So stále sa zvyšujúcim počtom extrémne horúcich dní v roku sa pre zamestnávateľov stáva čoraz aktuálnejšia otázka ochrany svojich zamestnancov pred dopadmi vysokých teplôt na ich zdravie a bezpečnosť pri práci. Extrémne zvýšené teploty môžu spôsobovať záťaž zamestnancov na väčšine pracovísk. U zamestnancov môže záťaž teplom viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únave a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním. Pracovný výkon klesá a riziko prehriatia stúpa. V nasledujúcom článku si predstavíme základné opatrenia, ktoré by mal každý zamestnávateľ ako ochranu pred teplom na pracovisku zabezpečiť, ako aj dôsledky, ktoré hrozia v prípade ich nesplnenia.
Základné povinnosti zamestnávateľa počas horúcich dní
Vo vzťahu k ochrane pred horúčavami je zamestnávateľ povinný najmä posudzovať záťaž teplom pri práci a pri dlhodobom výkone práce dodržať prípustné hodnoty faktorov tzv. tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Je teda povinný zabezpečiť udržiavanie prípustných medzí teplôt na pracovisku. Na pracoviskách, kde nie je možné z technologických dôvodov udržiavať prípustné hodnoty mikroklímy a počas dní, keď vonkajšia teplota presahuje tridsať stupňov Celzia, musí zabezpečiť aspoň únosnú tepelnú záťaž. Okrem toho je dôležité poskytnúť zamestnancom vhodné osobné ochranné prostriedky, ochranný odev a zabezpečiť pitný režim. Od 1.8.2019 pribudli povinnosti pre zamestnávateľov pri vysokých teplotách a chlade na pracovisku.
Ako horúce počasie ovplyvňuje produktivitu pracovníkov – a čo to znamená pre ekonomiku
Povinnosť zamestnávateľa zaistiť optimálne a prípustné teploty na pracovisku
Je zrejmé, že dopad záťaže vysokých teplôt na organizmus sa odvíja hlavne od toho, ako vyčerpávajúci je pre telo samotný výkon práce. V závislosti od toho je pre rôzne druhy práce rôzny rozsah optimálnych a prípustných teplôt. Optimálna teplota je interval teplôt, ktorý by sa mal zamestnávateľ usilovať na svojom pracovisku celoročne udržiavať. Prípustná teplota je hraničná hodnota, ktorú by teplota na pracovisku nemala prekročiť ani v prípade, že zamestnávateľ nie je schopný udržiavať optimálne teploty. Podľa priemerného energetického výdaja pri práci preto rozlišujeme celkom sedem tried prác (1a; 1b; 1c; 2a; 2b; 3 a 4).
Triedy prác a teplotné limity
Do triedy 1a sú zaradené práce s najnižším energetickým výdajom, ako sú napríklad ľahké administratívne práce, práca za počítačom či laboratórne práce. Optimálna teplota pre výkon takýchto prác je 23 - 27 °C, najvyššia prípustná teplota je 28 °C.
So zvyšujúcou sa triedou práce, teda so zvyšujúcim sa energetickým výdajom pri jej výkone, zároveň klesajú hodnoty optimálnej a prípustnej teploty. Napríklad, administratívne práce sa radia do triedy 1a, kde sú stanovené nasledovné hodnoty - teplota 20- 28 °C, rýchlosť prúdenia vzduchu menej ako 0,25 m/s, vlhkosť vzduchu 30 - 70%. Prevažujúca práca s trvalým zapojením oboch rúk, ramien a nôh, ako je riadenie nákladného vozidla, traktorov, autobusov a trolejbusov, práce robotníčok v potravinárskej výrobe, mechanici alebo práca s ručným lisom, patrí do iných tried. V triede 2b, čo sú napríklad práce na stavbe, obsluha lisu či práce v poľnohospodárstve, je optimálna teplota stanovená len na 17 - 20 °C a najvyššia prípustná teplota je 25 °C.
Avšak v najvyšších triedach 3 a 4 (práca s pílou, manuálna preprava ťažkých nákladov, výkopové práce, ručné kovanie a podobne) sa už optimálne ani prípustné teploty nestanovujú, zamestnávateľ je povinný dodržiavať únosnú tepelnú záťaž na zamestnancov. Podrobné vymedzenie jednotlivých prác a teplotných hodnôt upravujú prílohy č. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom.
| Trieda práce | Popis činnosti | Optimálna teplota (°C) | Prípustná teplota (°C) |
|---|---|---|---|
| 1a | Ľahké administratívne práce, práca za počítačom, laboratórne práce, kreslenie, účtovníctvo | 23 - 27 | 28 |
| 1b | Ľahká manuálna práca (šitie, vodič), kontinuálna práca rúk a paží s využitím trupu a nôh pre presun s materiálom | 20 - 26 | 27 |
| 1c | Práca v stoji, ľahká práca s nástrojmi | 19 - 25 | 26 |
| 2a | Prevažujúca práca s trvalým zapojením oboch rúk, ramien a nôh (riadenie nákladného vozidla, práca mechanikov) | 18 - 24 | 25 |
| 2b | Práce na stavbe, obsluha lisu, práce v poľnohospodárstve | 17 - 20 | 25 |
| 3 a 4 | Práca s pílou, manuálna preprava ťažkých nákladov, výkopové práce, ručné kovanie, veľmi intenzívna práca | Nestanovujú sa (únosná tepelná záťaž) | |
Povinnosť zamestnávateľa zaistiť únosnú tepelnú záťaž
V triedach prác 3 a 4, v prípadoch mimoriadne teplých dní - čiže dní s vonkajšou teplotou nad 30°C - a na pracoviskách, kde z technologických dôvodov, napríklad pre nutnosť dodržiavať teplotu prostredia pre bezpečnú prevádzku strojov, nie je možné zabezpečiť ani prípustné teploty, je zamestnávateľ povinný neprekročiť únosnú tepelnú záťaž zamestnancov. Táto záťaž sa nestanovuje ako maximálna teplota na pracovisku, ale ako maximálny časový úsek, ktorý môže zamestnanec stráviť výkonom danej práce pri určitej teplote na pracovisku. Rozlišuje sa pritom dlhodobo únosný čas práce za celú pracovnú zmenu (pokiaľ trvá aspoň štyri hodiny) a krátkodobo únosný čas práce, teda výkon danej práce bez akéhokoľvek prerušenia, pracovnej prestávky.
Tieto hodnoty veľmi podrobným spôsobom upravuje príloha č. 3 uvedenej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a rozlišujú sa podľa nasledujúcich faktorov:
- pohlavie zamestnanca,
- aklimatizovanie - aklimatizovaným je zamestnanec, ktorý na pracovisku strávil aspoň tri týždne,
- typ pracovného odevu,
- rýchlosť prúdenia vzduchu na pracovisku.
Príklad: Na pracovisku, kde je bezvetrie a teplota 40°C, môže aklimatizovaný muž v jednovrstvovom odeve pri výkone práce zaradenej do triedy 4 stráviť za pracovnú zmenu najviac 142 minút a bez prerušenia najviac 13 minút - tabuľka č. 1 prílohy č. 3 uvedenej vyhlášky. Dodržiavanie únosných hodnôt je zamestnávateľ povinný zabezpečiť striedaním výkonu práce do času krátkodobo únosnej hodnoty a pracovného odpočinku, ako aj bezpečnostnými prestávkami. Hlavne v prípade mimoriadne teplých dní by mal zamestnávateľ za účelom dodržania tejto záťaže pristúpiť aj k úprave pracovného času - posunúť začiatok pracovnej zmeny či pracovný deň skrátiť.
Ďalšie opatrenia zamestnávateľa
Podľa § 37 zákona NR SR č.355/2007 Z.z. v platnom znení je zamestnávateľ povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň. Podrobnejšie povinnosti sú uvedené v §3 vyhlášky č. 99/2016 Z.z. v platnom znení. Dané ustanovenie okrem iného hovorí, ak na pracovisku nemožno dodržať prípustné teploty z dôvodu nevyhovujúceho stavebného riešenia alebo technického zariadenia budovy, musí zamestnávateľ vykonať ďalšie tzv. kompenzačné opatrenia. Podľa §4 ods. 7 vyhlášky č.99/2016 Z.z. v platnom znení sú opatreniami na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom na zdravie zamestnancov najmä:
- dostatočný prívod čerstvého vzduchu so zreteľom na používané pracovné postupy a fyzickú záťaž zamestnancov, napr. vetraním (ventilátormi, vzduchotechnikou či klimatizáciou) spôsobom, aby zamestnanci neboli vystavení prievanu spôsobujúcemu tepelnú nepohodu.
- Ďalej by mal zamestnávateľ zabezpečiť tienenie proti zabráneniu prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky (žalúziami, roletami),
- úpravu pracovného času, napríklad posunutím začiatku na skoršie ranné hodiny, zaraďovanie prestávok na osvieženie a oddych (použitím sprchy na pracovisku, občasným pohybom v chladnejšej miestnosti),
- vhodné pracovné odevy (jednovrstvové, podľa možnosti svetlej farby a z prírodných materiálov),
- zníženie intenzity pracovných výkonov najmä pri fyzicky náročnej práci alebo pri prácach s vysokými požiadavkami na sústredenosť a duševné vypätie (vyhnúť sa práci cez obed) prípadne skrátenie pracovného času.
Povinnosť zamestnávateľa zaistiť pitný režim
Pri záťaži zamestnanca teplom, teda pri prekročení prípustných teplôt na pracovisku (a vždy v triedach prác 3 a 4), je zamestnávateľ zároveň povinný na mieste výkonu práce zabezpečiť na svoje náklady zamestnancom pitnú vodu. Vnútorným predpisom môže byť zdroj pitnej vody umiestnený aj na inom mieste, nesmie však dôjsť k ohrozeniu dostupnosti zamestnancov k pitnej vode.
Vyhláška špeciálne upravuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pitný režim na pracovisku, ktorý sa líši v závislosti od triedy práce. Pri triedach od 1a až 2b je zamestnávateľ povinný poskytnúť náhradu tekutín za pracovnú zmenu v rozsahu 0,9 - 2,8 litra. Pre triedu 3 sú to 1,2 až 3 litre tekutín a pre triedu 4 sú to 1,6 až 3 litre pitnej vody. V prípade prekročenia prípustných teplotných hodnôt na pracovisku je zamestnávateľ povinný pre všetky triedy prác (okrem 1a) zabezpečiť minerálne nápoje na doplnenie minerálnych látok.
Dôležité je piť počas celého dňa, aby sa tekutiny do organizmu dostávali priebežne a v dostatočnom množstve. V horúčavách obmedzte nápoje s obsahom chinínu, kávu i alkohol, ktoré smäd neznížia a navyše podporia vylučovanie vody z organizmu. Nemocnice už hlásia prvé kolapsy z tepla a dehydrovaných pacientov, preto je pitný režim kľúčový.
Sankcie v prípade porušovania povinností zamestnávateľa pri vysokých teplotách
V prípade, že zamestnávateľ nespĺňa vyššie uvedené povinnosti pri pôsobení horúčav, môže mu príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva uložiť pokutu až do výšky 50 000 Eur. Pri nesplnení si zákonnej povinnosti v súvislosti s ochranou zdravia zamestnancov pri práci vo vysokých teplotách sa zamestnávateľ dopustí správneho deliktu voči Ministerstvu zdravotníctva. Pokuta, ktorú mu môže udeliť zodpovedný regionálny úrad verejného zdravotníctva, sa pohybuje v rozmedzí 2 000€ až 50 000€.
Zamestnávateľ bude samozrejme zároveň povinný na vlastné náklady prijať také opatrenia, aby zamestnancov nadmernej záťaži teplom prestal vystavovať. Zároveň je potrebné myslieť aj na to, že zo strany zamestnanca môže byť nadmerná záťaž teplom považovaná za prekážku výkonu práce na strane zamestnávateľa, kedy zamestnancovi prislúcha plná náhrada mzdy.
Čo robiť, keď zamestnávateľ ignoruje právne nároky zamestnanca?
Odporúčame požiadať zamestnávateľa oficiálne o zabezpečenie vhodných pracovných podmienok s konkrétnymi požiadavkami v spolupráci s odborovými orgánmi alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, ktoré majú oporu v legislatíve. Pokiaľ sa nepodarí dohodnúť so zamestnávateľom, je možné podať podnet na dozorné orgány, ktoré to musia prešetriť a ktoré sú viazané mlčanlivosťou. So sťažnosťou sa môžete obrátiť na príslušný Inšpektorát práce alebo Regionálny úrad verejného zdravotníctva (bývalá hygiena).
Zdroje, ktoré problematiku povinností zamestnávateľa pri horúčavách upravujú
- Zákon č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce
- Zákon č. 355/2007 Z.z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
- Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 99/2016 Z.z., o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom
- Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 227/2019 Z. z. o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci
- NV SR č. 544/2007 (nariadenie vlády)