Mentálne postihnutie je komplexný fenomén, ktorý sa v spoločnosti stretáva s rôznymi výzvami. Ľudia s mentálnym postihnutím sú často označovaní ako „iní“, čo odráža spoločenské normy a ideály krásy, bohatstva, zdravia, vzdelania, úspechu a moci, s ktorými sa len ťažko vyrovnávajú.
Definícia a príčiny mentálneho postihnutia
Väčšina definícií mentálneho postihnutia vychádza z medicínskeho modelu. Podľa Warda má mentálne postihnutie dve hlavné charakteristiky:
- Funkcie intelektu sú výrazne pod priemerom, čo sa prejavuje oslabenou koncentráciou, krátkodobou pamäťou, problémami s učením a chápaním abstraktných myšlienok.
- Znížená schopnosť adaptability, teda neschopnosť prispôsobiť sa kultúrnym požiadavkám spoločnosti.
Mentálne postihnutie nie je choroba. Môže byť spôsobené genetickými príčinami (napr. Downov syndróm), poškodením mozgu, chorobami, úrazmi alebo neznámymi príčinami. Podľa niektorých definícií sa za mentálne postihnutie považujú len prípady, keď k oslabeniu intelektu prišlo v útlom veku, zatiaľ čo iné definície zahŕňajú aj prípady do 18. roku života.
Spoločenské výzvy a stigmatizácia
Ľudia s mentálnym postihnutím patria k najzraniteľnejším a najstigmatizovanejším skupinám v spoločnosti. Sú segregovaní prakticky od narodenia, čo sa prejavuje v nedostatočnom vzdelávacom systéme a obmedzených možnostiach zamestnania na otvorenom trhu práce. Táto segregácia bráni získavaniu štandardných životných zručností, ako je riešenie konfliktov, sebapresadzovanie, vytváranie a udržiavanie vzťahov, ktoré človek bežne získava interakciou s rovesníkmi a reálnym sociálnym prostredím.
Psychické prežívanie vlastného postihnutia je u ľudí s mentálnym postihnutím špecifické. Niektorí sú si postihnutia vedomí a stotožnení s ním bez nepríjemných dôsledkov, iní sa vnímajú menejcenne s nižším sebavedomím. Veľká skupina si však svoje postihnutie neuvedomuje.
Vyčleňovanie je tiež spôsobené neznalosťou širšej verejnosti a neschopnosťou adekvátne sa správať k ľuďom s mentálnym postihnutím. Prevláda ľútosť a prílišná ochrana, pričom sa často nepoznajú ich schopnosti a zručnosti, čo ešte viac zväčšuje bariéru medzi oboma stranami. Toto negatívne vplýva najmä na akceptovanie takýchto ľudí ako pracovnej sily. Rodičia a blízki sú často frustrovaní a nahnevaní kvôli problémom, ktorým ich deti čelia, ako je nedostatočné vzdelanie, nezamestnanosť či neúspech vo vzťahoch.
Právna úprava a podpora
Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod, ktoré sú určené osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Vydáva sa na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze. Invalidný dôchodok poskytuje finančnú kompenzáciu od štátu invalidným občanom, ktorí nemôžu ostať v práci.
Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike sa snaží zabezpečiť, aby aj v živote ľudí s mentálnym postihnutím boli samozrejmosťou základné ľudské práva - právo pracovať, vzdelávať sa, oddychovať, mať rodinný život a priateľov, a byť akceptovaní takí, akí sú.
Služby podľa zákona NR SR č. 448/2008 Z. z.
Každý človek je bez ohľadu na svoj zjav človekom s úplnou ľudskou dôstojnosťou a neobmedzenými základnými právami. Má právo žiť v ľudskom spoločenstve a tu plne rozvíjať svoju osobnosť, schopnosti a potreby. Mentálne postihnuté osoby majú rovnaké potreby ako osoby zdravé. Preto je základným cieľom umožniť im rozsiahlu účasť na všetkých spoločenských vymoženostiach v spoločnom živote so zdravými ľuďmi a súčasne sa usilovať o to, aby ich spoločnosť uznávala a akceptovala ako osobnosti.
Jedno zo siedmych práv mentálne postihnutých klientov hovorí, že ak je to možné, mentálne postihnutý má žiť s vlastnou rodinou alebo v zariadení, ktoré rodinu plne nahradzuje, ktoré je podporované spoločnosťou a podmienky tohto zariadenia musia byť čo najviac podobné normálnemu životu.
Sociálna rehabilitácia
V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách.
Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia. Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nakoľko ľudia s mentálnym postihnutím potrebujú neustálu podporu svojich schopností a zručností, aby nezabudli, čo sa už naučili.
Formy a metódy sociálnej rehabilitácie
Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma). Medzi najčastejšie metódy patria:
| Metóda | Cieľ |
|---|---|
| Hry | Stmeľovanie skupiny, zábava, minimalizácia napätia, podpora sebakontroly, spolupráce, verbálneho a fyzického kontaktu, chápanie abstraktných pojmov (dôvera, kooperácia). |
| Diskusie | Vyjadrenie viacerých pohľadov, uvažovanie, kooperácia, reflexia vlastných i cudzích pocitov a názorov. |
| Brainstorming | Chrlenie myšlienok, získanie kreatívnych a originálnych nápadov, možnosť vyjadriť sa každému. |
| Dotykové aktivity | Zlepšenie nálady, zázračné účinky (opatrne a s rešpektom k osobnému priestoru). |
| Rozprávanie a načúvanie | Sloboda vo vyjadrovaní myšlienok a pocitov, podpora akceptácie názorov iných, vzájomná spätná väzba. |
| Hranie rolí | Vyjadrenie skrytých pocitov, diskusia o problémoch, praktizovanie empatie, skúšanie nového správania, zobrazenie sociálnych problémov. |
| Relaxačné techniky | Reflexia dojmov a skúseností, sebapoznanie, navodenie príjemnej atmosféry, uvoľnenie, koncentrácia. |
Sociálna rehabilitácia sa môže poskytovať všade tam, kde je o ňu záujem. Vhodné sú zariadenia ako domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia, denné stacionáre či komunitné centrá. Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny a jeden alebo viac asistentov. Líder a asistent podporujú sebaobhajcov v ich práci, zaznamenávajú názory, usmerňujú diskusiu a ponúkajú problémy na riešenie. Líder reflektuje priania a potreby účastníkov a prispôsobuje im svoje plány.
Kvalifikácia lídra sociálnej rehabilitácie
Pre vykonávanie sociálnej rehabilitácie je vhodné vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a podobne. Dôležitými vlastnosťami a zručnosťami dobrého lídra sú:
- Individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím.
- Poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím.
- Rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú.
- Empatia, flexibilita a tvorivosť.
- Zrelá osobnosť a zodpovedný prístup k roli v skupine.
- Dobré komunikačné schopnosti (verbálne aj neverbálne), vrátane udržiavania očného kontaktu, adekvátnej neverbálnej komunikácie, sumarizácie vyjadrení, využívania otvorených otázok, opakovania kľúčových slov a povzbudzovania k diskusii.
- Schopnosť ustúpiť do pozadia a nepresadzovať sa na úkor ostatných.
- Spolupráca so supervízorom a neustály sebarozvoj.
- Používanie jednoduchého a zrozumiteľného jazyka bez slangu a odborných výrazov.
- Trpezlivosť.
Sociálna rehabilitácia nie je len otázkou niekoľkých stretnutí s odborníkom, ale celoživotného vzdelávania. Dôležitá je nielen práca so samotným človekom s mentálnym postihnutím, ale aj práca s jeho rodinou a blízkym okolím, aby bola snaha o rehabilitáciu účinná a úspešná.
Ako komunikovať s ľuďmi, ktorí nás zranili?
Organizácie a iniciatívy na podporu
Neziskové organizácie ako HUMANITÁR a Združenie pomoci ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v Trnave hrajú kľúčovú úlohu v poskytovaní podpory a služieb. HUMANITÁR, založený v roku 2006, poskytuje sociálne služby v zariadeniach pre seniorov, v domovoch sociálnych služieb, špecializovaných zariadeniach a denných stacionároch v Levoči. Ich cieľovou skupinou sú občania trpiaci duševným ochorením, najmä schizofrénneho a mánio-depresívneho okruhu a demencie. Ponúkajú aj vzdelávanie pre ľudí s duševným ochorením, rodiny a verejnosť.
ZPMP v Trnave, založené v roku 1993, je dobrovoľná, humanitárna a charitatívna organizácia, ktorá združuje rodičov detí s mentálnym a viacnásobným postihnutím, profesionálov a priateľov s cieľom pomôcť ľuďom s duševnými poruchami. Centrum BIVIO organizuje záujmové a vzdelávacie kurzy pre dospelých s mentálnym postihnutím, poskytuje bezplatné sociálne poradenstvo a rekondično-integračné pobyty.
IPčko je krízová psychologická pomoc dostupná 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Tvorí ju tím psychológov, ktorí poskytujú pomoc ľuďom v ťažkej životnej situácii. Ponúkajú telefonickú aj osobnú pomoc prostredníctvom Káčka v každom kraji.
tags: #na #podporu #mentalne #postihnutych