Maximálne nemocenské dávky na Slovensku: Podmienky a výpočet

Nemocenská dávka je druh dávky zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca zamestnancovi, samostatne zárobkovo činnej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe, ak boli pre chorobu alebo úraz ošetrujúcim lekárom uznaní dočasne práceneschopnými alebo im bola nariadená karanténa.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky. Ich výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Kto vypláca nemocenské dávky?

Kým do roku 2026 Sociálna poisťovňa vyplácala zamestnancom nemocenskú dávku od 11. dňa, od roku 2026 ju vypláca až od 15. dňa. To znamená, že prvých 14 dní práceneschopnosti musí zamestnancovi vyplácať náhradu mzdy jeho zamestnávateľ.

• Náhrada príjmu od zamestnávateľa: Zamestnávateľ platí náhradu príjmu počas prvých 10 kalendárnych dní PN.
• Od 1. do 3. dňa PN: Zamestnávateľ platí 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca.
• Od 4. do 10. dňa PN: Zamestnávateľ platí 55 % denného vymeriavacieho základu.
• Nemocenské od Sociálnej poisťovne: Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

V ostatných prípadoch (SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti) je výška nemocenského nasledovná:

• Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: 25 % denného vymeriavacieho základu.
• Od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: 55 % denného vymeriavacieho základu.

Podmienky nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské dávky má fyzická osoba po splnení zákonom stanovených podmienok, ktoré sú stanovené odlišne pre jednotlivé dávky, príp. pre jednotlivé typy poistencov (zamestnancov, povinne poistených osôb, dobrovoľne poistených osôb).

Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie (t.j. musí byť zamestnancom alebo SZČO a platiť si odvody).

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty, kedy má nárok na nemocenské dávky. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN a na nemocenské nevzniká študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Výpočet nemocenských dávok

Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri zamestnancoch je to hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ. Vo väčšine prípadov sa berie hrubá mzda resp. vymeriavací základ z predchádzajúceho kalendárneho roka.

Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné najprv vypočítať denný vymeriavací základ (DVZ). Ten sa počíta z rozhodujúceho obdobia, ktorým je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie netrvalo celý predchádzajúci kalendárny rok, rozhodujúce obdobie sa určí inak.

Pri zamestnancoch sa DVZ počíta ako:

DVZ = (Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie za rozhodujúce obdobie) / (Počet dní rozhodujúceho obdobia)

Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od 1. dňa, kedy zamestnanec začal pracovať).

Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od 1. dňa, kedy zamestnanec začal pracovať) do dňa zániku nemocenského poistenia (t.j. do dňa ukončenia pracovného pomeru).

Maximálne sumy nemocenských dávok v roku 2025

Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu. Určuje ju takzvaný maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška pri jednotlivých dávkach za deň. Maximálne sumy nemocenských dávok sa oproti roku 2024 zvyšujú. Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenského poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú.

Podľa zákona o sociálnom poistení platí, že denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka (pre rok 2025 ide o priemernú mzdu za rok 2023).

Od 1.1.2025 do 31.12.2025 je teda výška maximálneho denného vymeriavacieho základu: 94,0274 eur/deň. Znamená to, že ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2025, denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ a úhrn denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov nesmú byť vyššie ako 94,0274 eur.

Ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2025, maximálna výška jeho nemocenského na deň predstavuje 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur).

Príklad výpočtu náhrady príjmu a nemocenského

Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2. do 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.

1. Výpočet DVZ:
   DVZ = (1 500 € * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
2. Náhrada príjmu od zamestnávateľa (prvých 10 dní):
   • 1. - 3.2.2024: (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
   • 4. - 10.2.2024: (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 189,12875 €
   Celková náhrada príjmu od zamestnávateľa za prvých 10 dní PN by bola 226,115 € (po zaokrúhlení 226,12 €).
3. Nemocenské od Sociálnej poisťovne (od 11. dňa):
   Od 11.2.2024 do 27.2.2024 (17 dní) bude pani Zuzane vyplácať nemocenské Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.
   Nemocenské = (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 140,99875 € (zaokrúhlene 141,00 €)

Ošetrovné (OČR)

Ošetrovné je dávka určená pre rodiča dieťaťa, ktoré potrebuje ošetrovanie inou osobou (príp. starostlivosť o iného rodinného príslušníka). Fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Ošetrovné sa poskytuje maximálne 14 dní, resp. 90 dní pri tzv. dlhodobom ošetrovnom.

Maximálne denné ošetrovné v roku 2025 predstavuje hodnotu 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur). Dávka ošetrovné, ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 724,10 eura. Dlhodobé ošetrovné môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní.

Tehotenské

Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu, resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (alebo úhrnu základov). V prípade tehotenského je určená aj minimálna suma. Ak je tehotenská dávka poskytovaná celý mesiac, jej maximálna výška predstavuje za mesiac, ktorý má 30 dní, sumu 423,13 eura a za mesiac, ktorý má 31 dní, sumu 437,28 eura. Minimálne tehotenské predstavuje za mesiac, ktorý má 30 dní, sumu 211,57 eura a za mesiac, ktorý má 31 dní, sumu 218,64 eura.

Materské

Materské je dávka poskytovaná ženám z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa, ako aj inému poistencovi z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku (obvykle otcovi dieťaťa).

Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Maximálne denné materské je tak v roku 2025 vo výške 70,52055 eura (75 % z 94,0274 eur). Znamená to, že maximálne materské vyplácané matkám, otcom či iným určeným poistencom je v roku 2025 vo výške presahujúcej 2 000 eur.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. elektronickú péenku (ePN). Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť.

Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

tags: #najvyssie #nemocenske #davky