Pedagogika mentálne postihnutých: Komplexný pohľad na psychopédiu a jej úlohu vo vzdelávaní

Pedagogika mentálne postihnutých, známa aj ako psychopédia, predstavuje špecifickú a rozsiahlu oblasť špeciálnej pedagogiky. Zameriava sa na teoretické princípy a praktické postupy v oblasti vzdelávania a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych fázach ich života.

Definícia a vymedzenie pojmov

Psychopédia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie (IQ pod 70), prejavuje sa to už v útlom detskom veku. V súčasnosti u nás vo vedeckých a odborných prácach prevláda pojem mentálna retardácia, i keď sa sporadicky synonymne a paralelne používajú aj iné pojmy. Mentálne postihnutie (MP) zahŕňa viaceré kritériá, najčastejšie etiologické, symptomatologické a kritérium závažnosti (stupeň MP), schopnosť učenia a vzdelávania. Je to najširší a najvšeobecnejší strešný pojem, ktorý označuje všetkých jedincov s IQ pod 85 aj MR a hraničné pásmo. Napríklad: 10-ročné dieťa je na úrovni 2-ročného. Podľa Baja (in Bajo - Vašek, 1994) je psychopédia (pedagogika mentálne postihnutých) vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Typické znaky a klinické prejavy mentálne postihnutých

Typickým znakom jedincov s mentálnym postihnutím je obmedzená potreba zvedavosti a preferencia podnetového stereotypu. Takíto jedinci bývajú zvyčajne pasívnejší a viac závislí na sprostredkovaní informácií inými ľuďmi. Orientácia v známom prostredí je pre nich omnoho náročnejšia, pretože horšie rozlišujú významné a nevýznamné znaky jednotlivých objektov a situácií a horšie chápu ich vzájomné vzťahy. Schopnosť učenia je v rôznej miere obmedzená.

Príčiny mentálnej retardácie

Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu a demenciu. Oligofrénia - slabomyseľnosť, je to obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý, trvá počas celého života, nemožno ho odstrániť. Príčiny môžu byť biologicky podmienené, ktoré súvisia s poškodením mozgu, alebo sociálne podmienené, t.j. extrémna výchovná zanedbanosť. Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností. Vzniká ako následok nejakého ochorenia, úrazov po 2. roku života. Príčiny môžu byť genetické, v tehotenstve, ožiarením. Darwinov syndróm, objavený v roku 1866, je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú i na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu. Napodobňujú, dajú sa ľahko zlákať na hlúposti.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testmi inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu platí hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

• Debilita - ľahká mentálna retardácia (IQ 70-50): Je vychovávateľný a vzdelávateľný. Deti sú svojprávne, navštevujú špeciálnu školu. Existujú dva typy: eretická forma - nekľud, pohyblivosť, a torpídna forma.
• Imbecilita - stredná mentálna retardácia (IQ 49-35): Nie je vzdelávateľný, iba vychovávateľný. Pokladajú sa za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných. Obyčajne sú zaradení do ústavov. Znaky zahŕňajú primitívne myslenie, oneskorenú reč, manuálnu nezručnosť, agramatickú reč, poruchy výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhy, základných spoločenských návykov. Sú nesamostatní a vyžadujú stálu starostlivosť.
• Idiocia - ťažká a hlboká mentálna retardácia (IQ 34-0): Nie je vzdelávateľný a vychovávateľný. Rozlišujeme ťažkú duševnú zaostalosť (IQ 20-34) a hlbokú duševnú zaostalosť (IQ menej ako 20). Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako 2-ročné dieťa. Dorozumievajú sa cez neverbálne znaky, posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru, dožívajú sa veku do 30 rokov.

Tabuľka 1: Stupne mentálnej retardácie a ich charakteristika

Interdisciplinárny charakter pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

• Pedagogika a špeciálna pedagogika: Poskytujú teoretický základ pre edukáciu a výchovu osôb s mentálnym postihnutím.
• Psychológia: Pomáha pochopiť kognitívne, emocionálne a sociálne procesy u osôb s mentálnym postihnutím.
• Sociológia: Poskytuje informácie o sociálnom kontexte, v ktorom žijú osoby s mentálnym postihnutím.
• Biológia a medicína: Pomáhajú pochopiť príčiny a prejavy mentálneho postihnutia.

Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu. Každé vekové obdobie má svoje špecifiká a vyžaduje si individuálny prístup.

• Ranný vek: V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny.
• Predškolský vek: Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy.
• Školský vek: Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek. Dobré detské hry a výukové softvérové programy nevyvíjajú žiaden časový tlak. Dieťa môže medzitým snívať a so svojimi počítačovými hrdinami zažívať rôzne dobrodružstvá. V každom meste existujú osobitné školy a pomocné školy, kde chodia mentálne postihnuté deti. Pri práci s deťmi a žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je veľmi dôležité si pamätať, že každý človek potrebuje vo svojom živote dodržiavať určitý systém a mať určitú mieru predvídateľnosti. Nájsť systém učenia sa jednotlivých žiakov je náročnou úlohou učiteľa. Práve žiaci so ŠVVP majú problémy s výberom vhodnej metódy a spôsobov učenia sa. Učebný zdroj, ktorý bol vytvorený k akreditovanému vzdelávaciemu programu Dieťa a žiak s autizmom v pedagogickej praxi je určený predovšetkým učiteľom, špeciálnym pedagógom, vychovávateľom a asistentom učiteľov, ktorí pracujú s deťmi s autizmom a ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami.
• Adolescencia: V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.
• Dospelosť: Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť nezávislý život.

Ciele a princípy pedagogiky mentálne postihnutých

Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti.

Psychopedická diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie. Pre objasnenie pojmov, „špeciálno-pedagogická diagnostika“, „diagnostika“, „diagnóza“ a „prognóza“ sú kľúčové v celom procese práce s jedincami so ŠVVP.

Trendy a výzvy v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa neustále vyvíja a reaguje na nové poznatky a spoločenské trendy. Medzi aktuálne trendy patrí:

• Inklúzia: Snaha o integráciu osôb s mentálnym postihnutím do bežných škôl a spoločnosti.
• Podpora samostatného života: Umožnenie osobám s mentálnym postihnutím žiť plnohodnotný a nezávislý život.
• Využívanie moderných technológií: Používanie počítačov, tabletov a iných technológií na podporu edukácie a (re)habilitácie.
• Dôraz na kvalitu života: Zameriavanie sa na zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím v rôznych oblastiach, ako je zdravie, vzdelávanie, práca a voľný čas.

Pedagogika mentálne postihnutých čelí aj rôznym výzvam, ako napríklad:

• Nedostatok kvalifikovaných odborníkov: Je potrebný väčší počet špeciálnych pedagógov, psychológov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú osobám s mentálnym postihnutím.
• Nedostatočné financovanie: Je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie pre vzdelávanie, (re)habilitáciu a podporu osôb s mentálnym postihnutím.
• Prekonávanie predsudkov: Je potrebné bojovať proti predsudkom a stereotypom, ktoré sa týkajú osôb s mentálnym postihnutím.
• Zabezpečenie rovnoprávnosti: Je potrebné zabezpečiť, aby osoby s mentálnym postihnutím mali rovnaké práva a možnosti ako ostatní občania.

Štúdium špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých

Pre záujemcov o štúdium v tejto oblasti sú k dispozícii rôzne študijné programy. Prijímacie konanie na študijný program Špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých zahŕňa ústny prijímací pohovor pre uchádzačov s celkovým hodnotením D alebo E na štátnej záverečnej skúške bakalárskeho stupňa štúdia. Pohovor je zameraný na prehľad zo špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých v rozsahu téz záverečných skúšok bakalárskeho štúdia. V prípade hodnotenia štátnych záverečných skúšok s obhajobou záverečnej práce v rozsahu hodnotenia A-C študent daný prijímací pohovor neabsolvuje.

Prijímacie skúšky a poradie uchádzačov

Na prijímacej skúške sa musia zúčastniť všetci uchádzači, ktorí počas bakalárskeho štúdia mali celkové hodnotenie na štátnej záverečnej skúške na bakalárskom stupni štúdia (Bc.) "E - dostatočne". Poradie uchádzačov o štúdium bude zostavené podľa dosiahnutých študijných výsledkov v bakalárskom štúdiu (priemer štátnej skúšky). V prípade študijných programov, kde je podmienkou absolvovanie talentovej skúšky alebo prijímacieho pohovoru, bude poradie uchádzačov zostavené po pripočítaní bodov za ne. Ak splní podmienky prijatia na štúdium daného študijného programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopnosti na štúdium podľa podmienok prijatia na štúdium.

tags: #pedagogika #mentalne #postihnutych #seminarna #praca