Dovolenka predstavuje základné právo zamestnanca, ktoré mu umožňuje regeneráciu a oddych bez finančného výpadku. Nárok na dovolenku je základným pracovnoprávnym právom, ktoré slúži na ochranu zdravia a pohody zamestnanca. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) stanovuje pravidlá pre vznik nároku na dovolenku, jej dĺžku, spôsob čerpania, ale aj dôvody, kedy sa dovolenka kráti. Dovolenka sa neprepláca, iba pri skončení pracovného pomeru. Zákonník práce presne stanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dodržiavanie týchto pravidiel je dôležité nielen z právneho, ale aj z personálneho a motivačného hľadiska.
Základná výmera dovolenky je podľa Zákonníka práce najmenej štyri týždne. Táto výmera platí pre zamestnancov, ktorí u toho istého zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Pre zamestnancov, ktorí ešte nedovŕšili 33 rokov veku je základná výmera dovolenky štyri týždne, zatiaľ čo pre zamestnancov nad 33 rokov je to päť týždňov. Podľa § 103 ods. 1 Zákonníka práce je základná výmera dovolenky najmenej štyri týždne. V prípade učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje na 8 týždňov. Jej dĺžku môže upravovať aj kolektívna zmluva.
Nárok na dovolenku nevzniká automaticky. Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká zamestnancovi, ktorý u zamestnávateľa odpracoval najmenej 60 dní v príslušnom kalendárnom roku. Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol počas kalendárneho roka a ešte nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, zamestnávateľ mu môže určiť čerpanie dovolenky, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru, čo ustanovuje § 113 ods. 1. Príklad: Zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru 1. apríla a odpracuje do konca roka všetky mesiace. Má nárok na 9/12 z ročnej výmery dovolenky, t. j. 9/12 × 25 dní = 18,75 dní, čo sa zaokrúhli na 19 dní.
V praxi sa problematickou oblasťou javí určovanie nároku na dovolenku zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na rovnakú základnú výmeru dovolenky ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je medzi nimi len v tom, že týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom predstavuje toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich v priemere pripadne na jeho pracovný týždeň. Je to preto, že zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom môže mať rozvrhnutý pracovný čas tak, že počet pracovných dní v jednotlivých týždňoch bude rozdielny. V jeden týždeň môže mať naplánované 3 pracovné zmeny, v iný týždeň 4 pracovné zmeny. Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, je potrebné zistiť priemerný počet pracovných zmien, ktoré zamestnanec za týždeň odpracuje. Tento počet sa zistí tak, že počet pracovných zmien, teda príslušný počet pracovných dní, ktoré má zamestnanec odpracovať za obdobie kalendárneho roka, sa vydelí počtom týždňov v kalendárnom roku (cca 52 týždňov). Výsledok predstavuje, koľko pracovných dní má týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.
V praxi sa pri určení ročnej výmery dovolenky u zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom uplatňujú dva spôsoby určenia výmery dovolenky:
- Ročná výmera dovolenky sa „neprepočítava“ a pri jej určení sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov.
- Pri určovaní výmery dovolenky sa vychádza z priemerného počtu pracovných dní (pracovných zmien), ktoré pripadajú na jeden pracovný týždeň zamestnanca, t. j. nárok na dovolenku sa „prepočítava“.
Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ňu nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred.
V prípade, že zamestnávateľ odvolal zamestnanca z dovolenky, je povinný zaplatiť zamestnancovi náklady, ktoré mu vznikli bez jeho zavinenia v dôsledku tejto zmeny alebo v dôsledku toho, že využil svoje právo a zamestnanca z dovolenky odvolal. Podmienkou však je, aby mal zamestnanec dovolenku preukázateľne odsúhlasenú zamestnávateľom, k čomu slúžia dovolenkové lístky. Zamestnávateľ je preto povinný napríklad nahradiť storno poplatky za zájazd, ktorý si zamestnanec objednal, výdavky vynaložené na cestovné v súvislosti s predčasným návratom z dovolenky a pod. Zamestnanec by si mal zakúpiť dovolenku až po tom, ako mu ju zamestnávateľ schváli (v rámci plánu dovoleniek), resp. po tom, ako mu ju zamestnávateľ potvrdí.
Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku - § 116 ods. 1.
Ak zamestnanec splnil podmienku 60 odpracovaných dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a to o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12, ak v danom roku nepracoval napríklad z dôvodu PN, čerpania rodičovskej dovolenky alebo výkonu verejnej funkcie. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni. Zamestnanec, ktorý nemôže vyčerpať dovolenku kvôli PN, materskej alebo rodičovskej dovolenke, uvoľneniu na výkon verejnej alebo odborovej funkcie, si dovolenku vyčerpá až po ukončení prekážok v práci z jeho strany. Zamestnávateľ ho k čerpaniu dovolenky počas spomínaných dní nemôže nútiť.
V prípade, že zamestnávateľ odvolal zamestnanca z dovolenky, je povinný zaplatiť zamestnancovi náklady, ktoré mu vznikli bez jeho zavinenia v dôsledku tejto zmeny alebo v dôsledku toho, že využil svoje právo a zamestnanca z dovolenky odvolal. Príklad: Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke. V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5-hodinovú pracovnú zmenu. Na akú ročnú výmeru dovolenky má nárok? Dĺžka pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, je pri 5-dňovom pracovnom týždni 7,5 hodiny (37,5 : 5), ale skutočná dĺžka pracovnej zmeny, ktorú zamestnanec z dôvodu čerpania dovolenky neodpracoval, bola 11,5 hodiny. Ak si zamestnanec bude čerpať dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 20 dní sa mu odpočíta 1,53 dňa čerpanej dovolenky (11,50 : 7,5). Zostatok dovolenky bude 18,47 dňa (20 - 1,53). Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny.
Čerpanie dovolenky v nepretržitej prevádzke
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Cieľom tohto dokumentu je naplánovať rozloženie dovolenky zamestnancov na celý kalendárny rok. Operatívne je možné ho meniť. Napriek tomu, že dovolenku určuje zamestnávateľ, zamestnanec mu môže navrhnúť dátum, v ktorom by rád čerpal voľno. Pri určovaní dovolenky je však potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, ktorými môžu byť napr. školské prázdniny, rodinné oslavy.
Zamestnanec by si mal vyčerpať dovolenku spravidla do konca daného kalendárneho roka, ktorému jej čerpanie prislúcha. V prípade, že u neho nastali prekážky v práci (napr. dočasná pracovná neschopnosť, materská dovolenka, rodičovská dovolenka), resp. zamestnávateľ neurčil jej čerpanie, presúva sa mu táto dovolenka do ďalšieho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie tejto zostatkovej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnanec si môže určiť jej čerpanie sám. Vyčerpať si ju však musí do konca príslušného kalendárneho roka.
Dovolenku je zamestnávateľ povinný oznámiť pracovníkovi aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodnú inak. Štandardne by sa dovolenka mala čerpať vcelku alebo vo väčších časových úsekoch. Ak sa poskytuje vo viacerých častiach, aspoň jedna časť musí byť v trvaní najmenej dvoch týždňov. Zamestnanec sa však so svojim zamestnávateľom môže dohodnúť aj na inej dĺžke, ktorá bude obom stranám vyhovovať.
Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov odvolať zamestnanca z dovolenky. V takomto prípade je však povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli. Najčastejšie sa na inšpektorát práce v tejto súvislosti obracajú zamestnanci. Nie sú však výnimkou ani situácie, kedy sa o poradenstvo zaujíma zamestnávateľ, ktorý sa chce poradiť, ako situáciu v súvislosti s dovolenkou zamestnancov riešiť zákonnou cestou. Otázky sa týkajú napr. krátenia nároku na dovolenku pri znížení pracovného úväzku, preplatenia dovolenky pri skončení pracovného pomeru, nároku na dovolenku po skončení materskej dovolenky.
Zamestnávateľ môže určiť aj hromadné čerpanie dovolenky, často nazývané aj celozávodná dovolenka, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov a to až po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobia, zamestnávateľ môže konať samostatne. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne.
Riešenie sporov a časté otázky
V prípade, že zamestnancovi je odopierané právo čerpať dovolenku, t. j. zamestnávateľ porušuje ustanovenia Zákonníka práce, zamestnanec má možnosť podať podnet na zamestnávateľa na príslušnom inšpektoráte práce, ktorý situáciu preverí. V prípade zistení nariadi odstrániť nedostatky, resp. uloží pokutu.
Otázka: Práca v nepretržitej prevádzke
Dobrý deň, pracujem na smeny v nepretržitej prevádzke podľa systému 2,2,3. Odmeňovaní sme mesačnou mzdou. Od 1.1.2017 nám zamestnávateľ interným oznámením oznámil, že v prípade, ak nám pripadne smena na sviatok a nebudeme pracovať, musíme čerpať dovolenku, inak sme povinní pracovať. Chcem sa opýtať, či je tento postup správny. Mám ďalšiu otázku - ak si zoberiem dva dni dovolenky a jeden z nich bude sviatok, počíta sa to ako dva dni dovolenky, alebo jeden deň dovolenky a jeden sviatočný deň?
Odpoveď: Dobrý deň. Myslím si, že postup Vášho zamestnávateľa je správny. Pracujete v nepretržitej prevádzke to znamená, že pár dní pracujete a pár dní máte voľno. V prípade ak Vaše voľno pripadne na sviatok, tak nepracujete, ale nemáte nárok na príplatok za sviatok. Ak Vám zmena pripadne na sviatok berie sa to ako bežný pracovný deň, ale na rozdiel od nároku na mzdu máte nárok aj na príplatok za sviatok. Ak však nenastúpite do práce práve počas Vašej zmeny, ktorá pripadne na sviatok musíte si vziať dovolenku, lebo vo Vašom prípade ide o bežný pracovný deň.
Otázka: Musí zamestnávateľ zabezpečiť minimálny odpočinok medzi zmenami v nepretržitej prevádzke?
Dobrý deň, pracujem v nepretržitej prevádzke ako zasnežovač v zimných areáloch. Do práce nastupujem o 16. hodine a vraciam sa domov po 48 hodinách. Mám nárok na nejaké voľno? Zamestnávateľ mi tvrdí, že ma môže do práce zavolať, kedy on potrebuje, či je deň alebo noc.
Odpoveď: Aj napriek skutočnosti, že pracujete v nepretržitej prevádzke, máte právo na to, aby ste týždeň dopredu vedeli rozpis Vašich pracovných zmien. A máte zároveň nárok na primeraný odpočinok. Toto všetko upravujú ustanovenia Zákonníka práce, ktoré musí každý zamestnávateľ dodržiavať. Podľa § 90 ods. 8 Zákonníka práce, "Ak je pracovný čas rozvrhnutý do dvoch pracovných zmien, ide o dvojzmenný pracovný režim. Ak zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas do troch pracovných zmien, ide o trojzmenný pracovný režim." Podľa § 85 ods. 5 Zákonníka práce, "Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne."
Otázka: Mám nárok na turnusové príplatky pri nepretržitej prevádzke?
Dobrý deň, keď pracujem v nepretržitej prevádzke denná, nočná, voľno, voľno, mám nárok na turnusové príplatky. Kamarát v inej firme ich dostáva, ale ja nie. Je to dané zákonom alebo o tom rozhoduje zamestnávateľ?
Odpoveď: Dobrý deň, formu takéhoto príplatku Zákonník práce, ani zákon č. 462/2007 Z. z. neupravuje. Z pojmu turnus je možné vyvodiť, že by malo ísť o zamestnanca pracujúceho v doprave. Ak by ste mali na mysli mzdový príplatok za prácu nadčas, tak ten je upravený v § 121 ods. 1 Zákonníka práce.
Otázka: Môže zamestnávateľ nariadiť čerpanie dovolenky na sviatok v nepretržitej prevádzke?
Dobrý deň, pracujem v nepretržitej prevádzke, pričom máme nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas s krátkymi a dlhými týždňami. Striedame dva týždne dňových a dva týždne nočných dvanásťhodinových zmien. Na 1. mája nám zamestnávateľ nariadil čerpanie dovolenky. Je to v súlade s právnymi predpismi?
Odpoveď: Dobrý deň, nie, postup zamestnávateľa nie je správny. Bol sviatok a teda nešlo o zameškanie alebo vynechanie z práce z dôvodov na Vašej strane. Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce, "V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. a) a b) sa nepoužijú."
Otázka: Môže zamestnávateľ nariadiť, aby som neprišiel do práce v deň štátneho sviatku v nepretržitej prevádzke?
Dobrý deň, pracujem na trojzmennej nepretržitej prevádzke. Môže mi zamestnávateľ nariadiť, aby som neprišiel do práce v deň, ktorý je štátnym sviatkom? A môže v takom prípade namiesto mňa zavolať náhradníka? Výroba nie je zastavená a ja by som si rád odpracoval tento sviatok.
Odpoveď: Zamestnávateľ rozhoduje a riadi organizáciu práce. Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce, "V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. a) a b) sa nepoužijú." A čo sa týka riadenia práce v nepretržitej prevádzke, tak jediné obmedzenie v súvislosti s nepretržitou prevádzkou je uvedené v poslednej vete § 90 ods. 8 Zákonníka práce.
Otázka: Nárok na viac ako 25 dní dovolenky v nepretržitej prevádzke
Dobrý deň, pracujem v štvorzmennej nepretržitej prevádzke (2 dni ráno, 2 dni popoludní, 2 dni v noci a potom 2 dni voľna; pričom jedna zmena trvá 8 hodín). Mám nárok na viac než 25 dní dovolenky, ak pracujem v takomto režime počas celého roka? Je to v poriadku, že pracujem takmer stále 6 dní v týždni?
Odpoveď: Nárok na dovolenku priznáva Zákonník práce rovnako pre každého zamestnanca, a to v rozsahu štyroch týždňov. Podľa § 103 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, "Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne." Ak časový rozsah práce, ktorú vykonávate, je prácou nadčas, tak táto sa kompenzuje iným spôsobom, ako dovolenkou. Môže sa kompenzovať buď mzdovým zvýhodnením (teda v peňažnej forme § 121 ods. 1 ZP) alebo náhradným voľnom (§ 121 ods. 3 ZP). Záleží, ako sa dohodnete so zamestnávateľom.
Otázka: Čerpanie dovolenky na sviatok v nepretržitej prevádzke
Dobrý deň, pracujem v nepretržitej prevádzke podľa systému: dva dni ranná zmena, dva dni nočná zmena nasledované štyrmi dňami voľna (12-hodinové zmeny). Na 1. novembra, keď bol štátny sviatok a závod bol zatvorený, mi vypadla moja pracovná smena. Môžu mi za tento deň zobrať dovolenku?
Odpoveď: Dovolenka sa nariaďuje a potom sa čerpá. V deň, čo bol sviatok, ste nepracovali, čo bude zohľadnené vo Vašej mzde za november podľa § 122 ods. 3 ZP. Zamestnávateľ Vám nemôže z tohto dôvodu krátiť dovolenku. Podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce, "Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí."
Otázka: Zrušenie nočnej zmeny pripadajúcej na sviatok v nepretržitej prevádzke
Dobrý deň, chcel by som sa opýtať. Pracujem v nepretržitej prevádzke a môj zamestnávateľ mi zrušil nočnú pracovnú zmenu, ktorá pripadla na sviatok. Zamestnanci, ktorým na tento deň pripadla denná zmena, si ju nemusia nadrobiť iný deň, no ja musím nadrobiť nočnú zmenu.
Odpoveď: Dobrý deň, nie, postup zamestnávateľa nie je správny. Bol sviatok a teda nešlo o zameškanie alebo vynechanie z práce z dôvodov na Vašej strane. Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce...
Otázka: Môže zamestnávateľ určiť pracovný čas od utorka do soboty v trojzmennej prevádzke?
Zdravím, pracujem ako zamestnanec v spoločnosti, ktorá sa zaoberá výrobou v strojárskkej priemyselnej sfére. Pracujem na trojzmenný systém a pracovný čas mám v zmluve stanovený od utoroka do soboty. Chcem sa opýtať, či je to takto v poriadku. Nemal by byť pracovný čas od pondelka do piatku, alebo som na omyle?
Odpoveď: Ak pracujete na 3 zmeny, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 37,5 hod. týždenne. Zamestnávateľ určuje rozvrhnutie pracovného času, tzv. ustanovený týždenný pracovný čas. Môže byť aj menej než je zákonný limit, pričom musí dodržať právo na denný a týždenný odpočinok. Podľa zákona je zamestnávateľ povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok. Rovnako musíte mať 12-hodinový odpočinok medzi zmenami.
Otázka: Nárok na príplatky pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas
Dobrý deň, pracujem v nepretržitej prevádzke. Ak čerpám náhradné voľno za prácu nadčas, mám tiež nárok na príplatky (za sobotu, nedeľu, nočnú prácu), ktoré mi vznikli odpracovaním tohto nadčasu?
Odpoveď: Dobrý deň, podľa ust. § 121 ods. 1 Zákonníka práce, "Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku." Podľa § 121 ods. 3 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas."
Otázka: Neplatenie za prácu vo sviatok vo wellness hoteli
Dobrý večer, chcela by som sa opýtať. Pracujem ako chyžná vo wellness hoteli a náš zamestnávateľ nám neplatí za prácu vo sviatok. Je to v poriadku alebo porušuje nejaké nariadenie?
Odpoveď: Dobrý deň, zamestnávateľ svojím konaním porušuje priamo Zákonník práce, ktorý priznáva všetkým zamestnancom zo zákona (čiže o tom nerozhoduje zamestnávateľ) nárok na mzdové zvýhodnenie počas práce vo sviatok vo výške 100 %. Ak Vám túto mzdu nevypláca, porušuje tým Zákonník práce. V prípade, že ste s ním už o tomto probléme komunikovali, ale on naďalej mzdové zvýhodnenie podľa Zákonníka práce nepriznáva, obráťte sa na najbližší inšpektorát práce a podajte im oznámenie o situácii na pracovisko.
