Ak ste zamestnaný a utrpíte pracovný úraz alebo ochoriete chorobou z povolania, môže vám vzniknúť nárok na úrazový príplatok.
Tento príspevok je súčasťou systému úrazového poistenia a slúži ako finančná kompenzácia za stratu príjmu počas vašej dočasnej práceneschopnosti (PN). Cieľom je pomôcť vám preklenúť finančné obdobie, kým sa zotavíte a budete môcť opäť pracovať.
Úrazový príplatok je dávka poskytovaná zo systému úrazového poistenia. Je určený pre tých, ktorí sú dočasne práceneschopní v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Jeho hlavnou funkciou je dorovnať príjem, pretože náhrada príjmu alebo nemocenské dávky zvyčajne nepokrývajú celý váš pôvodný zárobok.
Úrazové poistenie je jednou z oblastí sociálneho poistenia. Základným zákonom, ktorý rieši otázku úrazového poistenia, vrátane nárokov na odškodnenie z titulu pracovného úrazu a choroby z povolania rieši zákon č. 461/203 Z. z.
Zákon o sociálnom poistení 461/2003 Z .z. sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené zákon č. 328/2002 Z. z.
Kto má nárok na úrazový príplatok?
Nárok na úrazový príplatok vám vzniká, ak ste dočasne práceneschopný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Podmienkou je, že súčasne máte nárok na náhradu príjmu alebo na nemocenské dávky.
Poškodený má nárok na úrazový príplatok pri pracovnej neschopnosti zamestnanca.
V prípade elektronickej PN (ePN) nie je potrebné podávať samostatnú žiadosť o úrazový príplatok. Sociálna poisťovňa automaticky považuje vystavenie ePN za žiadosť o dávku a sama ju vyhodnotí.
Ak vám lekár vystaví dočasnú práceneschopnosť elektronicky (ePN), po návšteve lekára nemáte žiadne ďalšie administratívne povinnosti.
V prípade papierovej PN, ak vám lekár vystaví PN na papierovom tlačive, je potrebné navštíviť príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa a odovzdať II. diel tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Výpočet výšky úrazového príplatku
Výška úrazového príplatku sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z jeho pravdepodobnej hodnoty. Rozhodujúce je tzv. rozhodujúce obdobie, čo je časť vášho predchádzajúceho zárobku, z ktorej sa dávka vyratúva.
- Prvé 3 dni PN: 55 % denného vymeriavacieho základu.
- Od 4. dňa PN: 25 % denného vymeriavacieho základu.
Ak zamestnávateľ preukáže, že zamestnanec svojím konaním spoluzavinil úraz, úrazový príplatok sa zníži o príslušnú mieru zavinenia. Suma sa potom upraví tak, aby zodpovedala skutočnej zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutú škodu.
Úrazový príplatok sa vypláca spätne, teda mesačne pozadu v termínoch, ktoré určuje Sociálna poisťovňa. V niektorých prípadoch môže poisťovňa schváliť aj vyplácanie formou preddavku, ak sú splnené všetky zákonné podmienky.
Príklad výpočtu úrazového príplatku:
Ak má zamestnanec DVZ vo výške 40 €, počas prvých troch dní PN dostane 22 € denne (55 % z DVZ). Od štvrtého dňa PN mu Sociálna poisťovňa vyplatí 10 € denne (25 % z DVZ).
Kedy sa úrazový príplatok nevypláca?
Úrazový príplatok sa poskytuje len počas trvania PN, a to:
- prvých 10 dní, ak trvá nárok na náhradu príjmu,
- od 11. dňa PN, ak trvá nárok na nemocenské.
Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze
Za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zodpovedá zamestnávateľ. Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z. z. je zamestnávateľ úrazovo poistený odo dňa, kedy začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu, to znamená, že zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie.
Oznamovaciu povinnosť podľa uvedeného má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku predmetnej udalosti. V súlade s § 17 ods. 7 písm. b) zákona o BOZP má zamestnávateľ povinnosť zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu.
V prípade, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, má tento zamestnávateľ povinnosť bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.
Zamestnávateľ je povinný zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel.
Vo vzťahu k zisťovaniu príčin vzniku pracovného úrazu sa odporúča, aby zamestnávateľ dôsledne, riadne a zodpovedne zistil príčiny a okolnosti vzniku závažného pracovného úrazu a posúdil všetky relevantné písomné a iné doklady o bezpečných pracovných postupoch, pracovných a technologických postupoch, o charaktere pracoviska, o stave bezpečnostných a ochranných zariadení a o ďalších opatreniach (napr. zohľadniť doklady o kvalifikácii, zdravotnej spôsobilosti, odbornej spôsobilosti, oboznamovaní, inštruktážach, skúškach, pracovnoprávnom vzťahu, pracovnej náplni, resp. opise činností, ktoré postihnutý mal vykonávať, o preskúšaní a pod.
Zamestnávateľ má aj evidenčné povinnosti.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu
Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie.
Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.
Dôležité súdne rozhodnutia
Najvyšší súd ČR riešil prípad pracovného úrazu v súvislosti s pokynom na zaistenie BOZP. Tento súd v rozsudku vydanom pod sp. zn. 21 Cdo 2141/2011, vydanom dňa 4. septembra 2012 uvádza, že "Korektným pokynom k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci môže byť i, hoci vulgárny, pokyn, stanovujúci pre podriadených záväzný spôsob správania s vysvetlením dôvodu pokynu. Pokyn má byť vydaný vopred, nie až vo chvíli, kedy dochádza k úrazovému deju; nie je však na škodu, ak je vydaný vo chvíli, kedy nebezpečie môže hroziť, a zmyslom pokynu je tomuto nebezpečiu predchádzať."
Ďalšie dávky z úrazového poistenia
Zamestnanec, ktorému vznikla škoda v dôsledku pracovného úrazu alebo smrti má nárok na vecné a peňažné dávky z úrazového poistenia v prípade, že splnil príslušné podmienky. Nárok na odškodnenie však nezávisí od toho, či zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie.
Medzi tieto dávky patria:
- Jednorazové odškodnenie: Poskytuje sa na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny. Manžel či manželka alebo nezaopatrené deti majú tiež v prípade úmrtia poškodeného v dôsledku pracovného úrazu či choroby z povolania nárok na jednorazové odškodnenie. (§ 95) Výška jednorazového odškodnenia je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485, 40 eura. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485, 40 eura. Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného.
- Úrazová renta: Pravidelná peňažná dávka, na ktorú vzniká nárok po skončení liečenia, pokiaľ pokles pracovnej schopnosti predstavuje viac ako 40 %. Ak je pokles pracovnej schopnosti ohodnotený na viac ako 10 % ale maximálne na 40 %, zamestnanec má nárok na jednorazové vyrovnanie.
- Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia: Ide o jednorazovú dávku. Poškodený má taktiež nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Výška náhrady je uvedená v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.
- Náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením či pobytom v nemocnici: Okrem toho si poškodený môže uplatniť nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením či pobytom v nemocnici.
- Náhrada nákladov spojených s pohrebom: Ďalšie náhrady sa týkajú pozostalých v prípade úmrtia poškodeného. Hradia sa náklady spojené s pohrebom, spopolnením či úpravou hrobu až do výšky 2.324,40 eura. Zákon prikazuje platiť tretinu výdavkov na smútočné ošatenie osôb, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti, najviac však vo výške 99,60 eura na osobu.
- Pracovná rehabilitácia: dávka, ktorá má podporiť snahu poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu.
- Rekvalifikácia: vecná dávka poskytovaná z úrazového poistenia, ktorá má podporiť snahu poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu.
- Rekvalifikačné dávky: peňažná dávka poskytovaná z úrazového poistenia a súvisí s rekvalifikáciou ako vecnou dávkou úrazového poistenia.
Zamestnanec si uplatní nárok na dávku podaním žiadosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá posúdi, či máte nárok na jednorazovú alebo opakovanú dávku.
COVID-19 a úrazový príplatok
Počas krízovej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 boli prijaté špecifické opatrenia týkajúce sa úrazového príplatku.
Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. Národná rada SR dňa 3. novembra 2020 schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Novela vyšla v Zbierke pod číslom 330/2020 Z. z.
A tiež Národná rada SR dňa 30. marca 2021 schválila dôležitú novelu zákona č. 461/2021 Z. z. o sociálnom poistení. Novela vyšla v Zbierke pod číslom 130/2021 Z.
Fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak je počas krízovej situácie uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19, ktoré vzniklo pri výkone činnosti uvedenej v § 17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, má nárok na úrazový príplatok.
Fyzická osoba s nárokom na úrazový príplatok z dôvodu vzniku ochorenia COVID-19 (uvedená v § 17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) má nárok na úrazový príplatok.
Špecifické prípady
Zamestnanec (napr. lekár, zdravotná sestra): Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia vírusom COVID-19, okrem úrazového príplatku má nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa (za prvé tri dni PN najmenej 25 % DVZ, od 4. do 10. dňa PN najmenej 55 % DVZ) a od 11. dňa PN na nemocenské dávky.
DVZ sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov (neohraničených na maximum) dosiahnutých v rozhodujúcom období (obvykle predchádzajúci kal. rok) a počtu kal. dní.
Príklad: Zdravotná sestra je od 9.5.2021 (resp. 9.12.2020) uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia vírusom COVID-19. Okrem úrazového príplatku má nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa (za prvé tri dni PN najmenej 25 % DVZ, od 4. do 10. dňa PN najmenej 55 % DVZ) a od 11. dňa PN na nemocenské dávky.
Fyzická osoba podľa § 17 ods. 2 zákona (napr. dobrovoľník): Ak ide o fyzickú osobu podľa § 17 ods. 2 zákona (napr. dobrovoľníka), podľa nového § 293fek ods. 3 písm. a) zákona je suma úrazového príplatku 25 % podielu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazový príplatok, a čísla 365.
Príklad: Dobrovoľník pomáhajúci pri protipandemických opatreniach je od 9.5.2021 (resp. 9.12.2020) uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia vírusom COVID-19.
Čo robiť, ak sa vám stal úraz?
Bežná situácia na pracovisku: Zamestnanec Ján, zakopne a spadne alebo na neho spadne tovar uložený na polici alebo sa udrie sa do kolena. Bolesť po chvíli prejde. O niekoľko týždňov začne koleno opúchať a bolieť. Ján ide k lekárovi. Nasleduje PN, a za tým operácia kolena. Za prvé 3 dni má Ján nárok na 25 % príjmu. Od 4 dňa má nárok 55 % príjmu.
Správny postup: Keď Ján spadol, mal ísť okamžite za svojim nadriadeným (majstrom, vedúcim a pod.) a oznámiť mu, čo sa mu stalo a mal trvať na tom, aby si jeho šéf zapísal tento jeho pád do knihy drobných úrazov, aj keď navonok nebolo v danej chvíli nič na kolene vidieť. O niekoľko týždňov začne koleno opúchať a bolieť. Ján ide k lekárovi. Nasleduje PN, a za tým operácia kolena. Za prvé 3 dni má Ján nárok na 80 % príjmu (25% nemocenské + 55% úrazový príplatok). Od 4 dňa má nárok 80 % príjmu (55% nemocenské + 25% úrazový príplatok). Následne Ján príde od lekára a povie svojmu zamestnávateľovi, že poškodenie kolena je v dôsledku pádu, ktorý utrpel na pracovisku vtedy a vtedy. Zamestnávateľ si tvrdenie Jána preverí (u Jánovho majstra, vedúceho a pod.) a zistí, že skutočne v knihe drobných úrazov má Jánov šéf napísané, že vtedy a vtedy Ján spadol. Ak jeho poranenie kolena bude vážne a pokles pracovnej schopnosti Jána bude najmenej 10 %.
Pracovný úraz
Pracovný úraz je vtedy, ak k nemu došlo na pracovisku a pri práci alebo pri činnostiach, ktoré súvisia s prácou. Napríklad, pri príprave pracovného náradia alebo materiálu, ktorý budete potrebovať pri svojej práci sa porežete. Je to pracovný úraz. Musíte ale toto porezanie oznámiť svojmu šéfovi (majstrovi, predákovi apod.). Alebo pri prezliekaní v šatni sa pošmyknete a udriete sa. Je to pracovný úraz. Musíte ale toto pošmyknutie sa oznámiť svojmu šéfovi (majstrovi, predákovi apod.). Alebo pri chodení v rámci plnenia si pracovných povinností (napr. na/z ošetrenia a vyšetrenia v zdravotníckom zariadení).
Čo nie je pracovný úraz?
- Úrazy, ktoré ste utrpeli pri ceste do zamestnania, napr. keď ste sa pošmykli na zľadovatenom chodníku.
- Úrazy, ktoré ste utrpeli pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.
Úrazový príplatok a SZČO (živnostník)
Pracovné úrazy sa nevyhýbajú ani SZČO (ďalej "živnostník"). Aby bolo zranenie spôsobené pri práci pracovným úrazom, musí byť medzi zamestnancom a zamestnávateľom uzatvorený pracovnoprávny vzťah.
Živnostníci však nie sú zamestnancami v zmysle Zákonníka práce, svoju podnikateľskú činnosť vykonávajú na základe obchodno-právnych vzťahov. Na rozdiel od zamestnancov nemajú pri zranení nárok na peniaze zo Sociálnej poisťovne. Nemajú nárok ani na úrazové dávky, nemôžu sa prihlásiť na úrazové poistenie a nemôžu si platiť poistné ani dobrovoľne, preto im zo Sociálnej poisťovne nemôže vzniknúť v prípade akéhokoľvek úrazu (aj keď sa stane pri vykonávaní činnosti SZČO) ani nárok na žiadnu úrazovú dávku.
Ak by prípadné odškodnenie mala živnostníkovi predsa len zaplatiť firma, závisí to predovšetkým od obsahu jeho pracovnej zmluvy a od miery, akou sa na jeho úraze podieľala. Po posúdení skutkového stavu si nárok na bolestné možno uplatniť v občianskoprávnom súdnom konaní.
Nemocenské pre SZČO
Živnostník má nárok na nemocenské počas jeho dočasnej PN po splnení dvoch základných podmienok:
- Dočasná pracovná neschopnosť (tzv. nárok na nemocenské, resp. podmienok uvedených v § 33 až § 38 zákona č. 461/2003 Z. z.
- Koronavírusom (COVID-19), má nárok na tzv. nemocenské (resp. bude mať nárok na nemocenské, resp. podmienka: dočasná pracovná neschopnosť vznikne živnostníkovi počas trvania nemocenského poistenia alebo po skončení...