Dovolenka je neoddeliteľnou súčasťou pracovného života, ktorá umožňuje zamestnancom oddýchnuť si, zregenerovať a načerpať nové sily. Zákonník práce Slovenskej republiky upravuje nárok na dovolenku a podmienky jej čerpania. V tomto článku sa podrobne venujeme problematike zaokrúhľovania nároku na dovolenku, súvisiacemu výpočtu a ďalším dôležitým aspektom.
Nárok na dovolenku
Nárok na dovolenku má zamestnanec, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer na plný alebo čiastočný úväzok. Naopak, zamestnanci pracujúci na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti) nárok na dovolenku nemajú. Právo zamestnanca na platenú dovolenku garantuje Ústava Slovenskej republiky v článku 36, ktorej účelom je regenerácia pracovnej sily zamestnanca. Pojem dovolenka používa zákon č. 311/2001 Z. z. a rozumie tzv. dovolenku na zotavenie, t. j. zamestnanec neplní pracovné povinnosti a pritom nestráca svoj príjem vo výške priemerného zárobku.

Podmienky vzniku nároku na dovolenku
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Zamestnanec, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši vek 33 rokov, má nárok na dovolenku v rozsahu piatich týždňov. Túto dovolenku si zamestnanec môže vyčerpať aj v priebehu kalendárneho roka, a to bez ohľadu na vek zamestnanca, ak sa o dieťa trvale stará. Ak zamestnanec do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši vek 33 rokov, jeho ročný nárok na dovolenku je najmenej 5 týždňov. Je možné sa stretnúť so situáciou, že narodeniny zamestnanca sú až koncom kalendárneho roka, napríklad k 15. 11., avšak nárok na dovolenku vo výške najmenej 5 týždňov mu vznikne.
Rozlišujeme tri hlavné druhy nároku na dovolenku:
- Dovolenka za kalendárny rok: Zamestnancovi patrí, ak jeho pracovný pomer trvá nepretržite celý kalendárny rok a odpracoval u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní. Ak zamestnanec u toho istého zamestnávateľa nepretržite pracuje po celý kalendárny rok a odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, vznikne mu nárok na dovolenku za kalendárny rok. Dva po sebe nasledujúce pracovné pomery u toho istého zamestnávateľa sa považujú za nepretržité trvanie pracovného pomeru, ak na seba bezprostredne nadväzujú, t. j. vlastne tvoria nepretržité trvanie jedného pracovného pomeru.
- Pomerná časť dovolenky: Ak pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, zamestnancovi patrí pomerná časť dovolenky. Tá sa vypočíta aj v prípade, že zamestnanec počas roka mení zamestnanie.
- Dovolenka za odpracované dni: Týka sa zamestnancov, ktorí nemajú nárok na celú dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť, pretože ich pracovný pomer u zamestnávateľa netrval dlhšie ako 60 dní. V tomto prípade sa za každých 21 odpracovaných dní získa jedna dvanástina ročného nároku na dovolenku. Podľa Zákonníka práce má zamestnanec nárok na dovolenku za odpracované dni v rozsahu 1/12 ročnej dovolenky za každých 21 odpracovaných dní v kalendárnom roku.
Dodatková dovolenka
Dodatková dovolenka je v dĺžke jedného týždňa. Nárok na ňu majú zamestnanci, ktorí po celý kalendárny rok pracujú pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní alebo vykonávajú zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Dodatková dovolenka je poskytovaná zamestnancovi, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v § 106 ods. 1 Zákonníka práce, a to bez ohľadu na vek zamestnanca. Ide o zamestnancov, ktorí pracujú pod zemou pri ťažbe nerastov alebo razení tunelov a štôlní, a zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Dodatková dovolenka je v dĺžke jedného týždňa. Zamestnanec, ktorý pracuje vo vyššie uvedenom pracovisku, resp. za vyššie uvedených podmienok len časť kalendárneho roka, má nárok na pomernú časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dodatkovej dovolenky sa určuje podľa pomernej časti dovolenky.

Zaokrúhľovanie nároku na dovolenku
Pri výpočte nároku na dovolenku, najmä pri pomernej časti, vznikajú desatinné čísla. Zákonník práce nešpecifikuje presný spôsob zaokrúhľovania, avšak platí všeobecná zásada, že zamestnanec nesmie byť nijako poškodený na svojich právach. Z toho vyplýva, že výsledok výpočtu sa musí zaokrúhliť nahor. Súčasná právna úprava spôsob zaokrúhľovania neupravuje. Spôsob zaokrúhľovania - na celé dni alebo na pol dňa - nie je zákonom určený. V praxi sa často používa zaokrúhľovanie na pol dňa, aby sa zabezpečila spravodlivosť voči zamestnancovi.
Odporúčaný postup zaokrúhľovania
V záujme spravodlivosti sa odporúča zaokrúhľovať nárok na dovolenku podľa matematických pravidiel nasledovne:
- do 0,25 (vrátane): smerom nadol (napr. 6,25 zaokrúhlime na 6 dní),
- nad 0,25 do 0,75 (vrátane): na pol dňa (napr. 6,4 zaokrúhlime na 6,5 dní),
- nad 0,75: smerom nahor (napr. 6,8 zaokrúhlime na 7 dní).
Keďže pri určení 1/12, resp. viacerých dvanástin vznikajú aj poldňové nároky, tak sa podľa výkladov k ustanoveniam Zákonníka práce zaokrúhľujú matematicky, čiže na poldeň v prospech zamestnanca (ide o výklady z dávnejších rokov, je nedostatkom, že k aktuálnemu zneniu Zákonníka práce tento výklad absentuje).
Výpočet nároku na dovolenku - príklady
Pre správne určenie nároku na dovolenku je najskôr potrebné určiť celoročný nárok, z ktorého budeme vychádzať pri výpočte pomernej časti dovolenky, alebo dovolenky za odpracované dni. Nárok na dovolenku v hodinách dostaneme, ak počet dní dovolenky vynásobíme počtom hodín, ktoré by zamestnanec v priemere odpracoval v rámci jedného pracovného dňa.
Príklad 1: Pomerná časť dovolenky
32-ročná Olívia nastúpila do nového zamestnania 1. januára a 31. mája zo zamestnania odíde. Odpracovala 60 dní, ale nie celý rok, preto má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak si Olívia nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky.
Zamestnanec má nárok na 25 dní dovolenky za kalendárny rok.
Pre zjednodušenie, ak je pomerná časť dovolenky zamestnanca 6,25 dňa, pri zaokrúhľovaní na celé dni to bude 6 dní. Pri zaokrúhľovaní na pol dňa to bude 6,5 dňa.
Ak je pomerná časť dovolenky 6,75 dňa, pri zaokrúhľovaní na celé dni to bude 7 dní. Pri zaokrúhľovaní na pol dňa to bude 7,0 dňa.
Príklad 2: Krátenie dovolenky z dôvodu práceneschopnosti
25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní. Bola však aj 115 dní práceneschopná (PN) z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá. Má nárok na 20 dní dovolenky.
Zamestnávateľ jej dovolenku skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za každých ďalších 21 dní PN sa dovolenka skráti o ďalšiu 1/12. V Erikinom prípade to bude:
Nárok na dovolenku: 20 dní - 1,5 dňa = 18,5 dňa.
Príklad 3: Zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom
Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke. Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne, a je rozvrhnutý nerovnomerne. V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5-hodinovú pracovnú zmenu. Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa, kde je pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne, t. j. počet pracovných dní (pracovných zmien) je v jednotlivých týždňoch rozdielny. Pri určení ročnej výmery dovolenky je potrebné postupovať nasledujúco:
- Určenie počtu dní dovolenky pripadajúcich na jeden pracovný týždeň:
Priemerný počet pracovných dní (pracovných zmien) vypočítame ako podiel počtu pracovných zmien (bez nadčasov), ktoré má zamestnanec naplánované v kalendárnom roku podľa rozpisu pracovných zmien, a priemerného počtu týždňov pripadajúcich na kalendárny rok. Vzorec je:
Z = X : Y
- Z = priemerný počet pracovných zmien na jeden týždeň
- X = počet pracovných zmien, ktoré podľa rozvrhu pracovných zmien pripadajú v kalendárnom roku (príp. počet pracovných zmien, ktoré podľa rozvrhu pracovných zmien pripadajú na časť roka, ak pracovný pomer netrvá celý kalendárny rok)
- Y = počet týždňov v kalendárnom roku; ide o konštantu, ktorá má hodnotu 52,1785 a predstavuje priemerný počet týždňov pripadajúcich na príslušný kalendárny rok; vypočíta sa ako podiel priemerného počtu kalendárnych dní v roku a počtu kalendárnych dní v týždni (365,25 : 7)
Podľa zadania údajov v príklade má zamestnanec podľa rozvrhu pracovných zmien odpracovať v príslušnom roku 171 pracovných zmien. Počet pracovných zmien, ktoré v priemere pripadnú na jeden týždeň sa vypočíta takto: 171 : 52,1785 = 3,277 dňa. Zamestnanec odpracuje v priemere za týždeň 3,3 pracovnej zmeny. (Poznámka: súčasná právna úprava spôsob zaokrúhľovania neupravuje, preto je vhodné upraviť zaokrúhľovanie v internom predpise zamestnávateľa).
- Určenie výmery „prepočítanej dovolenky“, na ktorú má zamestnanec nárok:
Počet dní dovolenky, na ktoré má zamestnanec nárok v príslušnom kalendárnom roku, vypočítame ako súčin priemerného počtu pracovných zmien pripadajúcich na jeden týždeň a počtu týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce, na ktorú má zamestnanec nárok v závislosti od dosiahnutého veku. Počet dní dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok, sa určí podľa vzorca:
N = Z . V
- N = počet dní prepočítanej dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok za kalendárny rok
- V = základná výmera dovolenky podľa Zákonníka práce (4, resp. 5 týždňov podľa veku zamestnanca)
Keďže zamestnanec ešte nedosiahol vekovú hranicu 33 rokov a týždeň dovolenky predstavuje 3,3 pracovného dňa, ročná výmera dovolenky sa vypočíta nasledujúco: 3,3 x 4 = 13,2 ~ 13,5 dňa (Poznámka: V príklade bolo uplatnené zaokrúhľovanie nahor, avšak pre úplnosť treba uviesť, že ani v tomto prípade súčasná právna úprava spôsob zaokrúhľovania neupravuje, preto je vhodné upraviť tento postup v internom predpise zamestnávateľa).
- Záver:
Keďže zamestnanec si čerpal dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 13,5 dňa sa mu odpočíta 1 deň čerpanej dovolenky. Zostatok dovolenky bude 12,5 dňa (13,5 - 1). Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny.
Priemer na dovolenku
Krátenie dovolenky
Práceneschopnosť alebo dôležité osobné prekážky v práci môžu spôsobiť krátenie základnej výmery dovolenky. Krátenie dovolenky je upravené v § 109 Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku zamestnanca za neospravedlnenú absenciu. Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku z dôvodov dlhodobej práceneschopnosti (PN) alebo iných dôležitých osobných prekážok v práci, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá. Príkladom je dlhodobá pracovná neschopnosť pre chorobu. Krátenie dovolenky je o 1/12 ročného nároku na dovolenku za každých prvých 100 zameškaných pracovných dní a o ďalšiu 1/12 za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní. Doba rodičovskej dovolenky sa nepovažuje za výkon práce a započítavajú sa len dni materskej dovolenky. Krátenie dovolenky má svoje limity a nemôže klesnúť pod 3 týždne (alebo 6 týždňov v prípade mladistvého zamestnanca).
Prekážky v práci a krátenie dovolenky
Ako výkon práce sa neposudzuje doba pracovného voľna poskytnutého na žiadosť zamestnanca podľa § 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce. Rovnako sa za výkon práce neposudzuje doba, na ktorú zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2 Zákonníka práce. Ako výkon práce sa na účely dovolenky okrem dôb podľa odseku 2 neposudzuje ani doba rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce.
| Dôvod krátenia | Obmedzenia | Poznámky |
|---|---|---|
| Neospravedlnená absencia | O 1 až 2 dni za každú neospravedlnenú zmenu | Môže, ale nemusí dovolenku krátiť |
| Práceneschopnosť (PN) z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá | O 1/12 za prvých 100 dní, potom za každých ďalších 21 dní | Minimálny nárok 3 týždne (mladiství 6 týždňov) |
| Rodičovská dovolenka | Doba rodičovskej dovolenky sa nepovažuje za výkon práce | Nárok sa kráti |
| Materská dovolenka | Doba materskej dovolenky sa považuje za výkon práce | Nárok sa nekráti |
Čerpanie a prenos dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho záujmy, ale aj na úlohy a potreby spoločnosti. Zamestnávateľ by mal plánovať čerpanie dovolenky tak, aby si zamestnanec mohol vyčerpať jeho nárok na dovolenku do konca kalendárneho roka. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred (toto obdobie môže byť kratšie len so súhlasom zamestnanca). Ak sa so zamestnancom nedohodne inak, musí poskytnúť jednu časť čerpania dovolenky aspoň najmenej dva týždne.
Zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky počas obdobia, kedy je zamestnanec na PN, materskej či rodičovskej dovolenke. Ak je zamestnanec v práci neschopný práce z dôvodu choroby alebo úrazu, alebo čerpá materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku, neprichádza o svoj príjem.
Prenos dovolenky
Celú dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok, by mal vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak to nie je možné, zamestnávateľ je povinný poskytnúť nevyčerpanú dovolenku po skončení období, počas ktorých ju zamestnanec nemohol čerpať. Ak sa dovolenka nevyčerpá do konca kalendárneho roka, v ktorom vznikol nárok, prenáša sa do nasledujúceho roka. Zamestnávateľ musí určiť čerpanie prenesenej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby ju zamestnanec stihol vyčerpať do konca toho roka.

Preplatenie dovolenky
Prepláca sa len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky. Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku je povolená len v prípade skončenia pracovného pomeru, t. j. zamestnanec neprichádza o svoj príjem.
Dovolenka a materská/rodičovská dovolenka
Doba materskej dovolenky sa považuje za výkon práce, preto sa za toto obdobie nárok na dovolenku nekráti. Naopak, doba rodičovskej dovolenky sa nepovažuje za výkon práce. Za rok 2020 sa započítajú medzi odpracované dni len dni materskej dovolenky, na ktorej bola zamestnankyňa ešte začiatkom roka 2020 až do začiatku februára 2020, kedy nastúpila na rodičovskú dovolenku. Ak je to 26 pracovných dní, za rok 2020 má zamestnankyňa nárok na dovolenku za odpracované dni vo výške 1/12-tiny zákonného nároku.
Ďalšie dôležité informácie
- Skúšobná doba: Počas skúšobnej doby je možné čerpať dovolenku, ak zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní.
- Výpoveď: Ak zamestnanec plánuje dať výpoveď, ovplyvní to počet dní dovolenky. Má nárok na pomernú časť dovolenky iba za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru.
- Stravné: Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici.
- Rekreačný príspevok: Zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov, je povinný poskytnúť príspevok na rekreáciu. Zamestnanec musí o príspevok požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky.
tags: #musim #zaokruhlit #narok #na #dovolenku