Deinštitucionalizácia je jedným zo základných nástrojov na realizáciu prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť. Tento proces zmien umožňuje ľuďom so zdravotným postihnutím žijúcim v zariadeniach sociálnych služieb inštitucionálneho typu žiť v bežných životných podmienkach. Tieto zmeny prinášajú zvýšenie miery participácie na verejnom živote v komunite a zvýšenie kvality života.
Cieľom je zabezpečiť ľuďom, odkázaným na pomoc, prirodzené sociálne prostredie komunity prostredníctvom komplexu kvalitných a variabilných sociálnych služieb a opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
História a výzvy deinštitucionalizácie na Slovensku
Deinštitucionalizácia je proces zmeny, ktorej cieľom je odbrzdenie historicky spôsobenej stagnácie vývoja poskytovania sociálnych služieb. Čím dlhšia je sociálna, ekonomická, etická, morálna stagnácia, tým je naliehavosť zmeny vyššia. Stagnácia spočíva v presvedčení, že pre človeka, ktorý si z dôvodu fyzického, mentálneho, sociálneho znevýhodnenia nedokáže sám zabezpečovať svoje potreby, je postačujúce, keď mu naplnenie jeho potrieb zabezpečíme.
Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb je celkom iste významná zmena, áno v istom zmysle až zásadná a revolučná. Nepochybne narazila a naráža, v podmienkach Slovenska, na odpor. Zástancovia toho, čo bolo, rázne vystupovali proti deinštitucionalizácii na začiatku deväťdesiatych rokov. Celý proces deinštitucionalizácie bol vnímaný, akoby popieral všetko, čo bolo v sociálnej oblasti fungujúce a dobré.
Len tak sa mohlo stať, že štrukturálne fondy EÚ určené na deinštitucionalizáciu sociálnych služieb, boli v roku 2003 použité na posilnenie inštitucionalizácie existujúcich pobytových celoročných zariadení. Z celkového počtu 23 projektov „transformácie existujúcich zariadení sociálnych služieb“, len 17% t. j. 4 projekty splnili kritériá transformácie, ktoré boli vládou SR stanovené. Pre zástancov udržania stavu sociálnych služieb, ktoré sme pred rokom 1989 zdedili, bol a na nešťastie ešte stále je, pragmatický názor, že humanizácia zariadení sociálnych služieb je dôležitejšia ako ich deinštitucionalizácia.
Legislatívny rámec a pokroky
Posun v platnej medzinárodnej a národnej legislatíve a v teórii sociálnej práce a v aplikačnej praxi v 20. a 21. storočí je nepopierateľný. Kvalitatívne sa zmenila legislatíva v oblasti sociálnych služieb z dôvodu plnenia medzinárodných dohôd, predovšetkým Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Dňa 30. novembra 2011 prijala Vláda SR Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike a následne prijalo MPSVR SR Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v sociálnych službách. Oboma dokumentami tak deklarovalo ochotu a snahu transformovať a deinštitucionalizovať systém sociálnych služieb a prispieť zásadným spôsobom k dodržiavaniu základných ľudských práv občanov so zdravotným postihnutím.
Pozitívne vnímame aj ďalšie kroky, ktoré viedli k tomu, že prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť (transformácia a deinštitucionalizácia) sa stal súčasťou Národných priorít rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 - 2020, je súčasťou programového vyhlásenia Vlády SR na roky 2016 - 2020, a že je špecifickým cieľom Operačného programu Ľudské zdroje, ale aj Integrovaného regionálneho operačného programu, ktoré majú zabezpečiť synergickú podporu transformácie a deinštitucionalizácie a vytvárajú dostatočné základné finančné zdroje na realizovanie tohto procesu v Slovenskej republike.
Aktuálny stav a budúce smerovanie
Proces deinštitucionalizácie zariadení sociálnych služieb, podľa skúseností západoeurópskych krajín, prebieha približne 15 rokov. Reálna situácia je však taká, že vzhľadom na historické súvislosti bola, a stále je, v Slovenskej republike v zariadeniach sociálnych služieb „inštitucionalizovaná“ drvivá väčšina z prijímateľov sociálnych služieb (cca 90%). Od roku 1990 sme žiaľ nešťastne premrhali 29 rokov a ešte stále sme len na začiatku reformného procesu. To je dôvod, pre ktorý je dobré a účelné zrýchliť priebeh opodstatnených a nevyhnutných zmien.
Preto je dobré, že v r. 2018 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Rada pre poradenstvo v sociálnej práci, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Slovenská únia podporovaného zamestnávania uzavreli dohodu o spolupráci s cieľom naplnenia operačného programu Ľudské zdroje, Prioritná os 4 - Sociálne začlenenie, Špecifický cieľ 4.2.1. - Prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, a to prostredníctvom spoločnej realizácie národného projektu Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb - Podpora transformačných tímov.
Kľúčové oblasti podpory a rozvoja
V rámci podpory komunitnej starostlivosti sa zdôrazňuje význam nasledujúcich oblastí:
- Podporované zamestnávanie: Schéma pomoci De minimis 6/2018 je príkladom podpory v procese prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť. Realizujú sa projekty ako "Naučme sa pracovať v BIVIO", kde 12 ľudí s mentálnym postihnutím absolvovalo prípravu na zamestnanie v sociálnom podniku BIVIO.
- Tvorba inkluzívneho prostredia: Univerzálne navrhovanie objektov komunitných sociálnych služieb a vytváranie bezbariérového prostredia je kľúčové pre plnohodnotný život ľudí so zdravotným postihnutím.
- Význam podmienok kvality sociálnych služieb: Riadenie a manažment prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť sú nevyhnutné pre zabezpečenie vysokého štandardu poskytovaných služieb.
- Informovanosť a zvyšovanie povedomia: Akcie ako Deň krivých zrkadiel, ktoré sa konali 17. mája, prispievajú k zvýšeniu rešpektu a solidarity, zlepšeniu verejnej mienky a podpore osôb s mentálnym postihnutím. Počas slávnostného večera boli ocenené významné osobnosti za ich dlhoročný prínos k začleňovaniu ľudí s mentálnym postihnutím do spoločnosti.
Koncepčné dokumenty a metodiky
Pre úspešnú realizáciu prechodu sú k dispozícii rôzne študijné materiály a metodiky:
- Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike
- Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb na roky 2016 - 2020
- Tranformačný plán - Metodika prípravy
- Tvorba inkluzívneho prostredia v procese deinštitucionalizácie
- Riadenie a manažment prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť
- Univerzálne navrhovanie objektov komunitných sociálnych služieb
- Význam podmienok kvality sociálnych služieb v procese transformácie a deinštitucionalizácie
- Podporované zamestnávanie v procese prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť
- Deinštitucionalizácia a komunitné služby - zisky a náklady
Prínos Slavomíra Krupu
Autorom tohto článku je doc. PhDr. Slavomír Krupa, PhD., expert pre sociálne služby z Rady pre poradenstvo v sociálnej práci. Vyštudoval liečebnú pedagogiku a od roku 1976 pracoval ako vychovávateľ, vedúci výchovy Domova sociálnych služieb (DSS) na Dúbravskej ul. v Bratislave a neskôr v pozícii riaditeľa Domova sociálnych služieb na Lipského ul., kde úzko spolupracoval s prof. Karolom Matulay-om, preto navrhol, aby zariadenie na Lipského ulici v Bratislave nieslo jeho meno. Po ročnom pôsobení na Ministerstve práce, sociálnych vecí rodiny SR pracoval v DSS na Mokrohájskej v Bratislave. Po roku 1989 sa zaslúžil o znovuzrodenie katedier liečebnej pedagogiky a zriadenie prvej katedry sociálnej práce na UK v Bratislave.
V roku 1991 založil vôbec prvé zariadenie chráneného bývania pre mladých ľudí s mentálnym postihnutím na Slovensku - Be-tánia Senec. Je jedným zo zakladateľov a riaditeľom Rady pre poradenstvo v sociálnej práci, ktorá je rešpektovaným lídrom a nositeľom transformácie a deinštitucionalizácie na Slovensku. Patrí medzi zakladateľov interdisciplinárneho odborného časopisu Integrácia. Táto dlhoročná prax robí zo Slavomíra Krupu špičkového odborníka pre deinštitucionalizáciu - ako v teoretickej, tak aj v praktickej rovine, s jedinečným a nasledovaniahodným prístupom ku každému človeku so zdravotným postihnutím. Svojou odbornosťou a pracovitosťou zmenil životy mnohých týchto ľudí a stal sa priekopníkom deinštitucionalizácie dávno predtým ako tento pojem vôbec vznikol.