Veda a technika neodmysliteľne patria k modernému životu. Od objavu ohňa a kolesa v dávnych dobách až po umelú inteligenciu a lety do vesmíru, neustále formujú náš svet. Avšak, s obrovským pokrokom prichádzajú aj otázky o ich vplyve na naše zdravie, životné prostredie a budúcnosť ľudstva.
Tento článok sa zaoberá pozitívnymi aj negatívnymi aspektmi vedy a techniky, s dôrazom na potrebu etického a udržateľného prístupu k ich rozvoju.
Veda v bežnom živote a jej vnímanie
Pandémia nového koronavírusu nás priviedla nielen k tomu, že sme sa museli naučiť spoznávať nepoznané, ale zrazu sme si oveľa intenzívnejšie začali uvedomovať aj úlohu vedy v bežnom živote. Podľa zistení odborníkov zo Slovenskej akadémie vied z mája tohto roku „korona“ pozitívne zmenila vnímanie vedy v spoločnosti a ľudia jej zisteniam viac dôverujú.
So zisteniami slovenskej vedeckej spoločnosti korešpondujú aj výsledky výskumu Bayer BAROMETER, v ktorom až 79 % slovenských respondentov považovalo prínos výsledkov vedy pre svoj každodenný život za dôležitý. Číslo, hovoriace o tom ako dokáže veda reálne ovplyvniť ich život je ale menšie - na hranici 54 %. Teda len polovica oslovených si myslí, že veda dokáže v ich životoch niečo zmeniť. Vplyv vedy a výskumu na každodenný život ľudia najviac pociťujú v oblasti telekomunikácií (65 %) a zdravotníctva (52 %). Tieto zistenia môžu byť základom hľadania odpovedí na otázku ako spojiť vedu s každodennosťou života.
Aj keď sa ľudia najčastejšie venujú tomu, čo sa odohráva v ich životoch, neuvedomujú si, že veda je v nich prítomná na každom kroku. Nielen v informačných technológiách, ale aj v lekárničke, na tanieri či kvalite okolitého životného prostredia.

Pozitívne vplyvy vedy a techniky
Veda a technika priniesli do našich životov mnoho pozitívnych zmien, ktoré zlepšili kvalitu života, uľahčili prácu a otvorili nové možnosti. Medzi kľúčové benefity patria:
- Zlepšenie zdravotnej starostlivosti: Veda priniesla pokroky v medicíne, ktoré vedú k dlhšiemu a zdravšiemu životu.
- Uľahčenie života: Technológie nám uľahčujú každodenné činnosti, šetria čas a zvyšujú komfort.
- Komunikácia a informácie: Internet a mobilné technológie umožňujú rýchlu a jednoduchú komunikáciu a prístup k informáciám.
- Pokrok v doprave: Moderné dopravné prostriedky umožňujú rýchlejšie a efektívnejšie cestovanie.
- Automatizácia a efektivita: Automatizácia výroby a ďalších procesov zvyšuje efektivitu a produktivitu.
Pohyb ako základ zdravia
Pre zdravie človeka je dôležitý súlad medzi tukom a svalmi, zdôrazňuje doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD., z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave, ktorá sa zaoberá výskumom účinkov pohybu na zdravie. Poukazuje na úlohu pravidelnej fyzickej aktivity v prevencii a liečbe chronických „ochorení z nedostatku pohybu“. Pravidelné cvičenie má vplyv na zvýšenie prietoku krvi, zlepšenie pamäte a ďalších mozgových funkcií, zlepšenie mozgovej plasticity a adaptability, ako aj zlepšenie nálady.

Dr. Barbara Ukropcová ďalej zdôraznila: „Svalstvo nie je len orgánom pohybu, ale zohráva kľúčovú úlohu aj pri koordinácii adaptačnej odpovede na pohyb. Keď cvičíme, tancujeme alebo beháme, stávajú sa naše svaly zdrojom signálov - molekúl, ktoré zabezpečujú adaptáciu aj na úrovni iných, vzdialených tkanív a orgánov a do značnej miery sprostredkujú zdravotné benefity cvičenia. Tento dialóg svalu s telom je pritom veľmi odlišný u trénovaného a netrénovaného svalu.“
Prospešnosť cvičenia ako fyziologického, dostupného a efektívneho prostriedku prevencie a liečby mnohých ochorení je založená na obrovskom množstve dôkazov, jeho potenciál sa však v klinickej praxi zatiaľ využíva len relatívne málo. Z výskumu vyplýva, že až 70 % Slovákov sa hýbe nedostatočne (Jana Jurkovičová, 2005).
Toto sa naozaj stane, keď začnete cvičiť (animované)
Zistili tiež, že kalorická reštrikcia, teda obmedzenie množstva skonzumovaných kalórií, zlepšuje aktivitu mitochondrií (továrne bunky, producenti energie) a znižuje oxidačný stres, čo veľmi pravdepodobne prispieva ku život predlžujúcim a snáď aj omladzujúcim účinkom kalorickej reštrikcie. „Bunky izolované z kostrového svalu aj po mnohých dňoch v inkubátore stále pripomínajú svojho darcu, čiže niektoré ich vlastnosti pripomínajú/odzrkadľujú fyziologické fenotypy donora. Naznačuje to existenciu mechanizmov, ktoré môžu imprintovať genóm bunky, teda zabezpečiť ,odtlačok’ prostredia či životného štýlu do našej genetickej informácie. To v konečnom dôsledku modifikuje jej transláciu/preklad do konkrétneho fenotypu (vlastnosti, charakteristiky),“ uviedla dr. Ukropcová.
Negatívne dopady moderných technológií a techniky
Napriek mnohým výhodám, prináša rozvoj vedy a techniky aj závažné negatívne dôsledky, ktoré ohrozujú ľudské zdravie, životné prostredie a budúcnosť planéty.

Technika a jej vplyv na životné prostredie
Výroba rozličných predmetov má aj nepriaznivé účinky. Z tovární, z dopravných prostriedkov, z poľnohospodárstva, z verejných a obytných budov sa do prostredia dostávajú rozličné odpadky; škodlivé i jedovaté látky. Dym a prach znečisťujú vzduch. Odpadové vody znečisťujú vodu v potokoch, riekach, rybníkoch. Ťažbou a stavbami sa ničí úrodná pôda a porasty zelených rastlín. Škodlivé látky vo vzduchu, vo vode a v pôde ohrozujú život rastlín a živočíchov. Ľudia niektoré rastliny a živočíchy neuváženým konaním už celkom vyhubili, alebo ich život ohrozujú. Poškodzovanie prostredia je pre ľudí nebezpečné a situácia sa stále zhoršuje.
Látky, ktoré sa uvoľňujú do vzduchu pri spaľovaní fosílnych palív a výfukové plyny automobilov spôsobujú kyslý dážď. Európskym mokradiam hrozí vážne nebezpečenstvo, bývajú vysušované, znečisťované alebo zavážané, v lepšom prípade sutinou. V takýchto prípadoch po nich často nič nezostane. Je domovom obrovského množstva rastlinných a živočíšnych druhov. Ak bude jeho ničenie postupovať tempom ako doteraz, môže sa stať, že z neho o 50 rokov nezostane takmer nič.
Zdraviu ľudí i prírode škodí priemyselná výroba a zvlášť chemická, škodlivá je jadrová energia i výfukové splodiny motorových vozidiel, škodlivé je používanie pesticídov a herbicídov v poľnohospodárstve i chemické konzervovanie potravín, škodlivá je mobilná technika a sieť vysielačov mobilných operátorov, rozmiestnených na strechách obytných domov, škodlivé je mikrovlnné žiarenie, používané v domácnostiach a tak ďalej a tak ďalej. Nesmierne veľké percento z toho, čo človek vyrába, vytvára a ovplyvňuje je viac, alebo menej zlé a škodlivé. To čo je kvalitné, dobré a zdravé, toho je v dnešnej dobe naozaj iba minimum. Takýto spôsob napredovania našej civilizácie je preto z hľadiska ľudského zdravia a vôbec jestvovania planéty Zem trvalo neudržateľné.
Umelá inteligencia a budúcnosť
Artificial Intelligence (AI) je jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich technológií na svete a jej aplikácie sa neustále rozširujú. Hovorí sa toho veľa o AI, ale existujú dve veci, ktoré by mal každý človek vedieť. Prvou je, že AI je prvým nástrojom v histórii, ktorý dokáže sám robiť rozhodnutia. Všetky predchádzajúce nástroje v histórii to nedokázali. AI dokáže robiť rozhodnutia sama. Druhou vecou je, že AI je prvým nástrojom v histórii, ktorý dokáže vytvárať nové nápady. AI dokáže vytvárať nové nápady úplne sama. Preto je to prvá technológia v histórii, ktorá namiesto toho, aby dávala moc ľuďom, berie moc od nás.

Nebezpečenstvo spočíva v tom, že ak bude čoraz viac a viac brať moc od nás, až kým nebudeme bezmocní a nebudeme vedieť, čo sa deje vo svete. A to sa už začína diať v zrýchlenom tempe. Čoraz viac rozhodnutí o našich životoch - či nám poskytnú úver, hypotéku, prácu - sú prijímané AI. Harari varuje pred novým druhom nerovnosti, kde tí, ktorí si môžu dovoliť technologické vylepšenia, sa stanú nadradenou triedou bytostí, pričom zvyšok zaostane. Navrhuje, že technologické pokroky by mohli viesť k vytvoreniu nového druhu človeka - božskej bytosti s vylepšenými schopnosťami, možno dokonca nesmrteľnej.
Posledných desať rokov sme vytvorili stroje na zachytenie ľudskej pozornosti, najmä na sociálnych médiách. Teraz navrhujeme stroje na zachytenie ľudskej intimity, čo je v mnohých ohľadoch omnoho nebezpečnejšie a desivejšie. Stroje schopné nadľudsky vytvárať intímne vzťahy sú ako psychologické a spoločenské zbrane hromadného ničenia. Ak ich nebudeme regulovať a nenaučíme sa s nimi zaobchádzať, môžu zničiť základy ľudskej spoločnosti.
Hrozby a výzvy pre budúcnosť
Pandémia nového koronavírusu ukázala, aké krehké a zraniteľné dokážu byť istoty života moderného človeka. Efektívne fungovanie zdravotného a potravinového systému patrí k základným pilierom bezpečného života každého človeka a poslaním spoločensky zodpovedných spoločností je prispievať k ich ochrane a zdokonaľovaniu.

Hoci sa v posledných desaťročiach v tejto oblasti veľa urobilo, naďalej pretrvávajú problémy v oblastiach ako napríklad strata biodiverzity, využívanie zdrojov, dôsledky zmeny klímy a environmentálne riziká pre ľudské zdravie a blahobyt. Komunikované riziká a hrozby stále intenzívnejšie pociťujú vo svojich životoch aj bežní ľudia. Dnes už každý vie, čo je to globálne otepľovanie, klimatická zmena či strata biodiverzity. Podľa názoru ľudí - viac neriešia ako riešia. Zodpovednosť za ich riešenia je podľa 81 % ľudí na Ministerstve životného prostredia, v 52 % na politických predstaviteľoch. Zaujímavo obstála Európska únia, ktorej prisúdilo hlavnú úlohu v riešení otázok životného prostredia necelá tretina respondentov (30 %).
Dopestovať dostatok potravín pre všetkých, zachovať pritom zdravie krajiny sa niekedy zdá neriešiteľnou úlohou. Ľudia však nemôžu dobre žiť, ak je životné prostredie a poľnohospodárstvo v zlom stave. Až 73 % opýtaných si totiž myslí, že práve udržateľné hospodárstvo môže prispieť k zlepšovaniu kvality životného prostredia a zmierňovaniu dôsledkov klimatických zmien. A 88 % respondentov prisudzuje v otázkach výnosnosti poľnohospodárskej pôdy a potravinovej sebestačnosti dôležitú úlohu práve vede a výskumu. Pokiaľ ide o potravinovú sebestačnosť je v súčasnosti Slovensko schopné pokryť iba 40 percent spotreby potravín svojich občanov a je čoraz viac závislé na dovoze potravinovej produkcie zo zahraničia.
Riešenia a udržateľnosť
Európska zelená dohoda, ktorá predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti, sa pokúša riešiť problémy udržateľnosti. „Európska únia myslí na to, aby sme mysleli aj konali zelenšie. Okrem mnohých iných nosných prvkov, napr. oblasti klímy, obnoviteľných zdrojov energie, obehového hospodárstva a ďalších sa venuje aj problematike udržateľnej potravinovej politiky a udržateľnému poľnohospodárstvu.“
Individuálna zodpovednosť za zdravie
Je už v ľudskej povahe očakávať od iných vytvorenie čo najlepších podmienok pre jeho udržiavanie. Ako kvalitne sa však staráme o svoje zdravie my sami? Podľa ukazovateľa „healthylifeyears“, teda „roky života v zdraví“ sa Slovensko nachádza na konci európskeho rebríčka. Slovenky sa v zdraví dožívajú len 57 rokov a slovenskí muži o rok menej - 56 rokov.
| Pohlavie | Priemerná dĺžka života v zdraví (roky) |
|---|---|
| Ženy | 57 |
| Muži | 56 |
K starostlivosti o zdravie patria pravidelné preventívne prehliadky. Najviac preventívnych prehliadok absolvujeme aspoň raz ročne u zubára (76 %) - tu je ale dôvod častých návštev zrejmý - ak neprídeš na prehliadku, zdravotná poisťovňa nasledujúci rok nepreplatí stomatologickú starostlivosť. Na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára má nárok dospelý raz za dva roky. Viac ako jedna pätina ľudí ale možnosť absolvovať preventívne prehliadky prehliada. Dôvodom je najmä to, že nepociťujú žiadne zdravotné problémy, cítia sa dobre. No niektoré choroby sa dlhodobo neprejavujú žiadnymi ťažkosťami, napríklad vysoký krvný tlak alebo cukrovka.

Toto sa naozaj stane, keď začnete cvičiť (animované)
Skutočný vzostup civilizácie na planéte Zem nie je totiž odvislý od vyspelosti vedy a techniky, ako sa dnes nazdávame. Ozajstný vzostup závisí od morálno - etického pozdvihnutia spoločnosti, od poznania Pravdy o stvorení a o jeho Zákonitostiach, od úcty a pokory k Tvorcovi univerza a od úsilia o znovuobnovenie spojenia s prírodnými bytosťami, činnými vo stvorení. Prostredníctvom vedomej spolupráce s týmito bytosťami, spravujúcimi lesy, hory, pôdu, vzduch, vody, no proste celú prírodu, práve prostredníctvom nich by mohli byť ľuďom sprostredkované nové spôsoby hospodárenia, mohli by im byť ukázané nové možnosti i energie, ktoré by odsunuli dnešnú éru ropy, elektriny a štiepenia atómu do zabudnutia, ako niečo prekonaného a barbarského.