičovskej dovolenke. Ak zamestnávateľ určí zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok na deň dovolenky, je povinný mu určiť náhradné voľno na iný deň.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie zamestnanec si určuje dovolenku, ale robí to zamestnávateľ. Zamestnávateľ pri čerpaní dovolenky by mal prihliadať nielen na úlohy, ktoré musí zamestnanec vykonať, ale aj na záujmy zamestnanca. V určitých prípadoch môže zamestnávateľ nariadiť po dohode so zamestnancami aj hromadné čerpanie dovolenky, a to najmä ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov.
Ak zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom bude čerpať dovolenku celý týždeň, je vhodné požiadať o schválenie dovolenky nielen na tie dni, ktoré sú jeho pracovnými dňami (dni, kedy má naplánované pracovné zmeny), ale aj na nepracovné dni (dni, kedy pracovné zmeny naplánované nemá). Ak by zamestnanec požiadal o schválenie dovolenky len na pracovné dni, zamestnávateľ by mu mohol (výnimočne) nariadiť výkon práce nadčas (ktoré by mohli pripadnúť na nepracovné dni dovolenky, príp. na nepretržitý odpočinok v týždni). Zamestnávateľ mu však za dobu čerpania dovolenky poskytne náhradu mzdy len za pracovné dni dovolenky.
tags: #narok #na #dovolenku #pri #nerovnomerne #rozvrhnutom