Náhradná osobná starostlivosť a medzinárodné štandardy

Náhradná osobná starostlivosť je komplexná téma, ktorá zahŕňa rôzne aspekty právnych predpisov, medzinárodných dohovorov a praktických opatrení. Cieľom tohto článku je poskytnúť rozsiahly prehľad o tejto problematike, s dôrazom na slovenské právne prostredie a medzinárodné štandardy.

Medzinárodné dohovory a Slovenská republika

Slovenská republika je viazaná viacerými medzinárodnými dohovormi, ktoré majú vplyv na oblasť náhradnej osobnej starostlivosti. Dôležitým míľnikom bolo uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 23 z 13. marca 2018, ktorým bol vyslovený súhlas s dohovorom. Prezident Slovenskej republiky podpísal ratifikačnú listinu 26. júna 2018. Ratifikačná listina bola uložená 17. augusta 2018 u generálneho riaditeľa Medzinárodnej organizácie práce. Dohovor nadobudol platnosť 20. augusta 2013 v súlade s článkom VIII ods. 3. Pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 17. augusta 2019.

Dohovory Medzinárodnej Organizácie Práce (MOP)

Slovenská republika je signatárom viacerých dohovorov MOP, ktoré sa týkajú pracovných podmienok a práv zamestnancov. Medzi ne patria:

• Dohovor o nútenej práci, 1930 (č. 29)
• Dohovor o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa, 1948 (č. 87)
• Dohovor o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať, 1949 (č. 98)
• Dohovor o rovnakom odmeňovaní 1951 (č. 100)
• Dohovor o zrušení nútenej práce, 1957 (č. 105)
• Dohovor o diskriminácii (zamestnanie a povolanie), 1958 (č. 111)
• Dohovor o minimálnom veku, 1973 (č. 138)
• Dohovor o najhorších formách detskej práce, 1999 (č. 182)

Tieto dohovory stanovujú základné princípy a práva v oblasti práce a zamestnania, ktoré majú vplyv aj na oblasť náhradnej osobnej starostlivosti.

Dohovor o práci v morskom prostredí

Dohovor o práci v morskom prostredí, prijatý na 94. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce (námorná) dňa 7. júna 2006, nadväzuje na predchádzajúce dohovory, ktoré sa týkali námorníkov. Jeho cieľom je zabezpečiť spravodlivé a bezpečné pracovné podmienky pre námorníkov na celom svete.

Predchádzajúce dohovory týkajúce sa námorníkov, na ktoré Dohovor o práci na mori nadväzuje, zahŕňajú:

• Dohovor o odškodnení v nezamestnanosti (Stroskotanie lode), 1920 (č. 8)
• Dohovor o umiestňovaní námorníkov, 1920 (č. 9)
• Dohovor o lekárskej prehliadke mladých osôb (More), 1921 (č. 16)
• Dohovor o ustanoveniach zmluvy pre námorníkov, 1926 (č. 22)
• Dohovor o repatriácii námorníkov, 1926 (č. 23)
• Dohovor o osvedčeniach o spôsobilosti dôstojníkov, 1936 (č. 53)
• Dohovor o platenej dovolenke (More), 1936 (č. 54)
• Dohovor o zodpovednosti vlastníkov lodí (choroba a úraz námorníkov), 1936 (č. 55)
• Dohovor o poistení v chorobe (More), 1936 (č. 56)
• Dohovor o pracovnom čase a o obsadzovaní posádky (More), 1936 (č. 57)
• Dohovor o minimálnom veku (More) (revidovaný), 1936 (č. 58)
• Dohovor o stravovaní a zásobovaní (Lodné posádky), 1946 (č. 68)
• Dohovor o osvedčení lodných kuchárov, 1946 (č. 69)
• Dohovor o sociálnom zabezpečení (Námorníci), 1946 (č. 70)
• Dohovor o platenej dovolenke (Námorníci), 1946 (č. 72)
• Dohovor o lekárskej prehliadke (Námorníci), 1946 (č. 73)
• Dohovor o osvedčení spôsobilosti námorníkov, 1946 (č. 74)
• Dohovor o ubytovaní posádok, 1946 (č. 75)
• Dohovor o mzde, pracovnom čase a o obsadzovaní posádky (More), 1946 (č. 76)
• Dohovor o platenej dovolenke (Námorníci) (revidovaný), 1949 (č. 91)
• Dohovor o ubytovaní posádok (revidovaný), 1949 (č. 92)
• Dohovor o ubytovaní posádok (Doplnkové ustanovenia), 1970 (č. 133)
• Dohovor o predchádzaní úrazom (Námorníci), 1970 (č. 134)
• Dohovor o stálom zamestnaní (Námorníci), 1976 (č. 145)
• Dohovor o každoročnej platenej dovolenke námorníkov, 1976 (č. 146)
• Dohovor o obchodnom loďstve (Minimálne normy), 1976 (č. 147)
• Protokol z roku 1996 k Dohovoru o obchodnom loďstve (Minimálne normy), 1976 (č. 147)
• Dohovor o sociálnej starostlivosti o námorníkov, 1987 (č. 163)
• Dohovor o ochrane zdravia a o lekárskej starostlivosti (Námorníci), 1987 (č. 164)
• Dohovor o sociálnom zabezpečení (Námorníci) (revidovaný), 1987 (č. 165)
• Dohovor o repatriácii námorníkov (revidovaný), 1987 (č. 166)
• Dohovor o inšpekcii práce (Námorníci), 1996 (č. 178)
• Dohovor o nábore a umiestňovaní námorníkov, 1996 (č. 179)

Tieto dohovory sa zameriavajú na rôzne aspekty práce námorníkov, ako sú pracovný čas, mzda, ubytovanie, zdravotná starostlivosť a sociálne zabezpečenie. Ich cieľom je zabezpečiť spravodlivé a bezpečné pracovné podmienky pre námorníkov na celom svete.

Aplikácia Dohovoru o práci na mori

Členské štáty, ktoré ratifikovali Dohovor o práci na mori, sú povinné ho plne uplatňovať v súlade s jeho požiadavkami. To zahŕňa prijatie vnútroštátnych právnych predpisov a opatrení na zabezpečenie dodržiavania ustanovení dohovoru.

Kódex Dohovoru

Dôležitou súčasťou Dohovoru o práci na mori je Kódex, ktorý obsahuje podrobnosti o uplatňovaní nariadení dohovoru. Kódex sa skladá z dvoch častí:

• Časť A (povinné normy)
• Časť B (nepovinné usmernenia)

Nariadenia a ustanovenia A. časti kódexu sú povinné.

Flexibilita pri uplatňovaní

Dohovor o práci na mori umožňuje členským štátom určitú flexibilitu pri uplatňovaní jeho ustanovení. Členský štát môže uplatňovať ustanovenia A. časti Kódexu spôsobom, ktorý je ustanovený v B. časti Kódexu, alebo prostredníctvom ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú v podstate rovnocenné s ustanoveniami A. časti Kódexu.

Členský štát musí preukázať, že:

1. vykonáva ustanovenie alebo ustanovenia A. časti Kódexu;
2. vykonáva ustanovenie alebo ustanovenia A. časti Kódexu prostredníctvom ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov;
3. vykonáva ustanovenie alebo ustanovenia A. časti Kódexu prostredníctvom opatrení, ktoré sú v podstate rovnocenné s ustanoveniami A. časti Kódexu.

Príklad uplatňovania Kódexu

Napríklad, prvá skupina v kapitole č. 4 Kódexu sa zaoberá prístupom k lekárskej starostlivosti na palube lode a na pevnine. V takýchto prípadoch je usmernenie pre uplatňovanie uvedené v nepovinnej B. časti Kódexu. Kódex uvádza príklady opatrení, ktoré by sa od nich mohol očakávať v zodpovedajúcom všeobecnom záväzku v A. časti, ako aj ktoré opatrenia sa nevyhnutne nevyžadujú. Napríklad, norma A4.1 vyžaduje, aby námorníci mali prístup k "okamžitej potrebnej zubnej starostlivosti" (odsek 1 písm. b)) a "viezli so sebou lekárničku" (odsek 4 písm. a)). To neznamená, že každá loď musí mať zubára alebo mať lekárničku na palube každej lode. Ak členský štát po konzultácii s reprezentatívnymi organizáciami vlastníkov lodí a organizáciami námorníkov určí, že určitý obsah lekárničky, využijúc hore uvedený príklad, ako to vyžaduje norma v A. časti, potom je to prijateľné. Ak opatrenia, ktoré člen prijal, sú dostatočné na uplatňovanie záväzkov v A. časti, sú akceptovateľné.

Ochrana mladistvých námorníkov

Dohovor o práci na mori obsahuje špecifické ustanovenia na ochranu mladistvých námorníkov. Nočná práca námorníkov, ktorí nedovŕšili vek 18 rokov, sa zakazuje. Na účely tejto normy sa "noc" definuje v súlade s vnútroštátnym právom a praxou. Práca námorníkov mladších ako 18 rokov sa zakazuje, ak práca môže ohroziť ich zdravie alebo bezpečnosť.

Zdravotné osvedčenia

Dohovor vyžaduje, aby všetci námorníci mali platné zdravotné osvedčenie. Členský štát po náležitom zvážení aplikovateľných medzinárodných usmernení, uvedených v B. časti, uzná. Lekárske osvedčenie sa vydáva za kvalifikovanú osobu na vystavenie takéhoto osvedčenia.

Nábor a umiestňovanie námorníkov

Dohovor o práci na mori upravuje aj oblasť náboru a umiestňovania námorníkov. Každý člen, ktorý prevádzkuje verejnú alebo súkromnú službu náboru a umiestňovania námorníkov, zabezpečí, aby tieto služby boli prevádzkované riadne organizovaným spôsobom. Členský štát vedie zoznam súkromných služieb náboru a umiestňovania námorníkov, ktoré sa nachádzajú na jeho území a monitoruje, či tieto služby fungujú v súlade s týmto dohovorom.

Zodpovednosť členských štátov

Členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie toho, aby služby náboru a umiestňovania námorníkov na ich území dodržiavali ustanovenia dohovoru. To zahŕňa aj ochranu štátnych občanov takýchto členov na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou. Členský štát sa ubezpečí, že aplikuje normy, ktoré sú rovnocenné s tými, ktoré určuje tento dohovor.

Pracovné zmluvy námorníkov

Dohovor o práci na mori stanovuje požiadavky na pracovné zmluvy námorníkov. Každý člen prijme zákony alebo nariadenia vyžadujúce, aby lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, používali pracovnú zmluvu námorníka, podpísanú vlastníkom lode alebo zástupcom vlastníka lode (zamestnávateľa) a námorníkom. Členský štát prijme opatrenia na jeho území, aby zostavili a udržiavali overiteľné prevádzkové postupy.

Obsah pracovnej zmluvy

Pracovná zmluva námorníka musí obsahovať určité informácie, ako napríklad:

• Meno a priezvisko námorníka, dátum narodenia alebo vek a miesto narodenia
• Meno vlastníka lode a miesto jeho podnikania
• Miesto a dátum uzavretia zmluvy
• Funkciu, ktorú má námorník vykonávať
• Výšku mzdy
• Dĺžku pracovného času
• Nárok na dovolenku
• Podmienky repatriácie
• Odkaz na kolektívnu zmluvu, ak existuje

Ak existuje kolektívna zmluva, kópia tejto zmluvy je k dispozícii na palube lode. Doklad uvedený v odseku 1 písm. b) nie je prostriedkom na ovplyvňovanie kvality práce námorníkov alebo o ich mzde.

Právo na repatriáciu

Námorníci majú právo byť repatriovaní. Repatriácia znamená právo na návrat domov alebo na iné miesto, na ktorom sa námorník dohodol. Členský štát zabezpečí, aby sa s námorníkmi zaobchádzalo spravodlivo.

Podmienky repatriácie

Námorníci majú nárok na repatriáciu v nasledujúcich prípadoch:

• Ak pracovná zmluva vypršala
• Ak námorník ochorel alebo sa zranil
• Ak loď stroskotala
• Ak zamestnávateľ porušil pracovnú zmluvu

Zodpovednosť za repatriáciu

Zamestnávateľ je zodpovedný za zabezpečenie repatriácie námorníka. Ak zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť repatriáciu, zodpovednosť prechádza na členský štát, pod ktorého vlajkou sa loď plaví. Členský štát má právo vymáhať náklady na repatriáciu od zamestnávateľa.

Ubytovanie a rekreačné zariadenia

Dohovor o práci na mori stanovuje minimálne štandardy pre ubytovanie a rekreačné zariadenia na lodiach. Cieľom týchto štandardov je zabezpečiť, aby námorníci mali primerané podmienky na odpočinok a regeneráciu.

Ubytovacie priestory

Ubytovacie priestory na lodiach musia byť:

• Dostatočne priestranné
• Dobre vetrané a osvetlené
• Klimatizované
• Vybavené primeraným nábytkom
• Udržiavané v čistote

Rekreačné zariadenia

Lode musia byť vybavené rekreačnými zariadeniami, ktoré umožňujú námorníkom tráviť voľný čas. Medzi tieto zariadenia môžu patriť:

• Televízia a video
• Knižnica
• Športové vybavenie
• Internetové pripojenie

Stravovanie

Dohovor o práci na mori stanovuje požiadavky na stravovanie na lodiach. Strava musí byť:

• Výživná a vyvážená
• Pripravovaná v hygienických podmienkach
• Podávaná v primeranom čase

Zdravotná starostlivosť

Dohovor o práci na mori zabezpečuje námorníkom prístup k zdravotnej starostlivosti. Lode musia byť vybavené lekárničkou a lekárskym vybavením. Na lodi musí byť osoba zodpovedná za poskytovanie prvej pomoci.

Telemedicína

Vzdialené lode majú prístup k telemedicíne. Telemedicína umožňuje námorníkom získať lekársku radu a pomoc na diaľku. Lode majú prístup k lekárskej pomoci, napr. satelitných signálov, pomocou ktorých je možné získať rady lekára. Je potrebné vytvoriť zdravotné služby v oblasti integrovanej a osobnej starostlivosti, kde bude pacient v centre pozornosti.

Sociálne zabezpečenie

Dohovor o práci na mori zabezpečuje námorníkom prístup k sociálnemu zabezpečeniu. Sociálne zabezpečenie zahŕňa:

• Zdravotné poistenie
• Poistenie v nezamestnanosti
• Dôchodkové poistenie
• Poistenie pre prípad pracovného úrazu alebo choroby z povolania

Ochrana zdravia a bezpečnosti

Dohovor o práci na mori kladie dôraz na ochranu zdravia a bezpečnosti námorníkov. Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť bezpečné pracovné prostredie a poskytovať námorníkom školenia o bezpečnosti.

Hodnotenie rizík

Zamestnávatelia by mali vykonávať systematické hodnotenia rizík. Hodnotenie rizík pomáha identifikovať potenciálne nebezpečenstvá a prijať opatrenia na ich minimalizáciu.

Školenia o bezpečnosti

Námorníci by mali absolvovať školenia o bezpečnosti. Školenia by mali zahŕňať informácie o:

• Používaní osobných ochranných prostriedkov
• Postupoch v prípade núdze
• Prevencii úrazov

Mechanizmy presadzovania

Dohovor o práci na mori stanovuje mechanizmy na presadzovanie jeho ustanovení. Členské štáty sú povinné vykonávať inšpekcie lodí a zabezpečiť, aby lode spĺňali požiadavky dohovoru.

Inšpekcie

Inšpekcie lodí sa vykonávajú pravidelne. Inšpektori kontrolujú, či lode spĺňajú požiadavky dohovoru v oblasti:

• Pracovných podmienok
• Ubytovania
• Stravovania
• Zdravotnej starostlivosti
• Bezpečnosti

Postupy sťažností

Dohovor o práci na mori stanovuje postupy sťažností. Námorníci majú právo podať sťažnosť, ak sa domnievajú, že ich práva boli porušené. Sťažnosti sa riešia na čo najnižšej úrovni.

Súdna spolupráca a rodičovské práva

V kontexte náhradnej osobnej starostlivosti sú dôležité aj ustanovenia európskeho práva, konkrétne Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Toto nariadenie rieši otázky premiestnenia dieťaťa a opatrovníckeho práva.

• Článok 11 ods. 8 nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie súdu, ktorý má právomoc, nariaďujúce návrat dieťaťa, patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia, aj keď mu nepredchádzalo vydanie právoplatného rozhodnutia toho istého súdu v otázke opatrovníckeho práva alebo práva na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti.
• Článok 10 písm. b) bod iv) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že predbežné opatrenie nie je „rozsudkom o opatrovníckom práve [alebo o práve na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti - neoficiálny preklad], z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa“ v zmysle tohto ustanovenia a nemôže založiť postúpenie právomoci na súdy členského štátu, do ktorého bolo dieťa protiprávne premiestnené.
• Ustanovenia článku 21 a nasl. nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 sa neuplatňujú na predbežné opatrenia v oblasti osobnej starostlivosti o dieťa spadajúce pod článok 20 uvedeného nariadenia.

Bráni nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 (1) z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (2), vykladané v súlade s článkom 7 Charty základných práv Európskej únie alebo inak, členskému štátu v tom, aby vo svojom právnom poriadku stanovil požiadavku, že otcovi dieťaťa, ktorý nie je manželom matky, musí byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti rozhodnutím príslušného súdu, aby mal „opatrovnícke právo“, v dôsledku čoho je premiestnenie tohto dieťaťa zo štátu jeho obvyklého pobytu neoprávnené na účely článku 2 bodu 11 tohto nariadenia?

Náhradná rodinná starostlivosť

Náhradná rodinná starostlivosť vzniká rozhodnutím súdu. Existujú rôzne formy náhradnej starostlivosti, ktoré sa snažia zabezpečiť dieťaťu vhodné prostredie, ak sa o neho nemôžu alebo nechcú starať biologickí rodičia.

Formy náhradnej starostlivosti:

• Pestúnska starostlivosť - zabezpečuje dieťaťu náhradné rodinné prostredie, ak sa rodičia nechcú alebo nemôžu o dieťa starať. Pestúnom sa môže stať fyzická osoba spôsobilá na právne úkony, ktorá musí absolvovať prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť v rozsahu 25-30 hodín a získať certifikát. Pestúnovi vzniká nárok na príspevky na podporu starostlivosti, ale nemajú voči dieťaťu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Rodičmi dieťaťa zostávajú jeho biologickí rodičia, ktorí majú právo sa s dieťaťom stretávať a majú aj vyživovaciu povinnosť (do 26 rokov). Dieťa si ponecháva priezvisko biologických rodičov. Pestúni nenadobúdajú plný rozsah práv a povinností vo vzťahu k zvereným deťom.
• Ústavná starostlivosť - nariaďuje ju súd, ak je výchova maloletého dieťaťa vážne ohrozená a iné opatrenia by neviedli k náprave (napr. detské domovy).
• Profesionálna rodina - o dieťa sa stará fyzická osoba, ktorá môže byť aj zamestnancom detského domova (dôraz na vzdelanie - min. stredoškolské). Musí absolvovať prípravu na výchovu. Odlišnosti: nepredstavuje rodinno-právny vzťah, ale pracovno-právny vzťah. Môže to byť jedna osoba alebo aj dve (partneri). Starajú sa minimálne o 3 deti.
• Adopcia (osvojenie) - vzniká rovnaký vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom ako medzi biologickými rodičmi a deťmi. Osvojenec získava priezvisko osvojiteľov a má právo dediť. Prioritou by malo byť uprednostňovanie adopcií v rámci krajiny pôvodu dieťaťa s možnými alternatívnymi riešeniami zahŕňajúcimi nájdenie opatrovníckej rodiny, osobnej alebo ústavnej starostlivosti alebo nájdenie rodiny v rámci postupov medzinárodnej adopcie, a to všetko v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi.

tags: #nahradna #osobna #starostlivost #anglicky