Nerovnomerný rozvoj regiónov na Slovensku, prejavujúci sa disparitou medzi okresmi, si vyžaduje cielené intervencie. Vláda SR prijala Zákon č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorý upravuje podmienky, systém a formy poskytovania podpory týmto okresom. Reakciou na túto situáciu bol prijatý zákon, ktorý upravuje podmienky, systém a formy poskytovania podpory najmenej rozvinutým okresom. Pre tieto okresy boli vypracované a schválené akčné plány, ktoré mali slúžiť ako záväzné dokumenty na odstraňovanie zaostávania.
Vzdelávanie dospelých bez základného vzdelania (ISCED 100) a so základným vzdelaním (ISCED 244) je na Slovensku v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ale i Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, nakoľko väčšinu dlhodobo nezamestnaných tvoria práve dospelí bez základného vzdelania a so základným vzdelaním. Programy ďalšieho vzdelávania zamerané na osvojenie jednoduchých pracovných zručností udržiavajú dospelých s nízkou úrovňou kvalifikácie na neistých a málo platených pracovných miestach, bez možnosti získať si lepšie ohodnotenú kvalifikovanú prácu a zachovávajú generačný cyklus vylúčenia a chudoby. Vytvorenú možnosť pre dospelých získať vzdelanie, či zvýšiť si stupeň vzdelania, považujeme za jeden z krokov smerujúcich k prerušeniu generačného cyklu chudoby a v kontexte rozvoja regiónov a okresov Slovenska za jeden z faktorov ich dlhodobého a udržateľného rozvoja.
V európskych krajinách existujú rôzne modely vzdelávania umožňujúce tým, ktorí predčasne ukončili iniciálne vzdelávania, získať základné vzdelanie alebo si zvýšiť stupeň vzdelania v tzv. druhošancovom vzdelávaní (vzdelávanie druhej šance, školy druhej šance). Druhošancové vzdelávanie vymedzujeme ako “príležitosť pre dospelých získať v pokračovacom, kontinuálnom cykle vzdelávania taký druh a stupeň vzdelania, ktoré sa normálne nadobúda v detstve alebo mladosti počas počiatočného, iniciálneho cyklu vzdelávania…” (Švec, 2008, s.225). Získanie stredoškolského vzdelania (stredné odborné, úplné stredné odborné, úplné stredné všeobecné vzdelanie) je považované za nevyhnutné pre adekvátne sociálne fungovanie, plnenie sociálnych rol kultúrne (rodovo i historicky) prisudzovaných obdobiu adultného veku, a to bez ohľadu na etnickú príslušnosť či pozíciu v sociálnej stratifikácii, najmä vo vzťahu k dospelým s nízkym alebo žiadnym vzdelaním a nízkou úrovňou základných zručností (Lukáč, Lukáčová, Pirohová, 2019, s. 517).
V systéme základných a stredných škôl SR je legislatívne ukotvená možnosť druhošancového vzdelávania v Zákone č. 539/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Termín druhošancové vzdelávanie sa však v texte uvedeného zákona nevyskytuje. Možnosť študovať na základných a stredných školách v dospelom veku je garantovaná princípmi výchovy a vzdelávania ako c) rovnoprávnosť prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie a f) celoživotného vzdelávania (§ 3 Princípy výchovy a vzdelávania, 245/2008 Z.z.). Druhošancového vzdelávanie pre evidovaných uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny bez základného vzdelania a so základným vzdelaním prebieha v rámci vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktorým nie je možné si zvýšiť stupeň vzdelania, „to sa však nevzťahuje na dokončenie vzdelania na základnej škole alebo na strednej škole uchádzačom o zamestnanie na účely získania dokladu o ukončení vzdelania na základnej škole alebo na strednej škole v poslednom ročníku príslušnej školy na základe projektov a programov podľa § 46 ods. 3.(§ 44, ods. 2, Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti).
Regionálne disparity a akčné plány
Dôvodom vzniku akčných plánov rozvoja menej rozvinutých okresov v rokoch 2016 - 2019 bola na Slovensku potreba riešiť dlhodobú regionálnu disparitu prejavujúcu sa i v odlišnej miere evidovanej nezamestnanosti a podiele dospelých bez vzdelania a so základným vzdelaním z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie. V oblasti celoživotného vzdelávania k faktorom disparity regiónov Slovenska dlhodobo patria vnútroregionálne rozdiely vo vzdelanostnej úrovni obyvateľov a v oblasti zamestnanosti vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných, z ktorých väčšinu tvoria nezamestnaní s neukončeným základným vzdelaním a so základným vzdelaním (Aktualizácia národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, 2014).
V roku 2008 vláda SR prijala zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, ktorý definoval Národnú stratégiu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, prijatú uznesením vlády SR č. 296/2010, ako základný dokument na podporu regionálneho rozvoja na národnej úrovni (Aktualizácia národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, 2014, s. 3). Bola koncipovaná v rámci rozvojovej politiky EÚ do roku 2020, ktorú určovala stratégia rozvoja Európy Európa 2020 (2010). Nerovnomernosť rozvoja regiónov sa prejavovala i v ich vnútri, v disparite medzi okresmi, predovšetkým Banskobystrického samosprávneho kraja (BSK), Prešovského samosprávneho kraja (PSK) a Košického samosprávneho kraja (KSK). Reakciou na túto situáciu bol vládou SR prijatý Zákon č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky, systém a formy poskytovania podpory najmenej rozvinutým okresom. Okres bol zapísaný do zoznamu najmenej rozvinutých okresov ak „miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú ústredie vykazuje, bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,6-násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie“ (Zákon č. 336/2015, s. § 2, (3) a) 1). Pre najmenej rozvinuté okresy boli vládou SR vypracované a schválené akčné plány ako „záväzné dokumenty zamerané na odstraňovanie zaostávania najmenej rozvinutého okresu, ktorý vychádza zo základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja, ďalších dokumentov a odporúčaní vlády“ (Zákon č.
Do kategórie menej rozvinutý okres bolo v Banskobystrickom samosprávnom kraji zaradených 5 z trinástich okresov kraja - Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš, pre ktoré boli vypracované jednotlivé akčné plány.
Okres Lučenec
Po zaradení okresu Lučenec medzi menej rozvinuté okresy dňa 15. decembra 2015 bol vládou SR 23. júna 2016 schválený na obdobie 2016 - 2020 Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, ktorý pri analýze stavu poukázal na to, že medzi uchádzačmi o zamestnanie „je vysoký podiel nezamestnaných s neukončeným základným vzdelaním a základným vzdelaním, výrazne prevyšujúci krajský a aj slovenský priemer.“ (Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, 2016, s. 5). V danom kontexte si akčný plán v prioritnej oblasti Podnikanie a lepšie pracovné miesta stanovil vytvorenie 5 subjektov sociálnej ekonomiky v lokalitách s najvyššou nezamestnanosťou. Pre ich úspešné fungovanie a v ich pôsobnosti sa mali zriadiť tréningové centrá, ktorých „úlohou bude pre ľudí so základným a nedokončeným vzdelaním poskytovať možnosť získania praktických zručností a zvyšovania finančnej gramotnosti za účelom pracovného uplatnenia sa v subjektoch sociálnej ekonomiky a neskôr na voľnom trhu práce“ (Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, 2016, s. 24). V znení dodatku č. 3 z marca 2019 sa predchádzajúce tréningové centrá presunuli pod prioritu venovanú oblasti vzdelávania. (Akčný plán rozvoja okresu Lučenec v znení dodatku č. 3, 2019, s. 25). Do oblasti poskytovania kvalifikácie a rekvalifikácie v zmysle potrieb regiónu sa mali zapojiť dobudované 3 regionálne centrá vzdelávania so zameraním na praktické vzdelávanie - SOŠ Fiľakovo, SOŠ technická Lučenec a SOŠ hotelových služieb a dopravy Lučenec. Pri SOŠ technickej v Lučenci bolo za finančnej podpory Vlády SR v období rokov 2017 - 2018 zriadené Centrum odborného vzdelávania a prípravy, ktorého cieľovou skupinou sú i uchádzači o zamestnanie, ktorí sa na trhu práce neuplatnili a na voľné pracovné miesta na trhu práce nemajú požadované vedomosti a zručnosti“ (SOŠ technická Lučenec).
Okres Poltár
Akčný plán pre okres Poltár bol schválený vládou SR dňa 7. septembra 2016 aj z toho dôvodu, že v danom období bol v poradí piatym okresom s najvyššou mierou evidovanej nezamestnanosti na Slovensku. „Jadro nezamestnaných tvoria UoZ so stredoškolským vzdelaním, kým podiel UoZ so základným vzdelaním je pomerne nízky a podiel UoZ s neukončeným základným vzdelaním prevyšuje priemer Slovenska aj kraja“ (Akčný plán rozvoja okresu Poltár v znení dodatku č. 3, 2019, s. 5). Nástrojom umožňujúcim riešiť túto situáciu malo byť podľa Akčného plánu zriadenie Regionálneho centra vzdelávania, resp. Centra odborného vzdelávania a prípravy pri Spojenej škole v Poltári. Okrem denných žiakov malo slúžiť aj pre iné osoby, ktoré si chcú doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť kvalifikácie alebo nadobudnúť novú, čiastočnú alebo úplnú kvalifikácie, a to aj v spolupráci s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Plánované Regionálne centrum malo okrem uvedeného okresu poskytovať edukačné aktivity i pre okresy Rimavská Sobota, Lučenec a Revúca a zároveň sa snažiť o spoluprácu s podnikateľskými subjektmi pri odbornej príprave podľa aktuálnych požiadaviek praxe regiónu. Obdobne i pre tento región Akčný plán navrhuje založiť tréningové centrum pre ďalšie vzdelávanie dospelých, s cieľom ich prípravy najmä na výkon jednoduchých pracovných činností.
Okres Revúca
O pár dní neskôr ako pre Poltár, bol vládou SR dňa 13 septembra 2016 schválený Akčný plán rozvoja okresu Revúca (2016). Zlý stav štruktúry obyvateľstva podľa dosiahnutého vzdelania naznačovali už výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, podľa ktorých bolo v okrese 17,9% obyvateľov bez ukončeného vzdelania a 22,9 % obyvateľov malo ukončených iba základné vzdelanie (Sčítanie obyvateľov, domov a bytov, 2011). Z evidovaných uchádzačov o zamestnanie v okrese na konci roka 2015 bolo takmer 51 % bez ukončeného vzdelania, resp. iba so základným vzdelaním a patrili do kategórie dlhodobo nezamestnaných (Akčný plán rozvoja okresu Revúca, 2016, s. 8). V tomto kontexte jedno z hlavných opatrení bolo zamerané na zabezpečenie intervencie v oblasti vzdelávania, na zvyšovanie kvalifikácie, tréningov atď., s cieľom zlepšiť štruktúru uchádzačov o zamestnanie a zatraktívniť trh práce v okrese pre potenciálnych podnikateľov (Akčný plán rozvoja okresu Revúca, 2016, s. 24). Plán rátal so založením 2 regionálnych centier vzdelávania, a to pri SOŠ gen. Viesta v Revúcej a SOŠ v Tornali, s víziou poskytovania i rekvalifikačných a kvalifikačných kurzov. Pri týchto vzdelávacích subjektoch plán odporúčal založiť aj tréningové centrá pre vzdelávanie dospelých so zameraním na jednoduché pracovné činnosti a na rekvalifikáciu. Tieto aktivity dopĺňa i snaha o vytvorenie klastra prípravy a vzdelávania pre trh práce, ktorý „bude zabezpečovať ucelený systém kariérneho poradenstva a vzdelávania pre potreby regionálneho trhu práce prostredníctvom akreditovaných programov vzdelávania a súboru diagnostických, motivačných a poradenských programov zameraných na diagnostiku pracovného potenciálu a identifikáciu vhodnej profesijnej orientácie s ohľadom na potreby regionálneho trhu práce“ (Akčný plán rozvoja okresu Revúca, 2016, s. 28).
Okres Rimavská Sobota
Vláda SR 24. júna 2016 zaradila okres Rimavská Sobota do kategórie menej rozvinutý okres z dôvodu vysokej miery nezamestnanosti v okrese, ktorá v prvom štvrťroku 2016 bola na úrovni 27,2 %, kým priemer na Slovensku v tomto období bol 10,1 % (Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota, 2016, s. 3). Analýza stavu pred prípravou Akčného plánu rozvoja okresu Rimavská Sobota (2016) poukázala na to, že v okrese „bolo k 31.12.2015 vedených v evidencii úradu práce celkom 12 831 uchádzačov o zamestnanie, z toho až 52,4 % bez vzdelania, alebo s ukončeným základným vzdelaním, čo je takmer o štyri pätiny viac, ako je celoslovenský priemer“ (Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota v znení dodatku č. 3, 2019, s. 7). K tomuto stavu prispievala i vysoká miera demotivácie ukončiť aspoň SOŠ, ktorú žiaci opúšťajú bez ukončenia vzdelania po dovŕšení povinnej školskej dochádzky, čo sa odrazilo na nízkej vzdelanostnej úrovni, ako i na nedostatočných pracovných návykoch. Akčný plán sa preto okrem iného orientoval i na vybudovanie centier praktického vzdelávania na vybraných stredných školách a 2 tréningových centier - v Rimavskej Sobota a v Hnúšti. Cieľovými skupinami mali byť nezamestnaní dospelí s nízkym stupňom vzdelania a účelom tréningových centier ich rekvalifikácia.
Okres Veľký Krtíš
Posledným okresom v Banskobystrickom samosprávnom kraji zaradeným medzi menej rozvinuté okresy a so schváleným akčným plánom (7. septembra 2016) sa stal Veľký Krtíš. „Z uchádzačov o zamestnanie k 30. 6.2016 má viac ako 30 % neukončené základné vzdelanie alebo ukončené len základné vzdelanie“ (Akčný plán rozvoja okresu Veľký Krtíš, 2016, s. 5). Podobne ako v iných okresoch, aj pre Veľký Krtíš navrhuje akčný plán zriadiť regionálne centrá vzdelávania pri školách - Spojená škola Modrý Kameni, SOŠ Želovce a SOŠ Veľký Krtíš a najmenej 3 tréningové centrá (Akčný plán rozvoja okresu Veľký Krtíš v znení dodatku č.4., 2019). Opatrenia akčných plánov rozvoja menej rozvinutých okresov Banskobystrického samosprávneho kraja v oblasti vzdelávania, konkrétne zriadiť tréningové centrá, podporiť kvalifikačné a rekvalifikačné vzdelávanie na SOŠ, svedčia o podpore ďalšieho vzdelávania dospelých bez vzdelania a so základným vzdelaním.
Okres Trebišov bol dňa 15. decembra 2015 zaradený Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR) do kategórie najmenej rozvinutých okresov a za spolupráce príslušných regioná...
Tréningové centrá a sociálne podniky pracovnej integrácie
Tréningové centrum je subjekt, ktorý zabezpečuje ďalšie vzdelávanie dospelých v súlade s ustanoveniami zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tréningové centrum je vzájomne prepojené so sociálnymi podnikmi pracovnej integrácie, kde sa vykonáva príprava na výkon jednoduchých pracovných činností. Cieľovou skupinou v týchto centrách sú najmä znevýhodnení uchádzači o zamestnanie. Z celkového času prípravy tvorí 80% praktická časť a 20% teoretická časť (Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, 2016).
Integračný podnik je registrovaný sociálny podnik, ktorého hlavným cieľom je podpora zvyšovania zamestnanosti a ktorý zamestnáva najmenej 30% znevýhodnených osôb, značne znevýhodnených alebo zraniteľných osôb z celkového počtu svojich zamestnancov. Je určený pre registrované integračné sociálne podniky na zvýšenie ich motivácie zabezpečiť zamestnancovi, ktorý je znevýhodnenou osobou zamestnanie, resp. mu pomôcť nájsť si uplatnenie na otvorenom trhu práce , t. z. Sú určené pre registrované integračné sociálne podniky a slúžia na podporu zamestnávania znevýhodnených osôb, značne znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb. Umiestňovacie a vyrovnávacie príspevky sa poskytujú prostredníctvom nových aktívnych opatrení na trhu práce v zmysle §19a a §19b zákona č. 112/2018 Z. z. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR informuje integračné podniky, že žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku podľa § 19b zákona č. 112/2018 Z. z. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zároveň ubezpečuje integračné podniky, že ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny neuzatvorí s registrovaným sociálnym podnikom dohodu o poskytnutí vyrovnávacieho príspevku, podnik o príspevky nepríde. Žiadateľ, ktorý žiada o refundáciu nákladov v zmysle § 19b zákon o sociálnej ekonomike, je povinný dodržať lehotu na predloženie žiadosti o úhradu platby spolu s príslušnými dokladmi a to najneskôr do 60 kalendárnych dní od skončenia mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje. Predmetné je nevyhnutné dodržať, aj v prípade, ak ešte predložená žiadosť o poskytnutie príspevku (t. j. prvotná žiadosť pred uzatvorením dohody) nebola relevantne posúdená.
Príklad sociálneho podniku: Nálepkovač
Konkrétne skúsenosti sociálneho podniku pracovnej integrácie, ako je Nálepkovač, môžu poskytnúť cenné poznatky o fungovaní a dopade týchto iniciatív na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Sociálne podnikanie na Slovensku zaznamenáva postupný rozvoj a stáva sa dôležitým nástrojom pre riešenie sociálnych a ekonomických výziev v rôznych regiónoch. Tento článok sa zameriava na oblasť sociálneho podnikania so špecifickým zameraním na stavebné práce. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme, a to od definície a charakteristík sociálneho podniku, cez legislatívny rámec, až po príklady úspešných projektov a výzvy, ktorým sociálne podniky v stavebníctve čelia.
Úvod do Sociálneho Podnikania
Sociálne podnikanie je inovatívny prístup k podnikaniu, ktorý kombinuje ekonomickú aktivitu s pozitívnym sociálnym dopadom. Na rozdiel od tradičných podnikov, ktorých hlavným cieľom je maximalizácia zisku, sociálne podniky sa zameriavajú na riešenie konkrétnych spoločenských problémov, ako sú nezamestnanosť, chudoba, sociálne vylúčenie, alebo environmentálna degradácia. Sociálny podnik je definovaný ako podnik, ktorý primárne sleduje dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, a nie maximalizáciu zisku pre svojich vlastníkov alebo akcionárov. Zisk, ktorý sociálny podnik dosiahne, je reinvestovaný do jeho sociálneho poslania.
Charakteristika Sociálneho Podniku
Medzi hlavné charakteristiky sociálneho podniku patria:
- Sociálny cieľ: Prioritným cieľom je riešenie spoločenského alebo environmentálneho problému.
- Ekonomická aktivita: Podnik vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej generuje príjmy.
- Reinvestícia zisku: Väčšina zisku je reinvestovaná do podnikania alebo do dosahovania sociálneho cieľa.
- Sociálna inklúzia: Sociálne podniky často zamestnávajú osoby so znevýhodnením alebo zo zraniteľných skupín.
- Transparentnosť a zodpovednosť: Podniky sú transparentné vo svojich aktivitách a zodpovedné voči svojim zainteresovaným stranám.
- Inovatívnosť: Hľadajú nové a efektívne spôsoby riešenia sociálnych problémov.
Legislatívny Rámec pre Sociálne Podnikanie na Slovensku
Na Slovensku upravuje sociálne podnikanie zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon definuje sociálny podnik, stanovuje podmienky pre jeho vznik a fungovanie a upravuje systém podpory sociálnych podnikov. Zákon rozlišuje dva typy sociálnych podnikov:
- Integračný sociálny podnik: Zameriava sa na zamestnávanie znevýhodnených osôb a ich integráciu na trh práce.
- Všeobecný sociálny podnik: Zameriava sa na poskytovanie všeobecne prospešných služieb alebo na dosahovanie iných sociálnych cieľov.
Právnická osoba alebo fyzická osoba, obec, samosprávny kraj, združenie obcí, združenie samosprávnych krajov podľa osobitného predpisu, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj.
Žiadosť o priznanie postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie (tlačivo žiadosti o priznanie postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie) predkladá žiadateľ na adresu Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava. Žiadateľ preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. U právnickej osoby musí podmienku bezúhonnosti spĺňať osoba, ktorá koná v mene právnickej osoby (napr. Žiadateľ o priznanie postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie k žiadosti prikladá doklady preukazujúce splnenie podmienok ustanovené v § 50b odsek 1 písm. písm. písm. písm. Ak je žiadateľom o priznanie postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má sídlo alebo trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese podľa osobitného predpisu.
Zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2016 Z. z. sa podmienky ustanovené v § 50b odsek 1 písm. ak ide o sociálny podnik pracovnej integrácie, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese podľa osobitného predpisu.
Zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2016 Z. z. je povinný do štyroch mesiacov odo dňa priznania postavenia sociálneho podniku splniť podmienky ustanovené v § 50b odsek 1 písm. Sociálny podnik pracovnej integrácie predkladá správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok v termíne do 31. Skutočnosť, že sociálny podnik pracovnej integrácie spĺňa podmienky v zmysle § 50b ods. 1 písm.
Dňa 1. 5. 2018 nadobudol účinnosť zákon č. 112/2018 Z. z. V zmysle uvedeného zákona nastávajú aj zmeny v zákone o službách zamestnanosti, novelou zákona o službách zamestnanosti sa od 1. 5. 2018 sociálny podnik pracovnej integrácie mení na zamestnávateľa prechodného zamestnania. Uvedené zmeny okrem iného znamenajú, že v období od 1. mája 2018 do 31. decembra 2020 ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny nebude priznávať postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania; pokiaľ však bola žiadosť o priznanie postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie podaná pred 1. Dňom 1. Uvedené zmeny znamenajú, že všetky sociálne podniky pracovnej integrácie sa stávajú od 1. 5. 2018 zamestnávateľmi prechodného zamestnávania. Ako takýto, podnik môže fungovať do 31. 12. 2020. do štyroch mesiacov odo dňa priznania postavenia zamestnávateľa prechodného zamestnania splniť podmienky ustanovené v odseku 1 písm. predkladať ústrediu správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok v termíne do 31. Register zamestnávateľov prechodného zamestnania vedie a priebežne aktualizuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. ak ide o zamestnávateľa prechodného zamestnania, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese podľa osobitného predpisu.
Zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2016 Z. z. je povinný do štyroch mesiacov odo dňa priznania postavenia sociálneho podniku splniť podmienky ustanovené v § 50b odsek 1 písm. zamestnávateľ prechodného zamestnania predkladá správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok v termíne do 31.
Sociálne Podnikanie v Stavebníctve
Stavebníctvo je odvetvie, ktoré má významný vplyv na ekonomiku a životné prostredie. Sociálne podniky v stavebníctve môžu prispieť k riešeniu viacerých problémov, ako sú:
- Nezamestnanosť: Ponúkajú pracovné príležitosti pre znevýhodnené osoby, ktoré majú obmedzený prístup na trh práce.
- Kvalifikácia: Poskytujú odborné vzdelávanie a prípravu pre pracovníkov v stavebníctve.
- Environmentálna udržateľnosť: Podporujú používanie ekologických materiálov a technológií v stavebníctve.
- Revitalizácia: Zameriavajú sa na obnovu a revitalizáciu zanedbaných budov a verejných priestorov.
- Dostupné bývanie: Budujú a rekonštruujú dostupné bývanie pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva.
Výzvy, ktorým Čelia Sociálne Podniky v Stavebníctve
Sociálne podniky v stavebníctve čelia mnohým výzvam, ktoré môžu ovplyvniť ich úspešnosť a udržateľnosť. Medzi najčastejšie patria:
- Konkurencia: Musia konkurovať tradičným stavebným firmám, ktoré majú často väčšie zdroje a skúsenosti.
- Financovanie: Získavanie finančných prostriedkov môže byť pre sociálne podniky náročnejšie ako pre tradičné podniky.
- Kvalifikovaná pracovná sila: Získavanie a udržanie kvalifikovaných pracovníkov môže byť problém, najmä ak zamestnávajú znevýhodnené osoby.
- Administratívna záťaž: Dodržiavanie všetkých zákonných a administratívnych požiadaviek môže byť pre sociálne podniky náročné.
- Udržateľnosť: Zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti podniku je kľúčové pre dosahovanie sociálneho cieľa.
Aj keď dáta priamo neuvádzajú sociálny podnik v obci Nalepkovo zameraný na stavebné práce, poskytnuté informácie obsahujú rozsiahly zoznam registrovaných sociálnych podnikov na Slovensku, z ktorých niektoré môžu byť aktívne v stavebníctve alebo súvisiacich oblastiach. Medzi ne patria napríklad:
- ADMIX, s.r.o.: Podnik s rôznorodou činnosťou, vrátane montáže, rekonštrukcie a údržby elektrických zariadení, murárstva a zámočníctva.
- LOSSTAV, s. r. o.: Podnik, ktorého činnosť je zameraná na stavebníctvo.
- ZELENÉ STAVBY SK s. r. o.: Podnik zameraný na zelené stavebníctvo.
- ŠP-STAV RK s. r. o.: Podnik so zameraním na stavebné práce.
- DOMSTAV Slovakia EU, s. r. o.
Pre úspešný rozvoj sociálneho podnikania v stavebníctve je potrebné:
- Podpora zo strany štátu a samospráv: Poskytovanie finančnej podpory, poradenstva a preferencie pri verejnom obstarávaní.
- Vzdelávanie a osveta: Zvyšovanie povedomia o sociálnom podnikaní a jeho výhodách.
- Spolupráca medzi sociálnymi podnikmi: Vytváranie sietí a partnerstiev pre výmenu skúseností a know-how.
- Dôraz na kvalitu a udržateľnosť: Zabezpečenie vysokej kvality produktov a služieb a dlhodobej finančnej udržateľnosti podnikov.
- Monitorovanie a hodnotenie sociálneho dopadu: Meranie a hodnotenie sociálneho dopadu sociálnych podnikov preukázanie ich prínosu pre spoločnosť.
V obci Nalepkovo by mohla iniciatíva na založenie sociálneho podniku v stavebníctve priniesť viaceré výhody, ako sú vytvorenie pracovných miest pre znevýhodnené osoby, zlepšenie infraštruktúry obce a podpora environmentálnej udržateľnosti.
tags: #nalepkovo #socialny #podnik #pracovnej #integracie