Situácia s chudobou na Slovensku sa v posledných rokoch skôr zhoršuje než zlepšuje a tento trend sa odlišuje od vývoja v Európskej únii, kde väčšina krajín eviduje pokles rizika chudoby. Na Slovensku naopak podiel ľudí vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia (tzv. AROPE) od roku 2020 každoročne rastie. Upozorňuje na to dokument Národnej banky Slovenska Štrukturálne výzvy 2025.
V roku 2024 už ohrozoval takmer každého piateho obyvateľa krajiny, teda 18,3 %, čo je síce stále lepší výsledok než priemer EÚ 27, no kým v únii sa situácia zlepšuje, u nás sa trend otočil. Chudoba sa na Slovensku sleduje najmä cez tri dimenzie, ktoré spolu vytvárajú ukazovateľ AROPE. Ide o príjmovú chudobu, závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu a veľmi nízku intenzitu práce. Najväčšou zložkou je relatívna príjmová chudoba, ktorá znamená, že príjem domácnosti je nižší než 60 % mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Nasleduje materiálna deprivácia, teda nemožnosť dovoliť si základné veci, ako napríklad zaplatiť nečakané výdavky alebo dovolenku v zahraničí. Za ňou je veľmi nízka intenzita práce, čo odráža neplnohodnotné zapojenie sa do trhu práce.
Na Slovensku sa vzďaľujeme vyspelému svetu, čo potvrdzujú aj najnovšie dáta o chudobe. Eurostat zverejnil údaje o tom, ako často si ľudia môžu dovoliť konzumovať mäso. Vlani si 16 percent Slovákov nemohlo dovoliť jesť mäso každý druhý deň. Medzi ľuďmi ohrozenými chudobou dosahoval tento ukazovateľ mieru až 40 percent. Horšie výsledky ako Slovensko mali už iba Rumuni a Bulhari. Skončili sme tak na poslednom mieste z Vyšehradskej štvorky a omnoho horšie ako susedné Česko. V roku 2022 si mäsité jedlo nemohlo dovoliť každý druhý deň necelých 13 percent Slovákov. V skupine obyvateľstva ohrozeného chudobou to bolo 31 percent, čiže o takmer 10 percentuálnych bodov menej ako v roku 2022. Čísla tak ukazujú, že razantný rast cien si najviac odniesli tí najzraniteľnejší.
Mýtus o chudobných dôchodcoch
Hoci na Slovensku panuje presvedčenie, že chudoba hrozí najmä dôchodcom, nie je to celkom tak. Dôchodcovia na Slovensku patria medzi skupiny, ktoré sú ohrozené chudobou, hoci v porovnaní s priemerom EÚ sú na tom lepšie. V roku 2024 bolo riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia u dôchodcov na Slovensku na úrovni 13,2 %, zatiaľ čo v EÚ 27 dosahovalo až 22,6 %. Riziko chudoby dôchodcov je teda významné, ale nižšie ako v únii.
Podľa údajov OECD sa Slovensko zaradilo do prvej desiatky štátov s najmenej chudobnými dôchodcami - hneď za Luxemburskom (sedem percent) a pred Belgickom (7,7 percenta). Slováci vykazujú 7,2-percentnú mieru chudoby. V roku 2022 sa miera chudoby ľudí na penzii - teda podiel osôb nad 65 rokov, ktorých príjem bol nižší ako 50 percent priemerného disponibilného príjmu domácností - pohybovala v Európe od 3,1 percenta na Islande až po 37,4 percenta v Estónsku.
Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik pripomína, že dôvodom je mimoriadne štedrý dôchodkový systém a systém plošných dôchodkových dávok, ktorý je však dlhodobo neudržateľný. „Takzvaná miera náhrady, čiže percentuálny pomer dôchodkov voči priemernej mzde, je dlhodobo nadpriemerne štedrý. 13. dôchodky sa nielen nezrušili, ale rozšírili, čo spôsobilo za minulý rok stratu Sociálnej poisťovne na úrovni troch miliárd eur.“ Odborník ešte zdôraznil, že na Slovensku sú dôchodcovia v ekonomicky lepšej situácii ako mnohí pracujúci ľudia, „osobitne slobodné matky s dieťaťom či viacdetné rodiny, v ktorých pracuje len jeden rodič“. Napomohli tomu podľa neho 13. dôchodky aj mimoriadne štedrá valorizácia nad úrovňou inflácie pred dvoma rokmi.
Po valorizácii dôchodkov počet seniorov s príjmom pod hranicou chudoby 491 eur klesol na zhruba 350-tisíc. Čo je z celkového počtu vyše 1,1 milióna poberateľov dôchodkov stále vysoké číslo, hovorí predseda Jednoty dôchodcov Michal Kotian. Problém vidí v tom, že mimoriadna valorizácia bola percentuálna. „Znamená to, že tí, ktorí mali tie najnižšie dôchodky, čiže boli tesne nad hranicou životného minima o minimál dôchodku, by boli valorizovaní len tými desiatimi percentami.“
Ministerstvo práce reaguje, že v priebehu roka prijalo viacero opatrení za účelom podpory poberateľov starobných dôchodkov. Hovorkyňa Kristína Korenková spresňuje, že okrem valorizácie, mnohí dostali rodičovský dôchodok a od júla sa rozmrazili minimálne dôchodky. Ich poberatelia dostanú namiesto 334 takmer 360 eur. „Zároveň upozorňujeme, že riziko chudoby starších ľudí (65+) podľa údajov z EU SILC 2022 sa medziročne znížilo z 10,3 percenta na 8,1 percenta. V prípade, ak hovoríme iba o dôchodcoch, došlo k ich zníženiu z 10,1 percenta na 9,5 percenta.“
Najviac ohrozené skupiny
Okrem dôchodcov sú na Slovensku najviac ohrozené tieto skupiny:
- Neúplné rodiny, teda domácnosti s jedným rodičom a dieťaťom, ktoré mali v roku 2024 riziko chudoby a sociálneho vylúčenia takmer 30 %.
- Viacdetné rodiny, teda domácnosti s dvoma dospelými a troma a viac deťmi, kde riziko dosahovalo viac než 32 %, hoci oproti predchádzajúcemu roku sa mierne zlepšilo.
- Mladí dospelí vo veku 18-24 rokov, najmä ženy, ktorých riziko chudoby je vyššie než v iných vekových skupinách.
- Nezamestnaní, ktorí mali riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia viac než 23 %, čo je podstatne viac než u zamestnaných.
Dlhodobo pritom platí, že domácnosti s deťmi sú z hľadiska výskytu chudoby podstatne rizikovejšie ako domácnosti bez detí. Spomedzi domácností s deťmi boli vlani najviac ohrozené neúplné rodiny, v ktorých chudobe čelilo až takmer 38 percent ľudí. Tieto rodiny tvoria spravidla jeden rodič a jedno či viac detí. Avšak medziročne sa situácia zlepšila, v predošlom roku čelilo chudobe až 46,4 percenta neúplných rodín. Prejavmi chudoby boli vlani viac ohrozené aj rodiny, kde je tri a viac detí a dvaja rodičia. Takmer 33 percent ľudí žijúcich v takomto type domácnosti bolo dotknutých niektorým z troch prejavov chudoby či ich kombináciou. Ale aj pri tomto type domácnosti došlo k poklesu z hodnoty 37,1 percenta v roku 2023.
V rámci domácností bez detí boli najviac ohrozené jednočlenné domácnosti žien vo veku 65 a viac rokov (30,3 %). Spomedzi troch dimenzií chudoby alebo sociálneho vylúčenia je na Slovensku najviac ľudí ohrozených príjmovou chudobou. Ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s nižšími príjmami, ako je každoročne prepočítaná národná hranica chudoby. V roku 2024 bola táto hranica pre jednočlennú domácnosť na úrovni 6 103 eur ročne, teda vo výške 509 eur na mesiac. Hranica príjmovej chudoby je osobitne nastavená pre rôzne typy domácností podľa počtu jej členov. Pod hranicou príjmovej chudoby vlani žilo 14,5 percenta osôb, čo je približne 778-tisíc obyvateľov.
Druhá dimenzia chudoby - závažná materiálna a sociálna deprivácia vyjadruje, čo si domácnosti obyvateľov nemôžu dovoliť. Celkovo bolo touto dimenziou chudoby ohrozených na Slovensku 7,6 percenta obyvateľov. Medziročne ich počet stúpol o viac ako 33-tisíc osôb. Najčastejším nedostatkom bola neschopnosť zaplatiť si týždeň dovolenky raz za rok mimo domu (33,4 % obyvateľov), nasledovala neschopnosť čeliť neočakávaným finančným výdavkom vo výške 461 eur (28,2 %) a pretrval tiež problém so zabezpečením výmeny opotrebovaného nábytku (23,3 %).
Príčiny chudoby na Slovensku
Príčin zhoršujúcej sa situácie je viacero. Dominantne ide o stagnáciu relatívneho príjmového postavenia Slovákov v rámci EÚ a o rastúce regionálne rozdiely. Sociálna inklúzia slabne najmä na východe a v zaostalejších regiónoch, kde sa prejavuje kombinácia nízkej zamestnanosti, rodových nerovností a spomaleného sociálneho výťahu. Navyše, rast cien a spomalenie medzigeneračného posunu znamenajú, že aj keď mladšie generácie zarábajú viac v absolútnych číslach, ich postavenie v spoločnosti sa zhoršuje.
Kontext celej ekonomiky ukazuje, že hoci Slovensko zvládlo energetickú krízu súvisiacu s vojnou na Ukrajine a HDP na obyvateľa rástol vlani o 2 %, čo je viac než priemer EÚ (ten bol len 0,8 %), zároveň sa však ukazuje, že ceny na Slovensku rástli rýchlejšie než kúpna sila príjmov, čo oslabuje reálnu konvergenciu k bohatším krajinám. Produktivita práce je stále nízka a vysoké ceny bývania tlačia na rozpočty domácností, zatiaľ čo konkurencieschopnosť ekonomiky znižuje rýchly rast nákladov na prácu.
Životná úroveň na Slovensku klesá. Tento názor zastáva podľa európskeho prieskumu Eurobarometer viac ako polovica Slovákov - 57 percent opýtaných totiž považuje za najvážnejší aktuálny problém infláciu, stúpajúce ceny a stúpajúce náklady na život. Takmer 80 percent opýtaných zároveň považuje súčasnú ekonomickú situáciu krajiny za zlú a 40 percent označilo za zlú aj finančnú situáciu vlastnej domácnosti.
Slovensko je krajina pracujúcej chudoby. Smutná vizitka Ficovho dlhoročného bačovania
Štatistiky sledujúce materiálnu depriváciu majú preto vyššiu výpovednú hodnotu o reálnej životnej úrovni v krajine. Eurostat okrem možnosti dovoliť si mäsité jedlo zverejnil aj ďalšie údaje, ktoré poskytujú celkovejší obraz o situácii na Slovensku v porovnaní s inými európskymi krajinami. V roku 2022 tak 10 percent Slovákov malo problém vyžiť z peňazí do konca mesiaca. V tomto ukazovateli už nie sme tretí najhorší, predbehlo nás viacero iných krajín. Podobne je to aj v prípade schopnosti čeliť nečakaným výdavkom, kde sme skončili na 18. mieste. Problém s tým má pritom až 27 percent obyvateľov, v iných európskych krajinách je však toto číslo ešte vyššie.
V súhrne možno povedať, že Slovensko sa nachádza v zložitej situácii, kedy kombinácia regionálnych rozdielov, demografických výziev a pomalého rastu produktivity vytvára tlak na sociálnu inklúziu. Rast cien a nízka relatívna kúpna sila ešte viac zvyšujú pocit zraniteľnosti, najmä u najchudobnejších vrstiev spoločnosti.