Bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu a súdne rozhodnutia na Slovensku

V právnom poriadku Slovenskej republiky má inštitút bezdôvodného obohatenia dôležité postavenie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad podmienok a aspektov nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, najmä v súvislosti s plnením z neplatného právneho úkonu a v kontexte súdnych rozhodnutí.

Čo je bezdôvodné obohatenie?

Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý upravuje situácie, kedy sa niekto neoprávnene obohatí na úkor iného. Predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého vzniká pohľadávka tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Tento dlh spočíva v povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Právny inštitút bezdôvodného obohatenia má za cieľ zabrániť neoprávnenému presunu majetkových hodnôt medzi subjektmi a zabezpečiť spravodlivé usporiadanie majetkových pomerov.

V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 451 a nasl.) je bezdôvodným obohatením:

• majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
• plnením z neplatného právneho úkonu,
• plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
• majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Treba zdôrazniť, že bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo to, čo mal podľa práva plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka).

Z rozhodnutia NS ČR z 18.5.1999, sp. zn. 33Cdo 973/1998 vyplýva, že: „Pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 451ods. 1 OZ je rozhodujúce to, že došlo k obohateniu určitej osoby na úkor iného a pre toto obohatenie nebol právom uznaný dôvod, t. j. išlo o bezdôvodné obohatenie a nie je významné, či skutočnosť, na základe ktorej došlo k obohateniu, zavinil obohatený.“

Čo nie je bezdôvodné obohatenie?

Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje plnenie:

• z premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy,
• z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami,
• vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky.

Vo vzťahu k plneniam v tomto bode platí, že sa ich vydania nemožno domáhať na súde. Ide o tzv. naturálne záväzky, pri ktorých nejestvuje, resp. vôbec nevznikla alebo v dôsledku nejakej právnej skutočnosti zanikla ich vymáhateľnosť, a to aj napriek tomu, že veriteľ z nich má právo alebo pohľadávku voči dlžníkovi.

Podmienky vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

Pre vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

1. Získanie majetkového prospechu (obohatenie) na strane určitej osoby (obohateného): Musí dôjsť k reálnemu zvýšeniu majetku obohateného.
2. Majetková ujma na strane inej osoby (ochudobneného): Musí existovať majetková ujma, ktorá postihla inú osobu.
3. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi získaním majetkového prospechu jedného subjektu a ujmou druhého subjektu: Medzi obohatením a ochudobnením musí existovať priama príčinná súvislosť.
4. Bezdôvodnosť obohatenia: Obohatenie musí byť získané bez právneho dôvodu.

Skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia

Občiansky zákonník rozlišuje niekoľko skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktoré sa líšia v závislosti od spôsobu, akým k obohateniu došlo:

Plnenie bez právneho dôvodu

O plnenie bez právneho dôvodu ide vtedy, ak právny dôvod na plnenie od samého začiatku neexistoval. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie.

Príkladom je užívanie nebytových priestorov (uskladnenia nábytku) bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho tieto priestory užívať. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Plnenie z neplatného právneho úkonu

K plneniu z neplatného právneho úkonu dochádza vtedy, ak právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva, síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v ustanovení § 457 upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia.

Bezdôvodné obohatenie má významné postavenie aj pri zániku záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv. V prípade ak došlo k zániku zmluvy z dôvodu jej neplatnosti alebo zrušenia, každý z jej účastníkov je povinný vrátiť druhému to, čo na základe tejto zmluvy získal. Ak by k vráteniu navzájom prijatých plnení medzi účastníkmi zmluvy nedošlo, tieto „nevrátené“ plnenia sa považujú za bezdôvodné obohatenie.

Plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol

Neoprávnený majetkový prospech vzniká aj vtedy, ak bolo plnené na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch prípadov, v tomto právny dôvod na plnenie existoval, bol platný, avšak dodatočne odpadol. V podstate ide o také plnenie, kedy osoba, ktorá po istú dobu bola k prevzatiu plnenia oprávnená, v dobe plnenia už oprávnená nie je. Okamihom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením.

Majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

Ide o situácie, kedy zamestnanec získa majetkový prospech z konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, napríklad trestným činom alebo priestupkom.

Plnenie za iného

Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia v takomto prípade je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Dôležité je, že za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo.

Príkladom môže byť platenie nájomného a úhrad za užívanie bytu iba jedným z rozvedených manželov, hoci byt užívajú aj po rozvode spoločne. Nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu je povinný platiť nájomca; ak právo nájmu patrí viacerým osobám a nejde o spoločný nájom bytu manželmi, je každá z nich (pokiaľ nebolo dohodnuté inak) povinná platiť na ňu pripadajúci podiel úhrady. Ak rozvedená manželka po rozvode, avšak v čase keď ešte obaja účastníci mali právo spoločného nájmu bytu a byt zároveň spoločne užívali, platila celú úhradu za užívanie bytu, plnila za rozvedeného manžela, čo mal žalovaný plniť sám, takže jemu vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka.

Bezdôvodné obohatenie v takom prípade nespočíva vo zväčšení majetku povinného subjektu, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou. Tento dôsledok nastáva k okamihu, kedy veriteľ plnenie prijme. Oproti ostatným skutkovým podstatám zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka má v prípade skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia ten, kto plnil za iného, od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil.

Rozsah a spôsob vydania bezdôvodného obohatenia

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napr. v poskytnutí služby a pod.), musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Zároveň platí, že s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Bezdôvodné obohatenie a dobromyseľnosť

Občiansky zákonník pojem dobromyseľnosť na viacerých miestach používa, avšak jeho definícia v tomto právnom predpise absentuje. Definíciu dobromyseľnosti je teda potrebné vyhľadávať v súdnych rozhodnutiach. Vo všeobecnosti možno dobromyseľnosť definovať ako stav, kedy osoba koná v dobrej viere, a to so zreteľom na všetky okolnosti s tým, že jej právo na takéto konanie patrí. Dobromyseľnosť má význam nielen z pohľadu dĺžky premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale aj vtedy, ak je predmetom bezdôvodného obohatenia vec prinášajúca úžitky. V prípade, ak sa bezdôvodne obohatil človek, ktorý nekonal dobromyseľne, musí vrátiť nielen samotný predmet bezdôvodného obohatenia, ale aj jeho úžitky.

Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia

Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia všeobecne upravuje § 107 Občianskeho zákonníka.

Rozlišujeme dve premlčacie doby:

1. Subjektívna premlčacia doba: Dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil.
2. Objektívna premlčacia doba:
   • Tri roky odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.
   • Desať rokov, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, odo dňa, keď k nemu došlo.

Subjektívna premlčacia doba plynie vždy len v rámci objektívnej. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca.

Dlho diskutovanou bola otázka premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch. Rozsudok NS ČR, sp. zn. 35 Odo 619/2002, zo dňa 18. 6. 2003 predstavuje prelomové rozhodnutie, v zmysle ktorého je nevyhnutné premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch posudzovať výlučne podľa Obchodného zákonníka. Predmetný právny názor prevzala aj slovenská rozhodovacia prax, kedy sa rozhodnutím ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 214/2004 zo dňa 30.11.2005 pripustilo, že napriek tomu, že posudzovanie bezdôvodného obohatenia sa bude riadiť Občianskym zákonníkom, premlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia v prípade obchodnoprávnych vzťahov bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka, čím Ústavný súd SR vo svojej podstate pripustil aplikáciu noriem Obchodného zákonníka vo vzťahu k premlčaniu.

Domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia

Vydania bezdôvodného obohatenia sa možno domáhať spravidla žalobou na splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku. V žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia je okrem všeobecných náležitostí podania potrebné uviesť označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

Dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý, t.j. ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Postihnutý je povinný uniesť dôkazné bremeno, a to v otázke, či došlo k bezdôvodnému obohateniu a v akej výške.

Bezdôvodné obohatenie a súdne rozhodnutia

Nezriedka sa stáva, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo aj správneho orgánu je následne zrušené. Často sa pritom na základe takého rozhodnutia plnilo, či už dobrovoľne, alebo nútene. Ten, kto plnil na základe rozhodnutia, stojí pred dilemou, ako svoje plnenie získať naspäť.

Deklaratórne a konštitutívne rozhodnutia

Pri posudzovaní osudu plnení podľa súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené, sa rozlišuje medzi tým, či ide o plnenie na deklaratórny alebo konštitutívny rozsudok. Prevládajúca mienka vychádza z toho, že zrušenie právoplatného rozsudku zakladá samo osebe právo na vydanie bezdôvodného obohatenia iba v prípade právoplatného rozsudku majúceho konštitutívne účinky. Naopak, právoplatné deklaratórne rozhodnutie nepredstavuje právny dôvod plnenia (v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ale len formu autoritatívnej súdnej ochrany dôsledkov existencie tohto právneho dôvodu, a preto ani jeho zrušenie neznamená odpadnutie právneho dôvodu.

Rozhodnutie o práve na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka nie je možné považovať za rozhodnutie deklaratórnej povahy. Ústavný súd Slovenskej republiky vychádza z toho, že sú predmetom posúdenia a úvahy súdu otázky, či sú vôbec splnené podmienky na priznanie tohto práva uplatneného v žalobe a v akom rozsahu. Teda nejde tu o povinnosť na strane zasahovateľa, ktorá by vyplývala priamo z hmotného práva, a už vôbec nie jej rozsah. Jedine vo veci konajúci súd, keď autoritatívne posúdi neoprávnenosť zásahu, ho môže konštituovať svojím rozhodnutím. Vychádzajúc z uvedeného, potom v prípade, ak dôjde k zrušeniu právoplatného rozhodnutia upravujúceho povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy a neexistuje tu žiadne rozhodnutie vo veci, ktorým by bolo toto právo dotknutej osobe priznané, je potrebné vyplatenú sumu považovať za bezdôvodné obohatenie.

Investície do cudzej nehnuteľnosti a zhodnotenie

V prípade hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred adaptáciou a po nej, pretože podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť vydané všetko, čo bolo nesprávne získané. Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci.

tags: #narok #na #bezdovodne #obohatenie #z #neplatneho