Náhradná rodinná starostlivosť na Slovensku: Štatistiky, trendy a výzvy

Náhradná rodinná starostlivosť predstavuje dôležitý aspekt sociálnej politiky Slovenskej republiky, ktorý sa zameriava na zabezpečenie rodinného prostredia pre deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o situácii v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku, s dôrazom na štatistické údaje, trendy a výzvy, ktorým táto oblasť čelí.

Náhradná starostlivosť je definovaná ako súbor dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, keď rodičia túto starostlivosť nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Základnými predpokladmi náhradnej starostlivosti sú jej dočasnosť a absencia riadnej starostlivosti zo strany rodičov. Dôvodom pre zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti sú objektívne alebo subjektívne prekážky na strane rodičov, ktoré im bránia v riadnej starostlivosti o dieťa. Uprednostňuje sa starostlivosť rodičov, a preto má byť náhradná starostlivosť dočasná, umožňujúca rodičom usporiadať svoj život tak, aby sa o dieťa mohli v budúcnosti starať.

Formy náhradnej rodinnej starostlivosti

Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, upravuje rôzne formy náhradnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť, aby každé dieťa malo možnosť vyrastať v bezpečnom a podnetnom prostredí. Právny systém Slovenskej republiky pozná niekoľko foriem náhradnej rodinnej starostlivosti (ďalej len „NRS“), z ktorých aplikáciu dvoch, pestúnskej starostlivosti a osvojenia, majú v kompetencii Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, určené pre sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti (ďalej len „určený ÚPSVaR).

• Náhradná osobná starostlivosť (NOS)
• Pestúnska starostlivosť
• Ústavná starostlivosť
• Profesionálna náhradná rodina (PNR)
• Osvojenie (Adopcia)

Náhradná osobná starostlivosť (NOS)

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a keďže je to vždy rozhodnutie veľmi závažné, musí nevyhnutne osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme. Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom alebo jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

Podmienky pre zverenie do NOS

Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:

• S trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
• Ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
• Osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
• Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Súd pri rozhodovaní uprednostní príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa uvedené predpoklady, v záujme zachovania kontaktu s rodinou.

Pestúnska starostlivosť

Pestúnska starostlivosť je ďalšou formou náhradnej starostlivosti, ktorú upravuje Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť maloleté dieťa v prípade, ak je to v jeho najlepšom záujme a ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela.

Takmer päťtisíc detí na Slovensku nespĺňa podmienky na osvojenie, ale domov by mohli nájsť formou pestúnskej starostlivosti. Pestúnska starostlivosť je otvorenejší vzťah, kde je jasné, že biologickí rodičia sú rodičia, ktorým sa dieťa narodilo, a pestúni sú pestúni. Do pestúnskej starostlivosti idú skôr deti o niečo staršie, nie bábätká, a často sa to týka súrodencov. Pestúni dopĺňajú to, čo biologickí rodičia nedokázali naplniť. Čakanie na pestúnsku starostlivosť trvá niekoľko mesiacov. V pestúnskych rodinách sa dnes nachádza približne 2000 detí.

Ústavná starostlivosť

Ústavná starostlivosť je forma náhradnej starostlivosti, ktorá sa využíva v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť dieťaťu starostlivosť v rodinnom prostredí. Dieťa je umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti, ako je detský domov. Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Rodičia maloletého dieťaťa, nad ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť, zostávajú naďalej jeho zákonnými zástupcami s povinnosťou spravovať aj jeho majetok, okrem ak súd ustanovil maloletému dieťaťu poručníka alebo opatrovníka.

Profesionálna náhradná rodina (PNR)

Medzi efektívne formy náhradnej starostlivosti, maximálne sa približujúcej náhradnej rodinnej starostlivosti patrí aj starostlivosť v profesionálnej náhradnej rodine, ktorú môže zriadiť subjekt na vykonávanie ústavnej starostlivosti nariadenej súdom. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa. Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti. V prípade viacerých detí (napr. širšej súrodeneckej skupine) sa môžu stať zamestnancami detského domova obaja manželia.

Osvojenie (Adopcia)

Osvojenie je trvalé riešenie pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. Na základe rozhodnutia súdu vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom právny vzťah, ktorý je rovnocenný vzťahu medzi biologickými rodičmi a deťmi. Osvojiteľ nadobúda práva a povinnosti rodiča voči dieťaťu. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady. Osvojenie teda nie je formou dočasnej náhradnej starostlivosti ale trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. Osvojenie právne upravuje §97 až §109 Zákona o rodine. Spoločne si môžu osvojiť dieťa manželia. Jednotlivo si môže osvojiť dieťa každý človek, ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Dieťa vhodné pre osvojenie je len maloleté dieťa (do 18 rokov), ktoré sa ocitlo bez vlastnej rodiny a nemá nádej navrátiť sa do svojej pôvodnej rodiny. K osvojeniu sa vyžaduje súhlas zákonného zástupcu. Osvojiteľ má nárok na rodičovskú dovolenku spojenú s rodičovským príspevkom až do šiesteho roku veku zvereného dieťaťa, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa. Ak sa rozhodne pestún osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po dobu 9 mesiacov. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté dieťa chce osvojiť osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará.

Počas roka 2022 bolo zverených 83 detí do starostlivosti budúcich osvojiteľov a 192 detí bolo právoplatným súdnym rozhodnutím osvojených. Čakanie na adopciu trvá niekoľko rokov, zvyčajne tri až päť rokov.

Medzištátne osvojenie

Ak sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu, je možným riešením medzištátne osvojenie. Slovenská republika sa stala s účinnosťou od 1.10.2001 zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach. Žiadateľ s pobytom v prijímajúcom štáte, ktorý si želá osvojiť dieťa zo Slovenska sa obráti so žiadosťou na ústredný orgán v štáte svojho pobytu. Ak tento orgán prijímajúceho štátu dospeje k záveru, že žiadateľ je vhodný a spôsobilý na osvojenie, vypracuje komplexnú sociálnu správu k medzištátnemu osvojeniu. Túto správu zašle ústrednému orgánu v SR, ktorý ju zhodnotí a zašle spätne správu o dieťati. Ústredný orgán prijímajúceho štátu a Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže spolupracujú nielen do úspešného ukončenia procesu medzištátneho osvojenia, ale aj po odchode dieťaťa zo Slovenska. Ústredný orgán prijímacieho štátu je povinný posielať o osvojenom dieťati pravidelné správy Centru pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže.

História a transformácia náhradnej starostlivosti na Slovensku

Detské domovy na Slovensku sa po revolúcii museli vyrovnávať s dedičstvom komunistického režimu, ktorý razil teóriu neosobnej výchovy vo veľkých skupinách, kde bola potláčaná akákoľvek individualita. Sirotince, opatrovne, detské domovy - deti, o ktoré sa nedokážu postarať biologickí rodičia, roky končili v kolektívoch a žili v zariadeniach, kde sa o ne starali vychovávatelia.

Korene a vývoj

Prvé sirotince na našom území vznikali v 18. storočí, štát prebral starostlivosť o opustené deti v roku 1901 a už do pár rokov vznikli aj prvé ústavy. V období prvej Československej republiky prišla na scénu aj pestúnska starostlivosť. Zároveň tiež úlohu preberali okrem štátu aj súkromné organizácie - rôzne spolky. Zmena nastala tesne pred komunistickým prevratom, v roku 1947. Starostlivosť o deti prešla výlučne do rúk štátu a kolektívna výchova hrala definitívny prím. Už v roku 1950 bola napríklad zrušená pestúnska starostlivosť a obnoviť sa ju podarilo v roku 1973.

Socialistická éra a jej vplyv

V rámci výchovy v súlade so socialistickou ideológiou vznikali po vzore Sovietskeho zväzu veľké zariadenia, kde žili desiatky detí i celé svoje detstvo. Boli v nich školy, jedálne, internáty a určené boli pre školopovinné deti. Dovtedy boli v iných zariadeniach - notoricky známe sú napríklad dojčenské ústavy pre deti do troch rokov. Kým u nás sa hojne inštitucionalizovalo, na Západe sa postupne od tejto formy výchovy detí upúšťalo a prednosť dostávali rodiny. Výsledkom tejto hromadnej výchovy bolo neustále prispôsobovanie sa a počúvanie príkazov a zákazov. Všetko bolo pod verejnou kontrolou. Priestorové usporiadanie domovov neponúkalo chovancom žiadne súkromie - všetci mohli všade vstúpiť. Deťom sa zdôrazňoval význam kolektívu, potreba vytvoriť silnú skupinu a na individuálne prežívanie sa vôbec nebral ohľad. Zamestnanci zariadení sa menili, chýbal priestor vytvoriť si hlbšie vzťahy.

Zlomový rok 2006 a transformácia

Po rozdelení Československa sa v rámci náhradnej starostlivosti na Slovensku udialo viacero zmien. Ešte v 90. rokoch prešli detské domovy spod správy ministerstva zdravotníctva a ministerstva školstva pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. S transformáciou sa oficiálne začalo okolo roku 2000. Veľkú úlohu v nej zohralo občianske združenie Úsmev ako dar. Cieľom bolo a dodnes je dosiahnuť, aby deti vyrastali v rodinách, nie v kolektívnych zariadeniach. Úspech prišiel v roku 2006 - do zákona sa podarilo zakotviť, že deti do šesť rokov musia vyrastať v rodinách, nie v kolektívnych zariadeniach. Výnimkou sú tie s mentálnym či fyzickým postihnutím alebo súrodenecké skupiny.

Aktuálne štatistiky a trendy (2022-2024)

V roku 2022 vyrastalo v detských domovoch a profesionálnych rodinách na Slovensku 4 944 detí. Úrady práce evidovali 374 žiadostí o pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie dieťaťa. Zatiaľ čo mnohí majú záujem prijať dieťa do rodiny, často ich odradia náročné procesy a zdĺhavé čakanie. Podľa výskumu sú najohrozenejšou skupinou deti do troch rokov a deti od 10 do 15 rokov. V prípade starších detí je totiž pre vyšší vek problémom napríklad osvojenie, ktoré by natrvalo vyriešilo ich situáciu. I preto žije v domovoch v kolektívoch najviac týchto detí - okolo 1600. Zo štatistík vyplýva, že v detských domovoch vyrastá len 10 percent detí, ktoré nemajú súrodencov. Súrodenecká väzba je preto u detí, ktoré žijú mimo svojich rodín, mimoriadne dôležitá.

Rok 2024 bol pre Úrad komisára pre deti (ÚKPD) mimoriadne intenzívny. Počet prijatých podnetov vzrástol v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 76,5 %. Zatiaľ čo v roku 2023 bolo prijatých 255 podnetov, v roku 2024 ich bolo spolu 450. Najväčší počet podnetov sa aj tento rok týkal oblasti rodinného života. Medzi riešené prípady patrili rodičovské konflikty, problémy týkajúce sa styku s oboma rodičmi, nezákonné premiestnenie detí cez hranice, náhradná starostlivosť a ochrana rodinného života. Druhou najčastejšou kategóriou bola ochrana pred násilím. Úrad riešil podnety týkajúce sa možného fyzického a psychického násilia a šikany.

Štatistiky z rokov 2019 až 2024 ukazujú promény v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti. Počet podaných žiadostí o adopciu má v posledných šiestich rokoch klesajúcu tendenciu. Zatiaľ čo v roku 2019 bolo podaných 525 žiadostí, v roku 2024 ich bolo už len 372. V kontraste s týmto poklesom je zaznamenávaný nárast žiadostí o pestúnsku starostlivosť, najmä v posledných troch rokoch. V roku 2024 bolo podaných 446 žiadostí, čo je o takmer 15 % viac než v predchádzajúcom roku. Výrazne rastie počet záujemcov o pěstúnsku starostlivosť na prechodnú dobu, ktorá pomáha preklenúť krízové situácie v živote dieťaťa. Od roku 2021 sa počet týchto žiadostí viac než zdvojnásobil - z 120 na 256.

Počet detí zverených do adopcie kolíše, ale celkovo zostáva bez výrazného rastu - v roku 2024 bolo osvojených 294 detí, čo je menej než v predchádzajúcich rokoch (napr. 395 v roku 2023). Naopak u sprostredkovanej pestúnskej starostlivosti (dlhodobej) došlo v roku 2024 k výraznému nárastu - bolo takto zverených 670 detí, čo je najviac za sledované obdobie. Počet žiadateľov o osvojenie, ktorí sú každý rok zaradení do evidencie osôb vhodných stať sa osvojiteľmi, je dlhodobo několkonásobne vyšší než počet detí, ktoré sú každý rok adoptované. Počet detí zverovaných do pestúnskej starostlivosti je zároveň dlhodobo několkonásobne vyšší než počet osvojených detí.

V roku 2024 bolo do opatery pred osvojením (opatera budúcich adoptívnych rodičov) umiestnených celkom 384 detí, ďalej bolo v rovnakom roku celkom 294 detí osvojených finálne (po uplynutí 6-mesačnej opatery pred osvojením). V roku 2024 bolo do dlhodobej pestúnskej starostlivosti (sprostredkovanej i nesprostredkovanej) zverených celkom 1895 detí, z toho do sprostredkovanej pestúnskej starostlivosti bolo umiestnených 670 detí.

Žiadosti o náhradnú rodinnú starostlivosť (NRS)

Žiadosť o sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti možno podať na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí na mestskom úrade v mieste trvalého bydliska žiadateľov. Pri jej podávaní žiadatelia špecifikujú, akú formu starostlivosti chcú dieťaťu poskytovať - osvojenie (adopcia), pestúnska starostlivosť, alebo pestúnska starostlivosť na prechodnú dobu.

Schválených žiadateľov o osvojenie (adopciu), teda tých, ktorí úspešne dokončili proces odborného posúdenia a boli zaradení do evidencie osôb vhodných stať sa osvojiteľmi, bolo v evidencii krajských úradov na konci roka 2024 celkom 1 214.

Výzvy pri sprostredkovaní NRS pre rómske deti

Podľa kvalifikovaných odhadov pracovníkov krajských úradov, ktorí pre deti vyhľadávajú náhradné rodiny, je podiel rómskych detí, pre ktoré je adopcia alebo pestúnska starostlivosť úspešne sprostredkovaná, nižší, než je tomu u detí väčšinového etnika. Rozdiel je pripočítavaný predovšetkým nedostatku žiadateľov o adopciu alebo pestúnsku starostlivosť, ktorí by boli ochotní prijať rómske dieťa. V roku 2020 boli v evidencii krajských úradov približne dve pätiny detí rómskeho etnika z celkového počtu detí, pre ktoré bolo treba sprostredkovať adopciu alebo pestúnsku starostlivosť. Z detí, ktoré boli v danom roku do evidencie zaradené novo, bolo približne každé tretie rómskeho etnika. Počet rómskych detí v evidencii krajských úradov bol najvyšší v Ústeckom kraji, ďalej v Moravskoslezskom a Jihomoravskom kraji. Naopak najnižšie počty rómskych detí boli odhadnuté vo Zlínskom a Pardubickom kraji. Dle väčšiny pracovníkov obcí s rozšírenou pôsobnosťou a krajských úradov, ktorí prijímajú a posudzujú žiadosti o adopciu alebo pestúnsku starostlivosť, je iba 10-20 % z žiadateľov otvorených prijať dieťa rómskeho etnika. Takmer všetci pracovníci sa zároveň zhodujú, že by bolo žiaduce, aby samotných rómskych žiadateľov o NRS bolo viac.

Zvýšenie podpory pre náhradných rodičov

Štát v snahe o to, aby zvýšil počet týchto náhradných rodín, od prvého júla zvyšuje viaceré príspevky. Cieľom je aj to, aby sa zvýšil záujem o súrodenecké skupiny i deti s ťažkým zdravotným postihnutím. Pri súrodencoch bude zvýšenie závisieť od ich počtu a priplatené dostanú aj náhradní rodičia dvoch detí. V prípade detí s postihnutím sa príspevok zdvojnásobí. Pribudli tiež dva nové príspevky - na úhradu zvýšených výdavkov a na vzdelávanie náhradného rodiča. Príspevok dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov bude do 500 eur ročne, náhradný rodič môže na vzdelávanie dostať 100 eur ročne.

Od júla tohto roka tak bude príspevok na úrovni 252,99 eura mesačne. Príspevok sa ešte môže zvyšovať, ak sa rodič stará o viac súrodencov. Napríklad v prípade dvoch detí, rodič dostáva od štátu takmer 380 eur mesačne. V prípade štyroch detí je príspevok v sume viac ako 632 eur. Podmienky sa menia v prípade, ak má rodič zároveň nárok na materské dávky či rodičovský príspevok. Vtedy si na jedno dieťa nemôže uplatňovať opakovaný príspevok. To neplatí, ak rodičovi boli do náhradnej či pestúnskej starostlivosti alebo do poručníctva zverené deti, ktoré sú súrodenci. O príspevok pre náhradného rodiča nemôže žiadať ani rodič, ktorému síce dieťa bolo zverené do náhradnej starostlivosti, ale v skutočnosti je s ním jeho príbuzným v priamom rade. Ak je dieťa zverené do starostlivosti manželom, nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi si môže uplatniť len jeden z nich. O príspevok sa žiada až potom, ako sa rodič začal osobne starať aspoň o jedno zverené dieťa. Oprávnená osoba si uplatňuje nárok na príspevok podaním písomnej alebo elektronickej žiadosti na úrade práce. O priznaní a zvýšení príspevku sa nevyhotovuje písomné rozhodnutie. Príspevok vypláca úrad práce mesačne pozadu. Výhodou je, že sa vypláca za celý mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca. Poukazuje sa na účet v banke alebo sa na žiadosť rodiča vyplatí v hotovosti. Úrady práce ho ale nebudú vyplácať do cudziny.

Analýza potrieb a výziev

Štúdia organizácie Úsmev ako dar z roku 2022 analyzovala viaceré oblasti náhradnej starostlivosti a identifikovala kľúčové problémy. Strata bývania je dôvodom odňatia dieťaťa až v 42 percentách prípadov napriek tomu, že v zákone o rodine je uvedené, že nedostatočné bytové alebo majetkové pomery rodičov nie sú dôvodom na odňatie dieťaťa. Okrem toho boli deti na Slovensku odnímané pre zanedbanie starostlivosti, závislosti či zdravotný stav rodičov. Rizikom bola napríklad aj neúplná rodina. Spomedzi všetkých odobratých detí má až 56 percent šancu vrátiť sa späť do rodiny. Asi 60 percent zo všetkých odňatých detí patrilo k rómskej komunite, kde je tento podiel dlhodobo vysoký.

Prevencia ako kľúčový faktor

V roku 2000, keď sa začalo s transformáciou domovov, ich bolo na Slovensku 87 a žilo v nich 95 percent detí. Profesionálnych rodičov bolo 57, dnes ich na Slovensku pôsobí asi 1500. Krivka dlho rástla a teraz sa posledné roky udržiava. Zišlo by sa, keby to ešte trochu narástlo. Výzvou sú stále najmä staršie deti, ktorých je v centrách najviac, alebo deti s rôznymi hendikepmi. To, v čom podľa Mareka Roháčka zaostávame, je prevencia. Veľké množstvo detí by podľa neho nemuselo byť odobratých, keby sa včas pomohlo rodinám v núdzi. Svoju úlohu by v tejto oblasti mali mať samosprávy aj širšie okolie rodiny. Problematický je aj proces návratu dieťaťa do biologickej rodiny. Podľa dokumentu, ktorý vypracovalo združenie Úsmev ako dar, je jednou z dôležitých súčastí transformácie prehlbovanie vzťahov s biologickou rodinou.

Úloha úradov práce, sociálnych vecí a rodiny

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, určené pre sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti, sa všemožne snažia nájsť pre každé z detí, ktoré to potrebuje, rodinu náhradnú. Žiadatelia, ktorí majú záujem stať sa pestúnmi alebo osvojiteľmi, majú v prevažnej miere požiadavku na dieťa nie iného etnika, zdravé a čo najmladšie. Pre účely sprostredkovania NRS vedú určené ÚPSVaRy prehľady detí, ktorým je potrebné NRS sprostredkovať a tiež zoznamy žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom. Existujúca skladba detí, ktoré náhradnú rodinu potrebujú a predstavy žiadateľov o pestúnsku starostlivosť, resp. osvojenie sú vo výraznej diskrepancii. Sprostredkovanie pestúnskej starostlivosti a osvojenia je originálnou pôsobnosťou určených Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorých je na území SR na uvedený účel, podľa počtu krajov, osem. Každý určený ÚPSVaR, pre účely sprostredkovania NRS deťom, ktoré bolo nevyhnutné vyňať z prostredia ich biologickej rodiny, vedie už spomínaný prehľad týchto detí. Deti sa dostávajú do prehľadu určeného ÚPSVaR nahlásením orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré sú súčasťou každého Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v SR. Nahlásenie dieťaťa je výsledkom sociálnej práce s rodinou dieťaťa, kedy kompetentný sociálny pracovník spolu so zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené konštatujú, že dieťa nemôže zostať, resp. vrátiť sa v krátkom čase do biologickej rodiny a nie je nik dieťaťu blízky, ktorý by starostlivosť o neho prevzal.

Názory detí na náhradnú rodinnú starostlivosť

V súčasnej dobe je kladený dôraz na právo dieťaťa vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa ho týkajú, ak je vzhľadom na svoj vek a mentálnu vyspelosť schopné vec pochopiť a vyjadriť svoj názor. Názor detí na náhradnú rodinnú starostlivosť nie je jednoznačný. Z predkladaných správ o psychickom vývine dieťaťa zisťujeme, že nie všetky deti, zvlášť staršie, vyjadrujú záujem nadviazať kontakt s potenciálnou náhradnou rodinou. Niektoré deti si počas dlhých rokov ústavnej starostlivosti na systém zvykli, majú svoje názory, návyky, rodiaci sa životný štýl a na sprostredkovanie NRS vyjadrujú negatívny názor. Niekedy je u starších detí záujem o NRS spojený s predstavou väčšej osobnej slobody a ako prax v Prešovskom kraji ukázala, vo väčšine prípadov sprostredkovanie NRS deťom v pubertálnom a adolescentnom veku nebolo úspešné. Na druhej strane, mnohé deti vnímajú možnosť nájsť „svoju rodinu“ s nádejou a očakávaniami.

tags: #nahradna #rodinna #starostlivost #pocet