Nárok pozostalých v prípade smrteľného pracovného úrazu

Hoci nikto nechce dopredu myslieť na smrť, organizácie musia byť pripravené aj na možnosť, že niekto zo zamestnancov náhle zomrie. Smrť je síce súčasťou života, ale veľakrát nás pristihne nepripravených. Niekedy príde veľmi náhle a opustí nás zdravý človek plný síl a dobrej nálady. Nečakanou smrťou je veľakrát práve smrť, ktorá nastane v dôsledku pracovného úrazu.

Pozostalí vtedy často nestratia len svojho blízkeho, ale aj určitý príjem a finančné zabezpečenie. V tomto článku sa preto zaoberáme otázkou, ako si môžu pozostalí finančne pomôcť, keď stratili svojho príbuzného v dôsledku pracovného úrazu.

Smrť zamestnanca je citlivá a právne náročná situácia. Správne nastavené postupy vopred uľahčia zamestnávateľovi zvládnutie všetkých legislatívnych povinností, minimalizujú riziko pochybenia a zároveň zabezpečia rýchlu a dôstojnú podporu pozostalým.

Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca pri pracovnom úraze

Každý zamestnávateľ má povinnosť zaistiť svojim zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia zdravia a majetku. Pri výkone závislej práce nie je vylúčené, že dôjde k porušeniu práva zamestnanca na zdravie. Napriek tomu, že každý zamestnanec sa snaží plniť si svoje pracovné povinnosti zodpovedne za súčasného dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na pracoviskách môže dôjsť k ujme na zdraví alebo smrti zamestnanca, ktorá je spôsobená nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pri pracovných úrazoch dochádza k poškodeniu zdravia, no bohužiaľ, výnimkou nie sú ani smrteľné úrazy.

V prípade vzniku pracovného úrazu je zamestnávateľ zodpovedný za škodu a postihnutému zamestnancovi vzniká nárok na náhradu za škodu vzniknutú pracovným úrazom. Zákonná povinnosť poistenia zodpovednosti zamestnávateľa vyplýva z vyhlášky č. 238/1998 Z.z.

Záznam o úraze je zamestnávateľ povinný vyhotoviť bezodkladne, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa, keď sa o úraze dozvedel. Zamestnávateľ má tiež povinnosť bez zbytočného odkladu ohlásiť pracovný úraz a zaslať záznam o úraze stanoveným orgánom a inštitúciám, a to najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca. Záznam o úraze - hlásenie zmien je zamestnávateľ opäť povinný zaslať do piateho dňa nasledujúceho mesiaca príslušným orgánom a inštitúciám v prípade, že sa dozvie o skutočnostiach, ktoré vedú k zmene údajov uvedených v zázname o úraze. Okrem povinností zamestnávateľa vznikajú pri pracovnom úraze aj povinnosti na strane zamestnanca.

Povinnosti zamestnanca

Povinnosťou postihnutého je nechať sa ošetriť. Pri vzniku úrazu je každý zamestnanec povinný poskytnúť prvú pomoc a zaistiť lekárske ošetrenie. Zamestnanec je povinný oznámiť vznik pracovného (služobného) úrazu zamestnávateľovi (osobne, telefonicky, SMS...).

• Oznámiť vznik iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa.
• Oznámiť vznik nebezpečnej udalosti (tzv. skoro úraz).

Zodpovednosť zamestnávateľa

Zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz je objektívna. K čiastočnému zbaveniu sa zodpovednosti zo strany zamestnávateľa dochádza iba za predpokladu, že zamestnávateľ preukáže, že zo strany zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh k zavinenému porušeniu právnych predpisov alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a tieto mohli byť jednou z príčin vzniku pracovného úrazu. V závislosti od miery zodpovednosti samotného zamestnanca na vzniku pracovného úrazu, rozhoduje organizačná zložka sociálnej poisťovne o priznaní, resp. nepriznaní nároku poškodeného na úrazovú dávku.

Napriek tomu, že mieru zavinenia stanoví po vykonanom šetrení zamestnávateľ, o samotnom priznaní nároku na úrazové dávky rozhoduje až na žiadosť poškodeného organizačná zložka sociálnej poisťovne. Častokrát do veci šetrenia úrazu vstupujú aj orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú privolané zamestnávateľom na pracovisko. Neraz je znaleckým dokazovaním preukázané, že poškodený zamestnanec porušil právne predpisy.

Jediným subjektom, kto sa môže zbaviť celkom svojej zodpovednosti za pracovný úraz, je sám zamestnávateľ (nie Sociálna poisťovňa). Samotné zistenie Sociálnej poisťovne, že zamestnanec preukázateľne porušil právne predpisy, tak nezakladá v žiadnom prípade jej právomoc, resp. nevstupuje do pozície zamestnávateľa pri aplikácii práva na stanovenie miery zavinenia v zmysle Zákonníka práce.

Definícia a druhy pracovných úrazov

Pracovný úraz je nežiaduca a mimoriadna udalosť nielen v živote zamestnanca, ktorý ho utrpel, ale často zanecháva dôsledky u zamestnávateľa, u ktorého pracoval a spôsobuje určité súvisiace problémy. Pracovná úrazovosť je chápaná ako negatívny jav so zápornými ekonomickými a sociálnymi dosahmi, s ktorou je však zamestnávateľ povinný sa vysporiadať v zmysle platných právnych predpisov. Pre vlastný úrazový dej je typická jeho neočakávanosť. K úrazu dochádza buď náhlym pôsobením vonkajších síl (napr. pritlačením zamestnanca), alebo pôsobením vlastnej telesnej sily (napr. zakopnutie, pád). V týchto prípadoch ide o mechanické riziká. Za pracovný úraz sa považuje aj poškodenie zdravia spôsobené chemickými rizikami (poleptanie kyselinou, otrava splodinami), fyzikálnymi rizikami (napr. ožiarenie), biologickými rizikami (pichnutie hmyzom) a podobne. Za poškodenie zdravia sa nepovažuje len telesné zranenie, ale aj psychické poškodenie. Pracovným úrazom v niektorých prípadoch môže byť napríklad aj úpal, popálenie, potrat, otrava, infarkt a pod.

Závažný pracovný úraz

Závažný pracovný úraz je pracovný úraz, ak došlo k smrti, ťažkej ujme na zdraví alebo ak predpokladaná alebo skutočná dĺžka pracovnej neschopnosti je najmenej 42 dní. Nebezpečná udalosť je udalosť, pri ktorej bola ohrozená bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca, ale nedošlo k poškodeniu jeho zdravia, tzv. skoro úraz.

Príklad: Zamestnanec stavebnej spoločnosti spadol z rebríka a utrpel poškodenie zdravia podľa lekárov s predpokladanou dĺžkou pracovnej neschopnosti nad 42 dní, ale poškodenie zdravia nebolo lekármi posúdené ako ťažká ujma na zdraví. Keďže predpokladaná dĺžka PN je najmenej 42 dní, ide teda o úraz závažný. Zamestnávateľ je povinný oznámiť bezodkladne vznik závažného úrazu inšpektorátu práce, pracovný úraz do 3 dní oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne (príloha č. 4 - Oznámenie poistnej udalosti), do 4 dní spísať Záznam o registrovanom pracovnom úraze (príloha č. 1) a zaslať ho do 8 dní, keď sa o úraze dozvedel, a to príslušnému inšpektorátu práce, pobočke Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovni postihnutého, príp. odborovej organizácii a doručiť aj postihnutému. Do 30 dní je potrebné inšpektorátu práce, príp. príslušnému orgánu dozoru zaslať správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu.

Registrované a drobné pracovné úrazy

Pre účely štatistického spracovania sa úrazové znaky (zdroje a príčiny) delia do základných skupín a podskupín.

Príklad: Na pracovisku sa zamestnankyňa porezala na plechu. Úraz nevyžadoval lekárske ošetrenie a zamestnankyňa nebola práceneschopná. Úraz nie je považovaný za registrovaný, nie je potrebné spísať „Záznam o registrovanom pracovnom úraze“, je potrebné ho len evidovať v evidencii pracovných úrazov (príloha č. 7).

Príklad: Zamestnanci ručne prekladali rezivo. Prekladaný materiál sa zosunul jednému zamestnancovi na nohu a spôsobil mu úraz - pomliaždenie malíčka pravej nohy. Lekár posúdil závažnosť pracovného úrazu so záverom, že predpokladaná dĺžka PN bude 14 dní. Tento úraz je považovaný za registrovaný. Je potrebné ho do 3 dní na príslušnom tlačive oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne a do 4 dní po oznámení vzniku úrazu spísať „Záznam o registrovanom pracovnom úraze“. Toto tlačivo je potrebné do 8 dní zaslať príslušnému inšpektorátu práce, pobočke Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovni postihnutého, príp. odborovej organizácii a doručiť aj postihnutému.

Nároky pozostalých pri smrteľnom pracovnom úraze

Ak príbuzný umrel v dôsledku pracovného úrazu (alebo aj v súvislosti s chorobou z povolania), pozostalí môžu mať viaceré nároky. Predovšetkým sa môžu obrátiť na Sociálnu poisťovňu a žiadať tieto dávky: pozostalostnú úrazovú rentu, jednorazové odškodnenie a náhradu nákladov spojených s pohrebom. Od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny môžu žiadať príspevok na pohreb.

Ak príbuzný zomrel v dôsledku pracovného úrazu, ktorého príčinou bolo zanedbanie povinnosti zamestnávateľa (napríklad porušenie bezpečnostných predpisov), pozostalí môžu žiadať od zamestnávateľa aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá sa môže vyšplhať až do výšky niekoľkých desiatok tisíc eur.

Dávky od Sociálnej poisťovne

Ak bol príbuzný zamestnancom, jeho zamestnávateľ bol povinný platiť úrazové poistenie. To znamená, že ak takýto príbuzný zahynul pri výkone práce (mal pracovný úraz) alebo zomrel následkom choroby z povolania, pozostalí majú nárok od Sociálnej poisťovne žiadať nasledovné dávky:

1. Pozostalostná úrazová renta

Pozostalostnú úrazovú rentu môžu žiadať tí pozostalí, voči ktorým mal príbuzný povinnosť platiť výživné určené súdom. Táto dávka teda prichádza do úvahy najmä vtedy, ak zahynul rozvedený rodič, ktorý platil svojim deťom výživné. Takéto deti sa môžu obrátiť na Sociálnu poisťovňu a žiadať pozostalostnú úrazovú rentu.

Výška pozostalostnej úrazovej renty by mala byť približne taká, aké je výška výživného, avšak zákon pozná aj výpočet pre jej maximálny strop. Pre získanie podrobnejších informácií o výške dávky je preto dobré sa obrátiť priamo na pobočku Sociálnej poisťovne. Pozostalostná úrazová renta sa vypláca pozostalým do doby, kým by zahynutý príbuzný nedosiahol dôchodkový vek, keby bol nažive. Každým rokom sa pozostalostná úrazová renta primerane zvyšuje.

Pozostalostnú úrazovú rentu nemožno kombinovať s ďalšou dávkou, ktorou je jednorazové odškodnenie. Ak pozostalí dostanú jednorazové odškodnenie, nárok na pozostalostnú úrazovú rentu im už zanikne.

2. Jednorazové odškodnenie

Nárok na jednorazové odškodnenie majú manžel, manželka alebo nezaopatrené dieťa zomretého príbuzného. Otázka výživného, ako je to pri pozostalostnej úrazovej rente, sa pri tejto dávke vôbec nerieši.

Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného a je určená maximálnou sumou pre každý kalendárny rok. Pre získanie podrobnejších informácií o výške dávky je preto dobré sa obrátiť priamo na pobočku Sociálnej poisťovne. Poznáme ale maximálnu výšku jednorazového odškodnenia na pozostalú manželku alebo manžela, a tá je 46 485,40 EUR (táto suma sa každým rokom zvyšuje).

Nezaopatrené dieťa príbuzného má nárok na jednu polovicu toho, čo manželka alebo manžel. Ak je detí viac, celkový súčet ich jednorazových odškodnení nesmie presiahnuť sumu 46 485,40 EUR.

3. Náhrada nákladov spojených s pohrebom

Kto znášal náklady spojené s pohrebom osoby, ktorá zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má nárok žiadať od Sociálnej poisťovne ich náhradu. Väčšinou pohreb budú platiť príbuzní, preto oni sa budú obracať na Sociálnu poisťovňu. Príbuzenstvo k zomretému však nie je podmienkou tejto dávky.

Zákon presne hovorí, náhradu akých nákladov možno žiadať. Sú to náklady na pohrebnú službu, na spopolnenie, na cintorínske poplatky, na zriadenie pomníka a na úpravu hrobu. Sociálna poisťovňa však nahradí tieto náklady maximálne vo výške 2 324,40 EUR.

Okrem vyššie uvedených nákladov preplatí Sociálna poisťovňa ešte aj ďalšie, a to náklady vynaložené za smútočné ošatenie (iba do výšky 1/3 skutočných nákladov, najviac do 99,60 EUR na jednu osobu) a cestovné náklady za prepravu na pohreb a späť. O náhradu týchto dvoch druhov nákladov môže požiadať iba nezaopatrené dieťa zomretého a osoba, ktorá so zomretým žila pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Absolútny strop celkovej náhrady za tieto dva druhy nákladov je vo výške 2 324,40 EUR.

Príspevok na pohreb

Plnoletá osoba, ktorá zabezpečila pohreb, má nárok žiadať štát o príspevok naň. Zdôrazňujeme, že nárok na túto dávku má každá plnoletá osoba, ktorá zabezpečila pohreb, teda nie len pozostalí po príbuznom, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania (takýto pozostalí majú nárok okrem príspevku na pohreb aj na dávky od Sociálnej poisťovne uvedené vyššie).

Výška príspevku na pohreb je určená nariadením vlády. Momentálne má výšku 79,67 EUR. O príspevok na pohreb je nutné požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny najneskôr do jedného roka od pohrebu zomretého, inak Vám nárok naň zanikne. Viac informácií o tejto štátnej dávke môžete získať aj na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Nemajetková ujma

V neposlednom rade netreba zabúdať na tzv. ochranu osobnosti. Každá osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života, zdravia a súkromia. Ak je táto ochrana porušená, poškodená osoba má nárok na nemajetkovú ujmu, ktorá môže byť aj v peniazoch. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch síce s dávkami od štátu nemá vôbec nič spoločné, môže však súvisieť s pracovným úrazom s následkom smrti.

Ak totiž umrie príbuzný pri pracovnom úraze a pracovný úraz sa stal preto, že zamestnávateľ porušil predpisy (najmä o bezpečnosti práce), je zamestnávateľ zodpovedný za spôsobenú smrť. Pozostalým by bolo takouto smrťou závažne porušené ich právo na súkromie a rodinný život a za toto porušenie nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Preto pozostalí môžu od neho žiadať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška sumy závisí len od rozhodnutia súdu, ktorý individuálne posúdi každý prípad. Zvykne sa priznávať vo výške niekoľkých tisíc eur, dokonca niekedy až niekoľkých desiatok tisíc eur.

Aj keď sú nároky z úrazového poistenia paušálne, súdy v niektorých prípadoch pripúšťajú subsidiárne uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy podľa Občianskeho zákonníka, ak poskytnuté jednorazové odškodnenie nie je dostatočnou satisfakciou. Pre takéto ďalšie odškodnenie je však potrebné preukázať mimoriadne závažnú ujmu pri mimoriadnych okolnostiach, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Aj keď je ľudsky prirodzené, že smrť blízkej osoby v jej produktívnom veku, pri usporiadaných rodinných pomeroch a tomu zodpovedajúcej prognóze ďalšieho šťastného spoločného života je vážnym zásahom do súkromia, súdy v praxi uznávajú takýto nárok iba výnimočne.

Súčasná konštrukcia zaiste v plnej miere neuspokojí každú stranu, ale racionálne sa snaží balansovať práva a povinnosti medzi zamestnávateľom/Sociálnou poisťovňou a poškodenými pozostalými. Pozitívne fungovať môže aj súdmi dodatočne vyprofilovaný formát: jednorazové odškodnenie ako dávka z úrazového poistenia + peňažné zadosťučinenie pri ‚mimoriadne závažnej ujme pri mimoriadnych okolnostiach, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo‘, bez ohľadu na to, či ide o oprávnené osoby podľa § 94 ods. 1 ZoSP, alebo tam neuvedené.

tags: #narok #druzky #v #pripade #smrtelneho #pracovneho