Československý vlčiak (ČSV) je psie plemeno, ktoré vzniklo krížením nemeckého ovčiaka a karpatského vlka. Oficiálne ho radíme medzi slovenské národné plemená a je čoraz obľúbenejšie. Jeho jedinečné vlastnosti upevňuje vlčia krv, ktorá mu koluje v žilách po svojom priamom predkovi - karpatskom vlkovi.
Pohľad na toto prekrásne stvorenie vzbudzuje v mnohých z nás rešpekt, ktorý si patrične zaslúži, ale jeho oddanosť z neho zároveň robí skvelého spoločníka. Nesie v sebe najlepšie vlastnosti nemeckého ovčiaka a výbušnosť vlčej časti génov, takže neskúsený chovateľ by si kúpu tohto plemena mal naozaj premyslieť. Napriek svojim skvelým vlastnostiam dokáže byť (pri nesprávnej výchove) naozaj nebezpečný ako pre zvieratá, tak aj pre ľudí.
História a pôvod plemena
História tohto zaujímavého plemena psa siaha až do polovice 50. rokov minulého storočia, keď bol vykonaný veľmi odvážny biologický experiment. V roku 1955 sa Ing. Karel Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom. Ing. Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov.
Medzi prvými krížencami, narodenými v chovateľskej stanici Libějovice, boli vlčica Brita a nemecký ovčiak Cézar z Březového hája. Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat - jeden pes a štyri suky. Z nich sa uplatnila suka Bety a suka Berta, pričom suka Berta odchovala v chovateľskej stanici Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie.
V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Posledný vrh krížencov v Česku sa narodil v roku 1971 a nasledujúcich 10 rokov sa nenarodilo jediné šteňa.
Krížence však zostali na Slovensku, kde pod vedením majora Františka Rosíka pokračovalo kríženie. Vďaka nemu sa vytvorila dostatočne veľká chovná základňa na uznanie tohto plemena. Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka. Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov. Vďaka tomu bolo plemeno zapísané v Prahe. Následne v roku 1989 FCI uznala československého vlčiaka. Po rozdelení Československa prevzala patronát nad plemenom Slovenská republika a desať rokov po uznaní štandardu sa musela popasovať s obhajobou pred FCI, kde musela preukázať životaschopnosť plemena a splnenie všetkých kritérií. Po úspešnej obhajobe sa stal československý vlčiak medzinárodne uznaným plemenom.
Vzhľad a štandard plemena
Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) / 60 cm (suky), horná hranica nie je stanovená. Telo československého vlčiaka má byť obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Toto plemeno sa vyznačuje dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Na prvý pohľad je možné rozlíšiť samca od samice.
Farba a štruktúra srsti
Typické je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou. Srsť je hustá s rovnými chlpmi. Prípustná je aj tmavosivá farba. Pre všetky farebné varianty je charakteristická svetlá maska, ktorá jasne vyniká, rovnako ako biele znaky na hrudi a spodnej časti krku.
Zvláštnosťou, ktorú zdieľa s vlkom, je aj sezónne prispôsobenie srsti. Jeho srsť je preto v zime výrazne iná ako v lete. V zime pokrýva celé telo hustá podsada, ktorá spolu s krycou srsťou vytvára mohutné osrstenie, ktoré sa tiahne od ušníc cez brucho až po prsty na nohách. Celé telo je veľmi dobre osrstené huňatou srsťou, ktorá môže mať rôzne odtiene šedej, žltej, či striebornej. Československý vlčiak sa pohybuje klusom. Typickým znakom je tiež svetlá maska - toleruje sa ale aj tmavá.
Hlava a zmysly
Hlava československého vlčiaka má typický znak, ktorý jasne odlišuje samcov od samíc a má ľahko klenuté čelo s len mierne výrazným stopom. Úzke, šikmo uložené oči, ktoré sú spravidla jantárovej farby, vytvárajú typický intenzívny výraz vlčiaka. Jeho trojuholníkové stojace uši sú stredne veľké a poukazujú na pôvod vlka, rovnako ako aj na jeho široký repertoár reči tela. Dokáže sa tak vyjadrovať rôznymi mimickými a gestikulačnými spôsobmi. Ak sa Vám podarí naučiť sa tento jazyk, môžete s týmto inteligentným a všestranným štvornohým priateľom doslova komunikovať.
Okrem odolnosti zdedili po vlkoch tiež nadštandardne bystré zmysly. Zraku, sluchu a čuchu týchto psov nič neunikne. Toto plemeno je veľmi naviazané na svoju rodinu či svorku. Tým, že československý vlčiak vznikol krížením vlka so psom, prejavujú sa v jeho chovaní iné štruktúry chovania ako pri iných plemenách psov. Tieto krížence si zachovávajú anatomické prednosti vlka, vďaka ktorým dokáže vytrvalo bežať, prispôsobiť sa klimatickým podmienkam a dobre sa orientovať v teréne.
Charakter a povaha
Československý vlčiak je temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Sú to neuveriteľne inteligentné psy! Dokážu sa učiť iba pozorovaním. Obrovská vytrvalosť aj v extrémnych podmienkach je pre vlčiaky typická. Vlčiaci sú neuveriteľne inteligentné, samostatne premýšľajúce psy, milujúce pohyb a hlavne spoločnosť svojej svorky - či už psej, ľudskej, či zmiešanej. Na svoju svorku sa veľmi fixujú a síce to nie sú typickí maznáčikovia ako napríklad staffbull, sú svojmu pánovi veľmi oddaní. Každý pes je ale iný a to neplatí len pri maznaní, ale napríklad aj pri vzťahu k ostatným psom, či prívetivosti k cudzím ľuďom (ku ktorým zvyknú byť často nedôverčiví).
Škola Zvierat - Československý Vlčiak
Vzťah k ľuďom a deťom
Niektorí zástupcovia plemena môžu mať v povahe značnú nedôverčivosť k cudzím ľuďom. Neplatí to však nutne pre všetkých. Zdravá nedôvera a určitá rezervovanosť sú dnes podľa normy FCI vyslovene žiaduce. Zodpovedným chovom, dôslednou výchovou a komplexnou socializáciou je však možné tieto vlastnosti nasmerovať pozitívnym a spoločensky vhodným spôsobom. V uvedených podmienkach sa z československého vlčiaka môže stať nebojácny spoločník, ktorý sa pri výcviku ukáže ako veľmi poslušný a učenlivý. Jeho verná oddanosť svojmu pánovi sa z tohto hľadiska javí ako veľmi užitočná.
Mohlo by sa zdať, že sa „čsv“ k deťom veľmi nehodí, opak je ale pravdou! Je nutné podotknúť, že za dobrým vzťahom vlčiaka k deťom stojí trochu práce - a to predovšetkým výborná socializácia a výchova. Samozrejme je tiež potrebné zariadiť, aby si pes neodniesol zo stretnutia s dieťaťom zlú skúsenosť. Aj preto je potrebné na psa v prítomnosti dieťaťa neustále dohliadať! Vlčiaci sú veľmi hraví a temperamentní, čo z nich robí vynikajúcich spoločníkov pre rodiny všetkých vekových kategórií.
Vzťah k iným zvieratám
Československý vlčiak má veľmi silný lovecký pud. Buďte preto opatrní nielen pri kontakte s drobnejšími zvieratami, ale tiež na prechádzkach prírodou. Zástupcovia tohto plemena nepatria medzi extrémne priateľské psy. S inými psami nemusí vždy dobre vychádzať. Vzťah vlčiakov k ostatným zvieratám záleží opäť na socializácii a výchove. Pokiaľ je váš miláčik od útleho veku zvyknutý na ostatné zvieratá, pravdepodobne dokáže pokojne žiť vedľa iných psov, mačiek či iných maznáčikov. S tými drobnejšími ho ale nikdy nenechávajte o samote! Vlčiaci nezvyknú byť k ostatným psom vždy priateľskí. Problémy nastávajú najmä po dovŕšení pohlavnej dospelosti, keď sa prejavuje nevraživosť k chlpáčom rovnakého pohlavia. Každý pes je ale iný a preto sa táto charakteristika nemusí nutne týkať každého československého vlčiaka. Na zaistenie bezpečnosti iných domácich zvierat alebo zvierat v ich blízkosti je potrebná opatrnosť a dohľad.
Výchova a výcvik
Výchova tohto samostatného štvornohého priateľa si vyžaduje veľa dôslednosti, empatie, času a trpezlivosti. Toto plemeno potrebuje k úspešnej výchove majiteľa plného sebadôvery, pochopenia a hlavne trpezlivosti. Agresívne jednanie môže ČSV oplácať agresivitou. Výcvik týchto psov vyžaduje iný prístup. Vlčiaci vedia byť veľmi tvrdohlaví a pre prácu potrebujú riadnu motiváciu.
Alfa a omega harmonického spolužitia s československým vlčiakom spočíva v jeho socializácii, ktorá začína už v prvých týždňoch života. Samotná výchova čeesvéčka sa od výchovy ostatných plemien zásadne nelíši. Medzi mnohými ľuďmi je veľmi rozšírená fáma, že sa vlčiaci nedajú vychovať - nie je to však vôbec pravda! Naopak je to výhovorka pre tých, čo ich výchovu nezvládli. Výchovu by sme mali postaviť na jasnom poriadku, dodržiavaní pravidiel a dôslednosti, ako v skutočnej vlčej svorke. Práve dôslednosť pri dodržiavaní pravidiel rozhoduje o budúcom správaní psa. Pokiaľ ale nie ste ako vodca svorky schopný nastolené pravidlá dodržiavať, nečakajte to ani od vlčiaka.
Týmito vlastnosťami je ovplyvnený aj výcvik, ktorý by mal byť založený na vzájomnej dôvere, rešpekte a hlavne na vlne pozitivity. Pozitívnym výcvikom a veľkou hromadou motivácie môžete s vlčiakom docieliť nielen dobrej poslušnosti, ale môže sa z neho stať aj dobrý pracant, či úspešný športovec. Výcvik je tiež veľmi dôležitý pre bežnú manipuláciu a pre bezpečný pohyb medzi cudzími ľuďmi, alebo zvieratami. Veľmi užitočné je zvládnuté privolanie, ktoré vám pri súžití s vlčiakom výrazne uľahčí život. Od ČSV však neočakávajte poslušnosť ako od „borderiek“ a nemeckých ovčiakov. Československý vlčiak má proste svoju hlavu, vďaka ktorej nič nerobí bezdôvodne.
Československý vlčiak je ťažšie vychovateľný, keďže rovnako ako vlk, ani toto plemeno nerobí nič zbytočne. Zásadne neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Je tiež nevhodné cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov, pretože ak nie je vlčiak motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod cvik vykonať. Aby boli vlčiaci spokojní, potrebujú dostatok pohybu, najmenej dve hodiny denne, ktorý by mal zahŕňať prechádzky, hry, výcvik poslušnosti a možnosti skúmania. Zanedbávanie ich pohybových potrieb môže viesť k nekľudu, nešťastiu a neposlušnosti.
Starostlivosť a výživa
Starostlivosť o československého vlčiaka nie je zložitá. Jeho kožuch je nielen veľmi pekný, ale tiež odolný proti vetru, bahnu a iným nečistotám. Ako bonus nenesie ani výrazný psí zápach, ktorý by vás nútil svojho chlpáča často kúpať. Hustá srsť umožňuje týmto krásavcom celoročný pobyt vonku. Oveľa radšej však trávia čas v tesnej blízkosti svojho pána.
Starostlivosť o srsť a hygienu
Srsť vyžaduje zvýšenú pozornosť len v dobe pĺznutia, kedy je dobré psa denne česať. Vlčiaci majú prakticky bezúdržbovú srsť. Zvýšená starostlivosť o srsť je nutná len v období pĺznutia. Okrem srsti v období pĺznutia však tento pes prináša do domu prekvapivo málo nečistôt. Na udržanie dobrého stavu chrupu sa odporúča čistiť zuby vášho vlčiaka aspoň dvakrát týždenne. Pre ich celkovú pohodu je dôležitá aj pravidelná kontrola uší, či sa v nich nenachádzajú nečistoty, a ich čistenie podľa potreby, približne raz týždenne. Podľa potreby je nevyhnutné zastrihávať im nechty, pretože ich nechty by pri chôdzi nemali vydávať cvakavý zvuk. V prípade potreby vám s touto úlohou môže pomôcť váš ošetrovateľ. Pozor si však dajte na rýchlo rastúce pazúre a udržujte ich v takej dĺžke, aby nehrozilo ich prerastanie, či praskanie.
Výživa
Pokiaľ ide o výživu, československý vlčiak nemá veľké nároky na krmivo, a preto zvyčajne dobre znáša akékoľvek dobré psie krmivo - či už suché alebo mokré, doma varenú alebo surovú stravu (metóda BARF). Dôležité je, aby krmivo obsahovalo všetky živiny, ktoré Váš pes potrebuje. To, čo Váš pes potrebuje, závisí od jeho veku, hmotnosti, veľkosti, úrovne aktivity a ďalších životných okolností. Najprirodzenejšia potrava pre šteniatka československého vlčiaka je mäsko. Pri BARF metóde je množstvo kŕmnej dávky 4 - 6 % z ideálnej hmotnosti šteniatka. Pretože šteniatko rastie a má zvýšené nároky na množstvo prijatého vápnika, 30 % z kŕmnej dávky predstavujú kosti. V období rastu je možné podávať aj vhodné doplnky na výživu kĺbov. 50 % tvorí mäso a zvyšok (20 %) prílohy. Šteniatka sú zo začiatku kŕmené ľahko stráviteľným mäsom.
Zdravie a choroby
Po divokých karpatských vlkoch zdedilo toto plemeno nielen húževnatosť, ale tiež pevné zdravie. Neznamená to však, že československý vlčiak netrpí žiadnymi zdravotnými problémami - bohužiaľ sa nevyhýbajú ani jemu. Vlčiaci môžu trpieť dyspláziou bedrových a lakťových kĺbov, degeneratívnou myelopatiou (degeneratívne ochorenie miechy) a dwarfizmus (trpaslíctvo). Všetky tieto choroby sú však geneticky testovateľné, takže by sa v kvalitnom chove nemali objavovať. U renomovaných chovateľov sa však všetkým šteniatkam robia vyšetrenia na vylúčenie náchylnosti na toto ochorenie.
Pravidelné ročné prehliadky u veterinárneho lekára sú nevyhnutné na zabezpečenie optimálneho zdravia vášho psa Vlčaka, rovnako ako v prípade všetkých psov. Okrem toho by matka a otec nemali trpieť dedičnými očnými chorobami, ako je ektropium (klesajúce viečko) a entropium (vchlípené viečko).
Životné prostredie a pohyb
Hromada pohybu k životu vlčiaka neodmysliteľne patrí. Obyčajným pohybom po záhrade sa mu ale určite nezavďačíte. Je potrebné s ním pravidelne pracovať a objavovať svet za bránou domova. Nie je to pes, ktorého môžete trvalo držať v koterci, či ho využiť na stráženie objektov. Bez prítomnosti svojho pána, alebo svorky môže veľmi trpieť. Dlhé túry, psie športy či plávanie - s československým vlčiakom môžete robiť prakticky čokoľvek. Ich energia je neobmedzená. Vlčiak môže byť pod správnym vedením skvelý pracovný pes a partner pre psie športy.
Húževnatosť a dlhšia srsť umožňujú týmto krásavcom celoročný pobyt vonku. Oveľa radšej však trávia čas v tesnej blízkosti svojho pána. Vzhľadom na svoju energickú povahu si Vlčáci vyžadujú značný denný pohyb, ideálne v trvaní aspoň dvoch hodín. Tento pohybový režim by mal zahŕňať kombináciu prechádzok, hier, skúmania a tréningu poslušnosti. Vlčiakom sa darí, keď sú zapojení do každodenných rodinných aktivít, a nemajú radi, keď sú dlhší čas sami. Veľký dvor je pre vlčiakov ideálny, pretože im umožňuje pohybovať sa a skúmať. Slovenský čuvač potrebuje dôsledné vedenie a starostlivú socializáciu. Ak sa výchova podarí, získate výborného rodinného psa, ideálnym životným prostredím je pre neho dom so záhradou a aktívni majitelia.
Bývanie v byte alebo dome
Síce sa to nemusí zdať, vlčiak s vami môže za istých okolností žiť aj v byte. Je ho však potrebné dostatočne zamestnať - a to fyzicky aj mentálne. Problémom však môže byť hluk, ktorým vlčiak vyjadruje smútok za majiteľom v dobe jeho neprítomnosti (tomu sa dá však výchovou predísť…väčšinou). So zahradou ale tiež nemáte automaticky vyhrané! Niektorí vlčiaci sú majstri úteku a preto musíte myslieť na zabezpečenie priestorov, kde sa bude chlpáč voľne pohybovať. Zabezpečenie zahrady však nie je jediná položka, ktorá vám zasiahne do rozpočtu.
Pokiaľ sa má váš vlčiak bezpečne pohybovať po záhrade, bude ju potrebné riadne zabezpečiť plotom odolným proti preskočeniu a podhrabaniu. Vlčiaci zvyknú mať problém so separačnou úzkosťou a ničením domácnosti. Nácvik samoty by mal patriť k základným prvkom výcviku. Zvukový prejav vlčiakov môže byť niekedy veľmi výrazný - preto sa príliš nehodí do husto obývanej bytovky, kde by mohli niekoho rušiť.
Chov a získanie šteniatka
Pri výbere šteniatka slovenského ovčiaka je dôležité obrátiť sa na renomovaných chovateľov, ktorí dbajú na zdravotný stav rodičov a poskytujú šteniatkam kvalitnú starostlivosť. Je dôležité informovať sa o zdravotných testoch rodičov, ako sú napríklad vyšetrenia na dyspláziu kĺbov a očné testy. Na Slovensku pôsobí Slovenský klub ázijských a ruských ovčiakov, ktorý je správcom plemena a môže poskytnúť cenné rady a kontakty na overené chovné stanice.
Pri kúpe šteniatka je dôležité vyhnúť sa podvodným inzerátom, kde sú ponúkané šteniatka bez riadneho pôvodu alebo s neoverenými informáciami o rodičoch. Deklarovanie registrovaných chovných staníc nemusí byť vždy pravdivé. Momentálna cena slovenského ovčiaka s PP sa pohybuje od 6 do 25 tisíc korún, takže je potrebné hľadať a venovať čas obvolávaniu chovných staníc. Niektorí chovatelia ponúkajú aj šteniatka s PP, ktoré nie sú vhodné na výstavy, ale môžu byť skvelými spoločníkmi pre aktívnych majiteľov. Tieto šteniatka môžu byť cenovo dostupnejšie.
V jednom vrhu ich môže byť až 8. Rodia sa slepé a celú starostlivosť má na starosti ich matka, ktorá ich kŕmi materským mliekom. Materské mlieko je v prvých týždňoch narodených šteniat jediný zdroj potravy. Do novej rodiny môže ísť až po 8. týždni. Výber šteňaťa československého vlčiaka by si mal budúci majiteľ dobre rozmyslieť. Od šteniat bežných domestikovaných plemien psov má viac energie a stačí mu kratšia doba na oddych. Dôležitá je aj správna výchova a výcvik. Šteniatka a aj dospelí psi tohto plemena si vyžadujú dlhšie prechádzky a kontakt s majiteľom, ktorého berú ako vodcu svorky. S výchovou je vhodné začať, čo najskôr.
Pred tým, ako si majiteľ prinesie šteňa domov, je vhodné mu zabezpečiť misky na vodu a krmivo, pelech, koterec, hračky, obojok a vôdzku. K šteniatku sa treba prihovárať pokojne a postupne ho zoznámiť so všetkými členmi rodiny. Tiež treba byť pripravený na to, že šteniatko bude vykonávať svoju potrebu v dome. Preto je potrebné šteniatko často venčiť a po vykonaní potreby vonku aj pochváliť a odmeniť.
tags: #narocnost #o #starostlivost #pri #salasnickom #psy