Ako správne zaúčtovať príspevok na mobilné služby zamestnancovi: Podrobné postupy a príklady

Zamestnanecké výhody (benefity) sú dôležitým nástrojom na motiváciu a udržanie zamestnancov. Ich poskytovanie a účtovanie sa riadi zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a ďalšími predpismi. Tento článok podrobne rozoberá, ako správne zaúčtovať príspevok na mobilné služby poskytnutý zamestnancovi.

Zamestnanecké benefity a ich význam

Zamestnanecké výhody (benefity) sú adresné a plnia funkciu stimulujúcu k stabilite, lojalite a k výkonu zamestnancov. Ich nastavenie je vo väčšine prípadov v rukách jednotlivých zamestnávateľov, ktorí zvažujú ich poskytovanie podľa svojich možností. Zamestnávateľ benefity poskytuje podľa pracovného postavenia, zásluh, jednotlivo alebo pre všetkých zamestnancov. Môže ich však ustanoviť aj osobitný predpis, takýmto je aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Poskytovanie zamestnaneckých výhod je závislé od vykonávanej práce, často späté s činnosťou, ktorú zamestnávateľ vykonáva. Najrozšírenejšou výhodou je celoplošné poskytovanie stravovania a nápojov na pracovisku, ale aj rôznych sociálnych výhod, príspevkov na dopravu do zamestnania, zliav na produktoch a službách vlastnej spoločnosti (firmy), nadštandardnej zdravotnej starostlivosti, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, vzdelávacích aktivít, zvýhodnených pôžičiek, príspevkov na rekreáciu a relaxačné pobyty alebo darčekov pre deti a dôchodcov.

V súlade so zákonom o dani z príjmov príjmami zo závislej činnosti sú aj zamestnanecké výhody, peňažné a nepeňažné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancom. Predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti sú príjmy peňažné a nepeňažné, dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia. Príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami od platiteľa týchto príjmov alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov).

Zdaňovanie zamestnaneckých výhod

Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov (peňažných aj nepeňažných) zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie (§ 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov). Z dôvodu dosiahnutia čo najväčšej kompatibility so zákonom o dani z príjmov boli prijaté s účinnosťou od 1. januára 2011 legislatívne zmeny a doplnenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. Okrem minimálne taxatívne ustanovených výnimiek (napr. z hľadiska povinnosti poskytovania: na povinnú, vyplývajúcu z osobitných predpisov a na sociálnu starostlivosť poskytovanú zamestnávateľom nad rámec povinnosti určenej týmito osobitnými predpismi.

Plnenia poskytnuté zamestnávateľom zamestnancom na spoločenské podujatia alebo rôzne firemné posedenia sú vylúčené z okruhu príjmov oslobodených od dane z príjmov. Organizované sú zamestnávateľmi najmä vianočné párty, detský deň, športové podujatia zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, ocenenia zamestnancov, s poskytnutým občerstvením, kvetmi, bonboniérami alebo poukážkami na nákup tovaru vo vybraných predajniach. Ak zamestnávateľ organizuje napríklad športové podujatie, môže športové výkony zamestnancov oceniť cenami a výhrami, tieto sa považujú za zdaniteľný príjem poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ak nespĺňajú podmienku oslobodenia podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov. Rovnako sa za príjem zamestnanca považuje takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa považujú za vyživované na účely uplatňovania daňového bonusu, ak sa takejto súťaže zúčastnili. Na účely oslobodenia sa cena a výhra u týchto výhercov posudzuje u každého samostatne [§ 5 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov]. Zamestnávateľ v prípade poskytnutia zamestnaneckých výhod (hodnota podujatí a posedení organizovaných zamestnávateľom) je povinný odviesť sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

Príklad zdaňovania firemných akcií

Na deň detí, 1. júna 2012, zamestnávateľ pripravil pre deti zamestnancov športovo-kultúrne podujatie s občerstvením. Celkové náklady (hodnota akcie) na túto akciu dosiahli 2 400 €, daná hodnota sa prepočítala na jednotlivých zamestnancov, ktorých deti sa zúčastnili tohto podujatia, podľa počtu zúčastnených detí. Na akcii sa zúčastnilo 30 detí dvadsiatich zamestnancov. Pre účely účtovania sa použije mzda jedného zamestnanca, ktorý sa zúčastnil na akcii s dvoma deťmi. Hodnota občerstvenia poskytnutá jednotlivým zamestnancom a ich rodinným príslušníkom je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Príspevok na mobilné služby ako zamestnanecká výhoda

Zamestnaneckou výhodou sú aj zamestnávateľom pridelené služobné mobilné telefóny poskytnuté aj na súkromné hovory zamestnancov. Služobný mobilný telefón sa poskytuje ako pracovný nástroj zamestnancovi na služobné účely v prípade, ak je to nevyhnutné pre vykonávanie jeho práce. Na pridelenie mobilného telefónu nemá zamestnanec právny nárok. Poplatky za služobné telefónne impulzy preplácané zamestnávateľom sa nezdaňujú, bez ohľadu na to, či má zamestnanec stanovený mesačný limit alebo nie, ak je preukázateľne vedená evidencia služobných hovorov schválená zodpovedným vedúcim. Na kontrolu dodržania služobných hovorov slúži výpis volaní za príslušný kalendárny mesiac.

Ak ide o súkromné hovory, vyznačené hovory realizované pre súkromné účely, ide o zamestnaneckú výhodu, príjem zamestnanca. Zamestnávateľ v prípade poskytnutia zamestnaneckej výhody (súkromné hovory zo služobného mobilného telefónu) je povinný odviesť sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

Ako správne zaúčtovať príspevok na mobilné služby

Pri účtovaní príspevku na mobilné služby je dôležité dodržiavať nasledujúce kroky:

1. Rozlíšenie služobných a súkromných hovorov: Dôležité je presne rozlíšiť, ktoré hovory boli uskutočnené na služobné účely a ktoré na súkromné.
2. Zdanenie súkromných hovorov: Ak zamestnávateľ prepláca zamestnancovi súkromné hovory, ide o zamestnaneckú výhodu, ktorá podlieha zdaneniu a odvodom sociálneho a zdravotného poistenia.
3. Evidencia a schválenie: Preukázateľná evidencia služobných hovorov, schválená zodpovedným vedúcim, je kľúčová pre správne účtovanie a zamedzenie zbytočného zdaňovania.

Príklad účtovania príspevku na mobilné služby

Zamestnávateľ vedúcim pracovníkom poskytol mobilný telefón na vybavovanie služobných záležitostí. Z mesačného výpisu príslušného kalendárneho mesiaca sumu poplatkov za súkromné telefónne impulzy uhradené zamestnávateľom za týchto zamestnancov pripočítal zamestnávateľ k úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnancov príslušného kalendárneho mesiaca. Napríklad, ak suma za súkromné hovory dosiahla 20 €, túto sumu zamestnávateľ pripočíta k úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca v danom mesiaci a zdaní ju spolu s odvodmi.

Alternatívne spôsoby poskytovania príspevku na mobilné služby

• Paušálny príspevok: Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi paušálny príspevok na mobilné služby, ktorý pokrýva aj súkromné hovory. V tomto prípade sa celý príspevok považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca.
• Preplácanie faktúr: Zamestnanec predloží faktúru za mobilné služby a zamestnávateľ mu preplatí len časť, ktorá sa týka služobných hovorov. Súkromné hovory si zamestnanec hradí sám.

Ďalšie bežné zamestnanecké výhody a ich účtovanie

Okrem príspevku na mobilné služby existuje množstvo ďalších zamestnaneckých výhod, ktoré zamestnávatelia poskytujú. Medzi najčastejšie patria:

Stravovanie

Poskytovanie stravy zamestnancom je veľmi častý benefit. Od 1. marca 2021 je možné poskytovať stravovanie prostredníctvom gastrolístkov alebo finančného príspevku na stravovanie. Finančný príspevok v ustanovenej sume je zamestnávateľ povinný poskytnúť podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce. Z hľadiska zamestnancov nie je výška príspevku na stravovanie limitovaná. Ak zamestnávateľ poskytne príspevok vo výške stravy, t. j. 100 % z ceny jedla, ide o oslobodený príjem zamestnanca v zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Príklad účtovania príspevku na stravovanie:

Zamestnávateľ, okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov vo výške 55 % z ceny jedla, prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený. Ak zamestnávateľ, ktorý nemá možnosť zabezpečiť stravovanie, poskytuje svojim zamestnancom finančný príspevok na stravovanie z prevádzkových prostriedkov vo výške 4 € a zo sociálneho fondu vo výške 0,20 € na jedlo v odpracovaný deň, v tomto prípade nie je možné aplikovať oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Sociálny fond

Tvorba a použitie sociálneho fondu sú predmetom zákonnej úpravy vo vzťahu k zamestnávateľovi aj zamestnancom. Právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinný prídel do sociálneho fondu sa tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde.

Zamestnávateľ je povinný zúčtovať prostriedky fondu za kalendárny rok do 31. januára nasledujúceho roka. Ak zamestnávateľ zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný tvoriť sociálny fond.

Použitie sociálneho fondu

Sociálny fond sa môže použiť na úhradu rôznych nákladov a benefitov pre zamestnancov, ako sú:

• Príspevky na dopravu do zamestnania a späť.
• Príspevky na rekreáciu a relaxačné pobyty.
• Príspevky na stravovanie.
• Poskytovanie nenávratných sociálnych výpomocí v prípade živelnej pohromy.
• Úhrada nákladov odborovej organizácie na spracovanie analýz a expertíz.

Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu

Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. Predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, ani ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V prípade poskytnutia takéhoto príjmu nad rámec osobitného predpisu je tento príjem už predmetom dane v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Príklad: Vecný dar z fondu

Zamestnávateľ pozval na vianočné posedenie aj svojich bývalých zamestnancov, ktorí odišli do starobného dôchodku, a zo sociálneho fondu im kúpil vecné dary. Vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi sa považuje za nepeňažný zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov. Zároveň je vymeriavacím základom pre platenie poistného na zdravotné poistenie.

Preplácanie cestovných nákladov

Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí v rozsahu určenom potrebou na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, najviac však vo výške 0,5 % zo základu, zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde.

Príklad: Príspevok na dopravu

Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda, ktorá je základom pre výpočet mesačného prídelu do sociálneho fondu, je 8 250 €. Piati zamestnanci s priemernou mesačnou mzdou 435 € spĺňajú podmienky na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zamestnávateľovi preukázali mesačné výdavky na dopravu v úhrne 182 €. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu môže byť 41,25 € (8 250 x 0,5 %). Túto sumu zamestnávateľ ako príspevok zo sociálneho fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť rozdelí piatim zamestnancom.

Zľavy na produkty a služby vlastnej spoločnosti

Ak zamestnávateľ poskytne svojim zamestnancom akékoľvek zvýhodnenie oproti ostatným občanom, odpredá im svoje výrobky za cenu nižšiu, ako je cena bežne používaná na trhu, rozdiel medzi cenami sa považuje za zdaniteľný príjem týchto zamestnancov. Zamestnávateľ v prípade poskytnutia zamestnaneckej výhody (rozdiel medzi cenami výrobkov) je povinný odviesť sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

Príklad: Zľava na výrobky

Zamestnávateľ predáva odberateľom svoje keramické výrobky, vázy, po 28,80 €, avšak svojim zamestnancom umožní kúpiť tieto výrobky za 24 €. Rozdiel medzi týmito cenami (zamestnávateľom poskytnuté zvýhodnenie) je pre zamestnanca príjem, ktorý vo výške rozdielu, t. j. vo výške 4,80 € predstavuje predmet dane u zamestnanca, ktorý podlieha zdaneniu.

Zvýhodnené pôžičky

Predmetom dane z príjmov nie sú úvery a pôžičky [§ 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov]. Avšak peňažné zvýhodnenie pri poskytnutí bezúročnej návratnej pôžičky alebo pôžičky s úrokom nižším, ako je obvyklá výška úroku, je zdaniteľným príjmom. Zamestnávateľ v prípade poskytnutia zamestnaneckej výhody (úrok, ktorý nie je povinný zamestnanec zaplatiť, resp. odpustená pôžička) je povinný odviesť sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

Príklad: Bezúročná pôžička

Zamestnávateľ poskytol zo sociálneho fondu 1. 1. 2012 zamestnancovi Jurajovi návratnú bezúročnú pôžičku vo výške 1 000 €, ktorú má vrátiť 1. 1. 2013. Miestne peňažné ústavy v čase poskytnutia pôžičky úročili takéto pôžičky 10 % úrokom. Vyčíslený úrok v čase a mieste poskytnutia pôžičky, zvýhodnenie, je predmetom dane a zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Zdravotná starostlivosť a korekčné pomôcky

Hodnota poskytnutých rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácii a preventívnej zdravotnej starostlivosti nie je predmetom dane v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom [§ 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov]. Nepeňažný príjem zamestnancov v uvedených oblastiach nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti, ak zamestnávateľovi vyplýva povinnosť z príslušných osobitných predpisov. Ak zamestnávateľ poskytne bežné dioptrické okuliare, nie sú uňho daňovým výdavkom, u zamestnanca ide o zdaniteľný príjem, ktorý podlieha sociálnemu poisteniu a zdravotnému poisteniu.

Príklad: Príspevok na okuliare

Zamestnávateľ poskytne zamestnancom, ktorí pracujú so zobrazovacími jednotkami a ktorým sa zistí po vyšetrení odborným očným lekárom oslabenie zraku, príspevok na okuliare v maximálnej výške 100 €. Príspevok na okuliare poskytne zamestnávateľ v súlade s § 7 nariadenia vlády SR č. 276/2006 Z. z., zamestnancom ho vyplatí až po predložení dokladu o zaplatení. Ak výsledky uvedených vyšetrení preukážu, že je nevyhnutné poskytnúť zamestnancovi špeciálne korekčné prostriedky na prácu so zobrazovacou jednotkou na základe odporúčania (vyjadrenia) očného lekára, je zamestnávateľ povinný ich poskytnúť. Tieto špeciálne korekčné pomôcky sú považované za pracovnú pomôcku a výdavky s nimi spojené sú daňovým výdavkom. U zamestnanca nie sú predmetom dane, nezdaňujú sa a nepodliehajú sociálnemu ani zdravotnému poisteniu.

tags: #ako #zauctovat #zamestnancovi #prispevok #na #mobilne