Príspevok na bývanie: Komplexný sprievodca

Bývanie predstavuje jednu z najvýznamnejších finančných položiek v rozpočte každej domácnosti. Avšak, nie každý má dostatok finančných prostriedkov na pokrytie všetkých nákladov spojených s bývaním, ako sú nájom, energie a služby. Našťastie existuje štátna pomoc vo forme príspevku na bývanie, ktorý je súčasťou systému pomoci v hmotnej núdzi. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach získania príspevku na bývanie, s dôrazom na osoby žijúce v podnájme, a zohľadňuje aj špecifické situácie, ako sú osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP).

Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. V prvom rade je potrebné uviesť, že jednotlivé aspekty právneho vzťahu vznikajúceho na základe nájomnej zmluvy sú v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka upravené oveľa detailnejšie ako je napr. pri kúpnej zmluve. Naviac, vzhľadom na dobu, kedy bol Občiansky zákonník prijímaný (napriek relatívne významným zmenám v právnej úprave, uskutočnených na začiatku 90. rokov minulého storočia) je právna úprava nájmu do značnej miery nastavená v prospech nájomcu. Samozrejme, určitá miera ochrany nájomcu má svoje opodstatnenie, avšak ani tá by nemala byť dôvodom na výrazné prevažovanie nad záujmami prenajímateľa.

Nájomná zmluva a jej náležitosti

Nájomná zmluva upravuje právny pomer medzi prenajímateľom a nájomcom, na dočasné užívanie nehnuteľnosti za predom dohodnuté nájomné. Kvalitná nájomná zmluva vás dokáže ochrániť pred vzniknutými škodami na byte a nájomcovi dokáže zabezpečiť to, že nebude vysťahovaný zo dňa na deň. Má teda dôležitý charakter pre obe strany. Pri jej vytváraní však musíte brať ohľad na niekoľko údajov, ktoré musíte do zmluvy zahrnúť.

Samotný Občiansky zákonník totiž obsahuje jednak všeobecnú právnu úpravu nájomnej zmluvy, ktorá sa použije v prípadoch, ak nie je určitý nájomný vzťah upravený osobitne.

Obsah nájomnej zmluvy

V nasledujúcej časti uvedieme, spolu s bližším popisom, čo by mala, resp. musí obsahovať nájomná zmluva uzavretá podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (ktorá sa používa napr. v prípade prenájmu rodinného domu, alebo jeho časti, alebo prenájmu napr. záhrady alebo pozemku - napr. určitej vybetónovanej spevnenej plochy, ktorú možno užívať ako parkovisko a pod.) a čo by mala obsahovať, resp. musí obsahovať nájomná zmluva na byt (resp. časť bytu - napr.

Označenie zmluvných strán

Zmluvnými stranami nájomnej zmluvy je prenajímateľ a nájomca. Prenajímateľom je osoba, ktorá prenecháva dočasne za odplatu vec alebo iný právny predmet do užívania alebo brania úžitkov z nej inej osobe. Je dôležité taktiež uviesť, že prenajímateľom býva v praxi spravidla vlastník veci (keďže jedno z vlastníckych oprávnení je aj vecou disponovať), ale nemusí to tak byť vždy. Prenajímateľom totiž môže byť okrem vlastníka aj iná osoba, ktorá má k veci právo oprávňujúce ju na prenechanie veci do užívania (brania úžitkov) - takouto osobou môže byť napr. oprávnený z vecného bremena. Nájomcom je potom osoba, ktorej sa vec alebo iný právny predmet prenecháva dočasne za odplatu do užívania a brania úžitkov z nej. Prenajímateľ, ako aj nájomca môžu byť tak fyzické osoby (podnikatelia aj nepodnikatelia) ako aj právnické osoby. Označenie zmluvných strán musí byť jednoznačné a presné, odporúčame napr. uvedenie mena, priezviska, rodného priezviska, rodného čísla alebo dátumu a miesta narodenia, trvalého pobytu, osobného stavu, príp. aj štátnu príslušnosť. V tejto časti zmluvy možno taktiež uviesť napr. aj číslo bankového účtu prenajímateľa, či nájomcu, ak má naň byť napr.

Predmet nájmu

Ďalšiu podstatnú časť každej nájomnej zmluvy tvorí predmet nájmu. Predmetom nájmu môže byť v zásade každý, na to vhodný, predmet, a to najmä vec. Vec, ktorá má byť predmetom nájmu, musí spĺňať určité podmienky na to, aby ju bolo možné považovať za spôsobilý predmet nájmu. Vec musí byť vhodná na užívanie a vec musí byť individuálne určená - predmetom nájmu môže byť tak hnuteľná vec, ako aj nehnuteľná vec. Jednoznačné vymedzenie predmetu nájmu je dôležité najmä z dôvodu, že povinnosťou nájomcu je po skončení nájomného vzťahu prenajatú vec vrátiť prenajímateľovi.

Predmetom nájmu ďalej môže byť aj vec určená úhrnom (keď sa prenajíma vec tak, ako stojí a leží) alebo hromadná vec. Ako príklad na predmet nájmu určený úhrnom sa v právnej teórii sa najčastejšie uvádza prípad, keď sa prenajíma napr. súbor náradia, ktoré sú určené individuálne podľa kusov, pričom sa po skončení nájomného vzťahu musí vrátiť rovnaký súbor. Špecifikum prenájmu hromadne určenej veci zasa spočíva v tom, že po skončení nájomného vzťahu musí nájomca vrátiť kvantitatívne a kvalitatívne tú istú hromadnú vec a nie všetky pôvodné jednotlivé kusy, ktoré v súhrne vytvárali hromadnú vec (ako príklad prenájmu hromadnej veci možno uviesť prenájom stáda oviec, pričom je nájomca po skončení nájmu povinný vrátiť tú istú hromadnú vec - teda napr. uhynuté kusy oviec by musel nahradiť kvalitatívne podobnými kusmi - ovcami, aké mu boli prenajaté).

Opätovne je potrebné upozorniť, že v prípade ak je predmetom nájmu obytná miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie, nebytový priestor, podnikateľský nájom hnuteľných vecí, právo užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch (time-sharing), poľnohospodárske pozemky, poľnohospodársky podnik, lesný pozemok, či hrobové miesto, nájomná zmluva musí obsahovať aj ďalšie náležitosti stanovené tými právnymi predpismi, ktoré upravujú nájomný vzťah s príslušným predmetom nájmu.

V prípade ak to povaha veci pripúšťa, môže byť predmetom nájmu aj len časť veci, v takomto prípade je ale potrebné, jednoznačne túto časť veci identifikovať, teda tak, aby nemohlo prísť k zámene s inou vecou (napr. v prípade, ak je predmetom nájmu len časť bytu - napr. len jedna obytná izba, je potrebné ju presne vymedziť, a to napr. V záujme právnej istoty a ochrany oboch zmluvných strán je osobitné dôležité venovať náležitú pozornosť práve jednoznačnému určeniu predmetu nájmu, a to tak, aby bol určený jednoznačne, nezameniteľne s inou vecou.

V prípade nájmu bytu je potrebné, aby bol byt označený číslom bytu, číslom poschodia, číslom vchodu, veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, príp. priľahlom pozemku, súpisným číslom stavby, v ktorom sa byt nachádza, registrom parcely spolu s číslom parcely, na ktorom je dom, v ktorom sa byt nachádza postavený, ďalej označením čísla listu vlastníctva, na ktorom je evidovaný, označením katastrálneho územia, obce a okresu. V prípade, ak je predmetom nájmu hnuteľná vec, je potrebné vymedziť ju, čo najpresnejšie, popísaním jej vzhľadu, resp. určitých vlastností, ktoré ju robia odlišnou od iných vecí rovnakého druhu.

Predmet (nájomnej) zmluvy

Znenie tohto článku každej nájomnej zmluvy je predurčené tým, že predmet nájomnej zmluvy je definovaný priamo v rámci všeobecnej právnej úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku. Ide o článok obsahujúci základné vymedzenie nájomnej zmluvy, v ktorom musia byť obsiahnuté všetky pojmové znaky nájomnej zmluvy, keďže inak by nešlo o nájomnú zmluvu. Týmito pojmovými znakmi pri nájomnej zmluve je:

• 1. prenechanie veci prenajímateľom nájomcovi za účelom dočasného užívania veci (dočasným užívaním sa rozumie užívanie v dohodnutej dobe, pričom nič nebráni zmluvným stranám uzavrieť zmluvu aj na dobu neurčitú, keďže je možné zmluvu neskôr vypovedať) a brania úžitkov z nej
• 2. Nájomné: Odplata, ktorú je nájomca povinný platiť prenajímateľovi za užívanie prenajatej veci.

Rozdiel medzi užívaním veci a braním úžitkov z nej spočíva v tom, že samotné užívanie prenajatej veci spravidla nevyžaduje osobitnú činnosť alebo starostlivosť nájomcu o prenajatú vec.

Práva a povinnosti zmluvných strán

Vzhľadom na to, že na úpravu základných práv a povinností zmluvných strán je osobitne zameraná 5. otázka, v tejto časti možno odkázať na odpoveď k otázke č. 5. V tejto časti možno uviesť napr. aj povinnosť nájomcu riadne užívať prenajatú vec a povinnosť prenajímateľa zabezpečiť nájomcovi nerušené užívanie veci.

Vyhlásenia zmluvných strán

Zmluvným stranám taktiež možno odporučiť, aby v nájomnej zmluve v samostatnom článku nazvanom vyhlásenia zmluvných strán, uviedli určité vyhlásenia, ktoré zvyšujú právnu istotu tak predávajúceho ako aj kupujúceho. Súčasne je ale potrebné uviesť, že tento článok možno odporučiť, avšak aj v prípade jeho absencie by išlo o platne uzavretú nájomnú zmluvu (o tú by nešlo len v prípade, ak by neboli naplnené vyššie uvedené pojmové znaky). Vo vyhláseniach sa spravidla nachádza vyhlásenie prenajímateľa o tom, že je oprávnený prenechať vec na dočasné užívanie inému. Rovnako sa v tomto článku uvádza napríklad skutočnosť, že nájomca pred odovzdaním predmetu nájmu vykonal jeho obhliadku, oboznámil sa s právnym aj technickým stavom predmetu nájmu a nemá voči nemu výhrady. Do tohto článku napokon možno uviesť napríklad aj dohodu zmluvných strán na tom, že pri odovzdaní predmetu nájmu, ako aj pri jeho vrátení po skončení nájmu spíšu odovzdávací, resp. preberací protokol a súčasne si môžu dohodnúť, čo musí takýto protokol obsahovať.

Určenie výšky nájomného a súvisiacich platieb

Podstatnou náležitosťou každej nájomnej zmluvy je ďalej určenie výšky odplaty za dočasné prenechanie veci nájomcovi na užívanie a branie úžitkov, ktorú Občiansky zákonník označuje pojmom nájomné. Nájomné je totiž aj jedným z pojmových znakov nájomnej zmluvy. Nájomné si zmluvné strany spravidla dojednávajú v peniazoch, avšak nie je vylúčené ani to, aby sa zmluvné strany dohodli na nájomnom v nepeňažnej forme (vo forme naturálií - napríklad v prípade prenájmu pozemku s ovocnými stromami môže nájomné predstavovať určitý podiel na úrode a pod.). Zmluvné strany sa taktiež môžu dohodnúť, či nájomné predstavujú určité pravidelne opakujúce sa platby alebo bude uhradené nájomné jednorazovo za celú dobu trvania nájmu. V tomto smere právne predpisy neustanovujú žiadne osobitné obmedzenia zmluvným stranám. Rovnako je vhodné, ak je predmetom nájmu nehnuteľnosť (napr. dom), aby si zmluvné strany v rámci tohto článku dohodli napríklad aj to, či a v akej výške bude uhrádzať nájomca náklady spojené s užívaním bytu či domu (napr. úhrady za dodávky plynu, elektrickej energie, tepla, vody).

Z aplikačnej praxe vyplýva, že najmä v prípadoch, ak je predmetom prenájmu nehnuteľnosť, si zmluvné strany často dojednávajú určitú peňažnú zábezpeku - depozit, z ktorého sa majú uhrádzať nedoplatky na nájomnom, či na nedoplatkoch za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu.

Doba trvania nájmu a jeho ukončenie

V ďalšom článku by mala byť obsiahnutá dohoda zmluvných strán o dobe trvania nájmu a prípadne aj spôsoboch a podmienkach ukončenia nájomného vzťahu (zmluvy o nájme). To, že pojmovým znakom nájomnej zmluvy je dočasnosť nájmu nevylučuje, aby si zmluvné strany nemohli dohodnúť, že nájomnú zmluvu uzatvárajú na dobu neurčitú. Dobu určitú si zmluvné strany môžu dohodnúť buď určením konkrétneho dátumu, ku ktorému sa nájom skončí, alebo určením počtu mesiacov, príp. rokov ale aj tak, že si stanovia, že nájom skončí vtedy, keď nastane určitá skutočnosť - podmienkou však je, že musí byť isté, že táto skutočnosť časom nastane. Zmluvné strany si v tomto bode môžu bližšie dohodnúť aj niektoré spôsoby, resp. podmienky skončenia nájomnej zmluvy - napr. môžu si upraviť výpovednú dobu v prípade výpovede v inej dĺžke, ako ustanovuje Občiansky zákonník. Je ale nutné upozorniť na to, že napr. v prípade nájmu bytu si zmluvné strany nemôžu dohodnúť napr. kratšiu výpovednú dobu, ako je ustanovená Občianskym zákonníkom - v tomto smere sa od zákonnej úpravy môžu odchýliť len tak, že výpovednú dobu možno určiť dlhšiu než je zákonná; právna úprava nájmu bytu má totiž v tomto smere výrazne ochranný charakter vo vzťahu k nájomcovi.

Záverečné ustanovenia

V poslednom článku každej nájomnej zmluvy by mali byť obsiahnuté záverečné ustanovenia.

Príspevok na bývanie ako súčasť pomoci v hmotnej núdzi

Príspevok na bývanie je jednou z dávok, ktoré sú určené pre ľudí v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď si osoba alebo rodina nedokáže zabezpečiť základné životné potreby vlastnými silami a zdrojmi. Cieľom príspevku na bývanie je zmierniť dopad nákladov na bývanie, ktoré môžu byť pre osoby s nízkym príjmom alebo v hmotnej núdzi neúmerne vysoké. Táto finančná podpora slúži na čiastočné krytie nákladov spojených s bývaním pre domácnosti, ktoré si už v bežnej situácii nevedia zabezpečiť primerané bývanie bez tejto pomoci.

Príspevok na bývanie zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní základnej životnej úrovne občanov v hmotnej núdzi. Ak máte nárok na jeho priznanie, nečakajte, že vám bude poskytnutý automaticky. Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi treba adresovať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa miesta vášho trvalého pobytu.

Základné podmienky nároku na príspevok na bývanie

Pre získanie príspevku na bývanie je potrebné splniť niekoľko základných podmienok:

• Trvalý pobyt: Žiadateľ musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Občan Slovenskej republiky je povinný hlásiť na príslušnej ohlasovni pobytov trvalý pobyt v obci, v ktorej sa nájomný byt nachádza, v prípade trvania alebo predĺženia trvania nájomnej zmluvy podľa tohto zákona na dobu dlhšiu ako jeden rok. Povinnosť hlásiť vznik trvalého pobytu podľa osobitného predpisu vzniká uplynutím jedného roku trvania nájomnej zmluvy podľa tohto zákona.
• Vlastníctvo alebo nájom: Žiadateľ musí byť vlastníkom alebo nájomcom bytu či rodinného domu, alebo môže byť nájomcom bytu/rodinného domu či obytnej miestnosti určenej na trvalé bývanie. V prípade nájmu musí byť v platnosti nájomná zmluva alebo iný právny dôvod, prečo daná osoba býva v nehnuteľnosti. Aspoň jeden člen domácnosti musí byť vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu či rodinného domu, ktorý používa na bývanie.
• Hmotná núdza: Osoba alebo rodina sa musí nachádzať v hmotnej núdzi. Domácnosť musí byť v stave hmotnej núdze. To znamená, že jej príjem nedosahuje hranicu životného minima a zároveň nevedia tento stav prekonať vlastnými prostriedkami (napr. majetkom). Pri posudzovaní sa zohľadňuje príjem a majetok všetkých členov domácnosti, nakoľko žiadosť podávajú spolu. Žiadateľom býva osoba, za ktorú sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, alebo člen domácnosti tejto osoby. Príspevok nie je primárne určený pre domácnosti s dostatočne vysokým príjmom alebo majetkom, ktorý by potrebné výdavky dokázal zabezpečiť.
• Preukazovanie nákladov: Je potrebné preukazovať uhrádzanie nákladov za služby spojené s bývaním. Toto sa nevyžaduje v prípade, ak žiadateľ býva v byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti. Žiadateľ musí preukázať (vo väčšine prípadov) úhradu nákladov spojených s bývaním (napr. služby, nájomné, dane z nehnuteľnosti).

Špecifické podmienky pre osoby ZŤP

Osoby so štatútom ZŤP majú v niektorých prípadoch nárok na zvýhodnené podmienky pri posudzovaní nároku na príspevok na bývanie. Napríklad, ak je členom domácnosti osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, môže byť príjem domácnosti vyšší ako štandardný 3-násobok životného minima.

Výška príspevku na bývanie závisí od počtu ľudí žijúcich v domácnosti. Osoby ZŤP, ktoré žijú v podnájme, majú tiež možnosť požiadať o príspevok na bývanie. Dôležité je, aby mali platnú podnájomnú zmluvu a spĺňali ostatné podmienky nároku na príspevok.

Ako požiadať o príspevok na bývanie

Postup vybavenia príspevku je pomerne jednoduchý, ale vyžaduje doloženie viacerých dokumentov:

1. Návšteva úradu práce, sociálnych vecí a rodiny: Pre podanie žiadosti o príspevok na bývanie je potrebné navštíviť príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta tvojho trvalého bydliska. O príspevok na bývanie je potrebné požiadať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu.
2. Vyplnenie žiadosti a predloženie potrebných dokladov: Na úrade ti poskytnú tlačivo žiadosti o príspevok na bývanie. K žiadosti je potrebné priložiť všetky potrebné doklady, ako napríklad:
   • Občiansky preukaz
   • Potvrdenie o trvalom pobyte
   • Podnájomná zmluva
   • Doklady o príjme všetkých členov domácnosti
   • Doklady o zaplatení nákladov na bývanie
   • Preukaz ZŤP (ak je relevantné)
3. Posúdenie žiadosti: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny posúdi tvoju žiadosť a rozhodne o nároku na príspevok na bývanie. Agentúra posúdi splnenie kritérií záujemcom na účely získania postavenia nájomcu a vydá záujemcovi potvrdenie o ich splnení alebo nesplnení v elektronickej podobe, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok. Na vybavenie žiadosti má úrad 30 dní od jej podania.

Výška príspevku na bývanie

Výška príspevku nie je jednotná a závisí od viacerých faktorov, ako sú počet členov domácnosti, skutočné náklady na bývanie a celková výška príjmu. V roku 2025 sa výška príspevku pohybuje približne v týchto hraniciach:

• 97 € mesačne pre domácnosť s jedným členom.
• 164,70 € pre domácnosť s dvoma členmi (alebo dvoma nájomcami v byte/dome).
• 209 € pre domácnosť s tromi členmi.
• 253,30 € pre domácnosť so štyrmi členmi.
• 297,40 € pre domácnosť s piatimi a viac členmi.

V jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí príspevok len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.

Osobitný príjemca

V prípadoch, keď existuje riziko, že osoba nebude príspevok využívať na účel bývania, môže úrad určiť tzv. osobitného príjemcu. Ten zabezpečí, že peniaze budú použité na úhradu nákladov na bývanie. Osobitným príjemcom môže byť fyzická osoba (napríklad člen rodiny alebo opatrovník) alebo právnická osoba (napríklad obec, zariadenie sociálnych služieb). Cieľom tohto opatrenia je zabrániť zneužitiu prostriedkov určených na bývanie.

Ďalšie možnosti podpory a alternatívy

Sociálne bývanie ako alternatíva

Ak nespĺňate podmienky na získanie príspevku na bývanie alebo hľadáte dlhodobejšie riešenie svojej bytovej situácie, môžete požiadať o sociálny byt.

Podmienky pre získanie sociálneho bytu

Podmienky pre získanie sociálneho bytu sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnej obce, pretože konkrétnejšie zásady prideľovania sociálnych, resp. nájomných bytov určuje samotná obec prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení.

• Príjem: Váš príjem by mal byť maximálne vo výške 3-násobku životného minima. Môžete mať aj príjem vo výške 4-násobku životného minima, ale iba ak je členom domácnosti osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ide o osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom, prípadne aspoň jeden člen domácnosti zabezpečuje zdravotnícku starostlivosť, vzdelávanie, kultúru či ochranu pre obyvateľov mesta alebo obce.
• Trvalý pobyt: V podmienkach obce často stanovujú, aby mal žiadateľ v danej samospráve trvalý pobyt.
• Schopnosť platiť nájomné: Posudzuje sa aj schopnosť nájomcu platiť nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu.
• Bytová núdza: Zohľadňuje sa aj aktuálna bytová situácia žiadateľa.

Postup pri žiadosti o sociálny byt

Návšteva obecného úradu: Ak chcete požiadať o sociálny (obecný) byt, stačí zájsť na obecný úrad a vyzdvihnúť alebo stiahnuť tlačivo „Žiadosť o pridelenie nájomného bytu“. Vyplnenie žiadosti a predloženie potrebných dokladov: K žiadosti priložte občiansky preukaz, potvrdenia o čistom príjme všetkých členov domácnosti za posledných 12 mesiacov, doklad o bezdlžnosti voči obci a čestné vyhlásenie, že nevlastníte vhodnú nehnuteľnosť. Zaradenie do evidencie: Podanie zaradia do evidencie. Prideľovanie bytov: Bytová komisia potom prideľuje uvoľnené byty podľa kritérií vo všeobecnom záväznom nariadení - prednosť má nízky príjem, bytová núdza, zdravotné postihnutie či mladé rodiny. Treba však počítať s tým, že na nájomné byty sa čaká pomerne dlho, ak sa ich žiadateľa vôbec dočkajú.

Štátom podporované nájomné bývanie

Minulý rok bol predstavený model štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý sa zameriava na skupiny občanov s nízkym až stredným príjmom. Podľa informácií z portálu Podnikajte by malo nájomné bývanie na Slovensku zabezpečiť o približne 30 % lacnejšie bývanie v porovnaní s komerčným nájmom.

Tento nový model dostupného bývania ponúka regulované nájomné a je určený pre všetkých, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Záujemca o nájomné bývanie musí spĺňať tieto podmienky: Vek minimálne 18 rokov, trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku, dostatočný príjem na pokrytie nájomného. Registrácia nie je možná pre osoby, ktoré majú dlh voči verejnému sektoru, sú v exekučnom konaní alebo nespĺňajú minimálne alebo maximálne príjmové limity.

Príspevok zamestnávateľa na nájomné

Zamestnávatelia môžu prispieť zamestnancom na nájomné v rámci štátom podporovaného bývania. Maximálny príspevok je 4 € na m² podlahovej plochy bytu, pričom horná hranica príspevku je 360 € mesačne. Tento príspevok uvedený v § 152c Zákonníka práce predstavuje sumu 4 eurá na meter štvorcový podlahovej plochy bytu, najviac však sumu 360 eur za kalendárny mesiac. Príspevok sa znižuje aj v prípade, ak zamestnanec uzatvoril pracovný pomer v priebehu kalendárneho mesiaca a to v pomere zodpovedajúcom počtu kalendárnych dní od začatia pracovného pomeru až k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a počtu kalendárnych dní v danom mesiaci. V prípade, že zamestnanec uzatvoril pracovný pomer s viacerými zamestnávateľmi, môže požiadať o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie len u jedného zamestnávateľa. Podobne je to aj v prípade, ak byt užívajú viacerí zamestnanci (napr. manželia). O príspevok môže požiadať iba jeden z nich. Zamestnanec, ktorý požiada o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie, by nemal byť žiadnym spôsobom znevýhodnený v porovnaní s tými, ktorí o tento príspevok nepožiadajú. Príspevok je splatný najneskôr posledný deň mesiaca nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje. Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie, ktorý zamestnávateľ poskytne svojmu zamestnancovi, je oslobodený od dane z príjmov.

Tipy a rady

Zbierajte všetky účtenky a faktúry týkajúce sa bývania. Overte si aktuálne tlačivá a dokumenty požadované úradom. Komunikujte s úradom vecne a ústretovo. Ak máte pochybnosti, obráťte sa na sociálneho pracovníka alebo organizáciu, ktorá pomáha ľuďom v núdzi.

Dôležité upozornenia a rady pre osoby ZŤP: Aktívne vyhľadávajte informácie o možnostiach podpory pre osoby ZŤP. Navštívte úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, obecný úrad, alebo vyhľadajte informácie na internete. Nebojte sa požiadať o pomoc: Ak máte ťažkosti so zvládaním nákladov na bývanie, neváhajte požiadať o pomoc. Štát a rôzne organizácie sú tu na to, aby vám pomohli. Dbajte na platenie nájomného: Aj keď máte finančné problémy, snažte sa platiť nájomné pravidelne. Ak máte dlhy na nájomnom, komunikujte s prenajímateľom a hľadajte spoločné riešenie. Ochranná doba pri výpovedi: Ak je nájomca v hmotnej núdzi, stanovuje sa tzv. ochranná doba 6 mesiacov podľa ustanovenia § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Riešenie bytovej otázky v prípade rozvodu: V prípade rozvodu, ak bývate v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve manžela, nie ste povinná sa z bytu vysťahovať a manžel Vás z bytu nemôže vyhodiť. Súd by pravdepodobne určil, že manžel potom už bývalý by bol povinný Vám zabezpečiť náhradné bývanie. Nejedná sa však o kúpu bytu, ale o zabezpečenie nájmu vo forme nájomnej zmluvy.

Kedy príspevok zaniká?

Príspevok na bývanie zaniká, ak:

• Osoba už nespĺňa podmienky hmotnej núdze.
• Sa zmení výška nákladov na bývanie a príjem prekročí zákonom stanovené hranice.
• Osoba nepodá včas doklady o výdavkoch na bývanie.
• Sa zmení miesto pobytu a nové náklady nie sú preukázané.

Je preto dôležité hlásiť každú zmenu úradu čo najskôr, aby nedošlo k neoprávnenému čerpaniu dávky.

tags: #najomna #zmluva #prispevok #na #byvanie