Didaktické a kompenzačné prostriedky pre sluchovo postihnutých

V súčasnosti existuje viacero spôsobov, ako komunikovať a vzdelávať deti s poruchou sluchu. Tento článok poskytuje prehľad metód, ktoré sa používajú na Slovensku, pričom každá z nich má vlastné pravidlá a postupy pri rozvoji reči. Cieľom je priblížiť rodičom a ďalším záujemcom základné a aktuálne informácie o deťoch so sluchovým postihnutím, o sluchovom postihnutí samotnom, o tom, ako ovplyvňuje život dieťaťa, o typoch a stupňoch sluchových porúch, príčinách ich vzniku a o ich diagnostikovaní.

Metódy komunikácie a vzdelávania detí s poruchou sluchu

Pre sluchovo postihnutých je dôležité mať prístup k rôznym komunikačným metódam. Tu sú niektoré z nich:

Orálna metóda

Za orálnu metódu sa považuje prístup, kedy sa dieťa s poruchou sluchu pokúša komunikovať jazykom spoločnosti, v ktorej žije. Využívajú sa zvyšky sluchu, podporené načúvacím prístrojom alebo kochleárnym implantátom, a odzeranie, ktoré dopĺňa informáciu získanú sluchom. Dieťa navštevuje logopéda, ktorý ho pomocou pomocných artikulačných znakov učí správne vyslovovať jednotlivé hlásky. Už od útleho veku sa využíva globálne čítanie (vnímanie celých slov). Dieťa by malo vyrastať v hovoriacom prostredí bez posunkov, pričom prirodzené gestá sa pri rozvoji reči používajú.

Auditívno-verbálna metóda (A-V metóda)

Pre tento program je charakteristické, že sa rodič a odborník snažia viesť dieťa tak, aby sa na rozdiel od orálnej metódy spoliehalo iba na sluch a odzeralo čo najmenej. Posunky sa nepoužívajú. V sluchovej výchove dieťa postupuje od uvedomenia si rozdielu medzi zvukom a tichom, cez rozpoznávanie jednotlivých zvukov a slov, chápanie jednoduchých viet až po porozumenie reči v hlučnejšom prostredí. Dieťa sa učí vnímať vlastný hlas a hlas iných ľudí, na základe čoho zlepšuje kvalitu svojho vlastného hlasu a artikuláciu.

Predpokladom pre A-V metódu je skorá diagnostika poruchy sluchu a kvalitné, skoro pridelené a dobre nastavené kompenzačné pomôcky (načúvacie prístroje, kochleárny implantát), ktoré sú nosené po celý deň. Aktívne používanie A-V metódy v domácom prostredí znamená, že budete vyžadovať, aby dieťa svoje požiadavky vždy doprevádzalo hlasovým prejavom.

Totálna komunikácia

Je filozofia, ktorá tvrdí, že sa majú použiť všetky dostupné prostriedky, ktoré dieťaťu pomôžu komunikovať a vzdelávať sa. Využívajú sa gestá, posunky, hovorenie, odzeranie, prstová abeceda, čítanie a písanie, sluch rozvíjaný načúvacím prístrojom alebo kochleárnym implantátom, nákresy, pomocné artikulačné znaky a iné. Táto filozofia preferuje zavedenie posunkov v ranom detstve. Vychádza z toho, že je nehumánne žiadať od nepočujúceho dieťaťa, aby samo prekonávalo komunikačné problémy, a preto je nutné sa mu prispôsobiť a uľahčiť mu skorú komunikáciu používaním posunkov.

Posunkovaná slovenčina (kontaktné posunkovanie)

Je najpoužívanejšia metóda totálnej komunikácie. Využíva sa na dorozumievanie medzi počujúcimi a nepočujúcimi osobami. Je to vlastne hovorenie sprevádzané posunkovaním (do posunku sa prekladá každé slovo, ktoré sa hovorí, v niektorých prípadoch sa ukazuje aj gramatická koncovka). Posunkovaná slovenčina ani kontaktné posunkovanie nie je prirodzený jazyk nepočujúcich.

Bilingvizmus

Bilingvizmus je stav, kedy dieťa ovláda dva alebo viaceré jazyky. Podstatou bilingválneho vzdelávania u nepočujúcich je v prvom rade zvládnutie posunkového jazyka a prostredníctvom neho osvojenie si jazyka druhého - písomnej a hlasitej reči. Cieľom je pripraviť nepočujúce dieťa na život v dvoch komunitách - počujúcej aj Nepočujúcej. Ak sa rozhodnete pre bilingválnu metódu, mali by ste byť ochotní akceptovať komunitu Nepočujúcich a ich prirodzený posunkový jazyk a zabezpečiť dieťaťu prirodzený kontakt s oboma svetmi.

Bilingvizmus na rozdiel od simultánnej komunikácie nie je súčasné posunkovanie a hovorenie. O bilingvizme hovoríme, ak sú plnohodnotne zastúpené oba jazyky a každý jazyk sa používa oddelene podľa toho, s akou osobou komunikujem. Vo vyučovaní sa strieda počujúci a nepočujúci pedagóg. Každý z nich sprostredkováva jeden jazyk, jednu kultúru, príslušnosť k jednej spoločnosti. Pre bilingválnu výučbu sú potrební počujúci i nepočujúci (plne kvalifikovaní) učitelia, ktorí by sa spolu zúčastňovali na bilingválnom vzdelávaní.

Sluchové postihnutie: Základné informácie

Nedoslýchaví, nepočujúci, ohluchnutí ľudia a osoby s kochleárnym implantátom tvoria spoločnú skupinu sluchovo postihnutých, ktorí sa vyznačujú obmedzenou sluchovou schopnosťou. Zriedkavo im sluchová schopnosť úplne chýba (Leonhardtová, 2001). Nezainteresovaní ľudia si často o nepočujúcich myslia, že sú úplne hluchí, nič nepočujú. O nedoslýchavých je zase mienka, že s nimi treba hovoriť nahlas a zreteľne. Stretneme sa aj s názorom, že s človekom so sluchovým postihnutím už netreba „nič špeciálne podniknúť“, ak má načúvací aparát. Ak ho má - počuje a vníma normálne. Je to chybná predstava.

Hluchota je jedno z najťažších zmyslových poškodení. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v rámci trvalých poškodení organizmu zaraďuje hluchotu hneď na druhé miesto po mentálnom postihnutí (ešte pred slepotou). Ani jedno poškodenie organizmu nemá na psychiku človeka také výrazné následky ako hluchota.

Stupne sluchovej poruchy

Táto klasifikácia má len relatívny význam, lebo u ľudí s rovnakým typom a stupňom poruchy nemusia byť rovnaké ani príznaky, ani následky sluchového postihnutia.

Príčiny vzniku sluchových porúch

Frekvencia výskytu niektorých príčin porúch sluchu sa za posledných 30 rokov zmenila a ďalšie zmeny sa očakávajú v budúcnosti, a to na základe zavedenia nových možností prevencie niektorých ochorení (rubeola, bakteriálna meningitída, hyperbilirubinémia). Na druhej strane pribúda vďaka rozvoju intenzívnej novorodeneckej starostlivosti viac rizikových novorodencov s pôrodnou hmotnosťou pod 1 500g, s nízkym Apgar skóre a s mechanickou ventiláciou viac ako 5 dní.

Prenatálne sluchové postihnutie zapríčiňujú:

• dedičnosť (dnes je známych viac ako 400 syndrómov, pri ktorých je porucha sluchu alebo hluchota),
• choroba matky v gravidite, najmä v prvom trimestri a to najmä osýpky, čierny kašeľ, rubeola, diabetes.

Perinatálne obdobie začína krátko pred pôrodom, počas neho a zavŕši sa krátko po pôrode.

Diagnostika sluchu

Diagnostikovaním sluchu sa zaoberá lekár - audiológ. Aj minimálne podozrenie zo strany rodičov, pediatra alebo pedagógov má viesť ku skorému stanoveniu prahu sluchu. Výsledkom jeho vyšetrenia je záznam o stave sluchu - audiogram.

Metódy vyšetrenia sluchu

1. Neobjektívne (behaviorálne) metódy na vyšetrenie sluchu u detí: sú metódy založené na pozorovaní, ako sa správa dieťa, ako reaguje na zvukový podnet. Sluchové centrum sa vyvíja už pred narodením, je dokázané, že plod reaguje na zvuk už v 8. mesiaci embryonálneho vývoja a dokáže si zvuky zapamätať. Tieto metódy sú založené na reakciách nepodmienenými reflexmi, používajú sa ako doplnkové metódy k objektívnym metódam.
2. Otoakustické emisie (OAE): sú zvuky, ktoré sú produkované vibráciami vonkajších vláskových buniek vnútorného ucha (v Cortiho orgáne) a môžeme ich objektívne zaznamenať citlivým mikrofónom vo vonkajšom zvukovode.
3. Impedančná audiometria: vychádza z pomeru medzi energiami v prostredí ucha. Pozostáva z dvoch základných vyšetrovacích metód: z tympanometrie a z vyšetrenia reflexu.
4. Audiometria evokovaných odpovedí: je objektívna metóda, ktorá nevyžaduje spoluprácu vyšetrovaného, preto je vhodná na vyšetrenie sluchu u detí. Sluchový evokovaný potenciál je krátka elektroencefalografická odpoveď na zvukový podnet.
5. Novorodenecký skríning sluchu.

Novorodenecký skríning sluchu

Približne jedno dieťa na 1000 narodených detí sa narodí hluché a asi ďalšie tri sa narodia s rôznou poruchou sluchu (Jakubíková, 2006) Iný údaj hovorí, že na Slovensku sa ročne narodí asi 60 sluchovo postihnutých detí. V Česku každoročne ohluchne zhruba 10 detí a asi 50 detí sa nepočujúcich narodí (Centrum kochleárnych implantácii, FN Motol, Praha, 2001). S cieľom čo najviac znížiť následky hluchoty na raný vývin detí sa zaviedol celoplošný univerzálny skríning sluchu novorodencov. Od 1. 5. 2006 je legislatívne zavedený aj v Slovenskej republike. Vyšetrenie sluchu u novorodencov je nevyhnutné pred prepustením z novorodeneckého oddelenia, najvhodnejšie 3. deň života, u nedonosených, patologických novorodencov aj neskôr, ale pred prepustením domov. Výskyt obojstrannej ťažkej poruchy sluchu alebo hluchoty u rizikových novorodencov (na oddelení intenzívnej starostlivosti novorodencov) je 1 - 2 % v porovnaní s výskytom 0,1 - 0,2 % v celkovej populácii novorodencov.

Didaktické a kompenzačné pomôcky pre osoby so sluchovým postihnutím

Osoby so sluchovým postihnutím používajú prístroje, ktoré umožňujú zosilniť akustické podnety, prípadne ich transformovať do oblasti zrakovej alebo vibračnej. K tomuto účelu sa používajú individuálne alebo kolektívne akustické prístroje (Habšudová, 2001).

Individuálne načúvacie prístroje

Individuálne načúvacie prístroje majú zdroj energie z batérií. Robia nezastupiteľnú službu osobám so sluchovým postihnutím. Sú závesné (za ucho), súčasťou okuliarov, alebo vkladateľné priamo do zvukovodu. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach a farbách. Načúvací aparát je dnes najbežnejšou pomôckou pre sluchovo postihnutých. Pre sluchovo postihnutých to nie je žiaden osobný luxus, ale praktickým a hlavne efektívnym prostriedkom modernej komunikácie.

Manuálne pomôcky

• Prstová abeceda
• Fonematický manuálny systém (používa sa aj v ZŠI pre sluchovo postihnutých v Lučenci, zaviedol ho Matuška (1974) pod názvom PAZ - pomocné artikulačné znaky)
• Ústno - ručný systém

Ďalšie pomôcky pre zlepšenie praktického života

• FM systémy: pracujú na princípe bezdrôtového mikrofónu, ktorý má pripnutý hovoriaci a počúvajúci má bezkáblový rádioprijímač, ktorý je prichytený na audiobotičku načúvacieho prístroja. FM mikroport prenáša hovorenú reč rodiča pri neobmedzenom pohybe učiteľa i žiaka.
• Signálny pes: pomáha fyzickej osobe s ŤZP, ktorá má sluchové postihnutie alebo iné ťažké zdravotné postihnutie, rozlišovať zvukové signály, ktorými sú najmä signalizácia pri dverách, telefón, fax, plač dieťaťa, ľudské hlasy, budík, upozornenie v nebezpečenstve a volanie mena sluchovo postihnutého.
• Vibračno-zábleskový budík alebo vibračné náramkové hodinky: Zariadenie, ktoré umožňuje budenie prostredníctvom vibrácií alebo svetelných zábleskov.
• Špeciálny telefón: Telefón s veľkoplošnými tlačidlami, reliéfnym značením alebo ich kombináciou, ktorým umožňuje jeho použitie fyzickou osobou so špeciálnymi potrebami. Telefón pre nedoslýchavých je zariadenie, ktoré umožňuje komunikovať prostredníctvom telefónu, ktorý je vybavený svetelnou signalizáciou a zosilňovačom zvuku.
• Televízny prijímač s teletextom: Zariadenie, ktoré umožňuje sledovať televízne programy so skrytými a s otvorenými titulkami.

Kochleárny implantát (KI)

Od počiatkov vzdelávania detí so sluchovým postihnutím zameriavali odborníci svoju snahu okrem iného na rozvíjanie metód, ktoré približujú sluchovo postihnutému svet zvukov - na sluchovú výchovu. Približne pred 25. rokmi sa objavili prvé správy o kochleárnej neuroprotéze. V roku 1993 v Českej republike a v roku 1994 v Slovenskej republike sa vykonali prvé kochleárne implantácie (ďalej KI). Do roku 2005 bolo na Slovensku evidovaných 110 užívateľov KI. Až odvtedy sa začali získavať prvé skúsenosti s metódou, ktorá skutočne sprostredkuje nepočujúcemu dieťaťu či dospelému človeku sluchové vnímanie.

Kochleárny implantát sa skladá z vnútornej a vonkajšej časti. Vnútorná časť KI je vložená počas operácie do spánkovej kosti. Skladá sa z prijímača - stimulátora, ktorý je uložený pod kožou za uchom a jemného zväzku elektród (ich počet je rozdielny pri jednotlivých druhoch implantátov), ktorý sa vsúva do slimáka vnútorného ucha. Zvuky prostredia a zvuky reči sú zachytené mikrofónom, odkiaľ sa informácia po kábliku odosiela do rečového procesora. Rečový procesor vyberá a kóduje zvuky tak, aby sa informácie o charakteristikách prenášaného zvuku čo najvernejšie premenili na elektrické stimuly. Z rečového procesora je kódovaný signál odoslaný do vysielacej cievky a odtiaľ sa cez kožu pomocou elektromagnetických vĺn vysiela do prijímača. Prijímač mení kódované signály na bifázické prúdové elektrické impulzy. Elektrické impulzy sú vysielané k elektródam tak, aby stimulovali sluchové nervové vlákna. Na Slovensku sa používajú viaceré typy kochleárnych implantátov. KI nahrádza funkciu nefunkčných vláskových buniek slimáka a elektrickými impulzmi priamo stimuluje vlákna (neuróny ) sluchového nervu a tým zabezpečuje vnímanie zvuku.

Riziká a faktory ovplyvňujúce úspešnosť kochleárneho implantátu

Kochleárna implantácia je spojená s rizikami ako každá iná operácia v celkovej narkóze. Ďalším možným rizikom je poškodenie tvárového nervu, zmena citlivosti v okolí ušnice, porucha chuti alebo rovnováhy a zhoršenie ušného šelestu. Dlhodobé nežiadúce účinky elektrickej stimulácie na vnútorné ucho nie sú známe.

Faktory ovplyvňujúce úspešnosť kochleárneho implantátu:

• Etiológia (príčina) poruchy sluchu: niektoré deti, ktoré stratili sluchu následkom pôsobenia cytomegalovírusu majú problémy nielen s vnímaním zvuku, ale aj jeho spracovaním v mozgu. Takéto deti nebudú mať dostatočný úžitok z kochleárneho implantátu. Podobne meningitída spôsobuje osifikáciu, čo môže spôsobiť neúplné vloženie elektród do kochlei.
• Vek v čase záujmu o kochleárnu implantáciu.
• Vznik a trvanie poruchy sluchu: ukazuje sa, že čím dlhšie hluchota trvá, tým horšie výsledky implantátu možno očakávať. Príčinou je fakt, že sluchový nerv, ktorý sa nikdy nestimuloval, alebo sa nestimuloval po dlhý čas, nemusí byť schopný dostatočne dobre preniesť informácie o zvuku do mozgu. Za ideálneho kandidáta sa preto považuje postlingválne nepočujúci, u ktorého hluchota trvá kratšie ako polovicu jeho života, prípadne nie viac ako 15 rokov.
• Stupeň poruchy sluchu: ešte nedávno sa implantovali iba ľudia, ktorí mali obojstrannú hluchotu bez zvyškov sluchu, alebo len s malými zvyškami sluchu, ktoré sa pri intenzívnom sluchovom tréningu s naslúchadlom nedali využiť pre porozumenie reči.
• Anatomické podmienky: pôvodne sa neodporúčalo implantovať nepočujúcich s čiastočne alebo úplne nepriechodnou kochleou, prípadne poškodeným nervom. Súčasná technológia však umožňuje tzv.
• Prostredie a motivácia: zohľadňuje sa, či je nepočujúce dieťa motivované k trvalému noseniu kochleárneho implantátu a jeho rodina si uvedomuje nutnosť dlhodobej sluchovej rehabilitácie. Učenie sa interpretovať zvuky, ktoré vytvoril implantát, vyžaduje prax a preto je časovo náročné. Implantačný tím si takisto všíma schopnosť rodičov pracovať s dieťaťom podľa pokynov a odbornú starostlivosť, ktorú dieťa absolvovalo pred implantáciou (foniatrickú, logopedickú a špeciálno-pedagogickú).
• Spôsob komunikácie: dôležité je zistiť, či sa dieťa v minulosti, alebo teraz prejavuje niektorými zo znakov, ktoré sa označujú ako auditívno-preverbálne správanie. Ide predovšetkým o orientáciu dieťaťa na zvukové podnety, vokalizáciu (bľabotanie), nadviazanie zrakového kontaktu, spoluprácu (napr. pri hre), sledovanie pohybov artikulačných orgánov (pier, jazyka..). Na Slovensku je podľa kritérií implantačného centra podmienkou preferovanie auditívno-verbálneho, príp. orálneho programu v škole aj v rodine. V tejto súvislosti by sme radi poznamenali, že v zahraničí sa v súčasnosti upúšťa od striktne auditívne-verbálneho programu pre všetky deti a nevylučuje sa, ak má dieťa kochleárny implantát a zároveň s ním rodina posunkuje. Dôležité však je, aby dieťa každodenne cielene cvičilo sluch, čo umožňuje ako program totálnej komunikácie, tak aj bilingválne programy.

Špeciálne didaktické pomôcky

S úspechom možno využiť aj bežné didaktické pomôcky úplne špecifickým spôsobom. Môžu to byť pomôcky technického charakteru, ktoré nám pomáhajú pracovať so žiakom tak, aby dobre pochopil zákonitosti okolitého sveta, môžu nám pomôcť dohovoriť sa so žiakom iným spôsobom ako hovorenou rečou a odovzdávať mu informácie pre neho efektívnym a zaujímavým spôsobom. Špeciálne didaktické pomôcky obchádzajú alebo nahrádzajú sluchový handicap posilňovaním názornosti v inej oblasti.

Prehľad vybraných didaktických pomôcok

1. Zážitkový denník: zaznamenávame, čo žiak zažil - kresbou, vlepovaním, fotografiami. Otáčaním stránkami späť vytvárame povedomie žiaka o minulosti, zároveň vytvárame a upevňujeme slovnú zásobu. Stálym doplňovaním rozvíjame slovnú zásobu o tie slová, ktoré majú v mysli žiaka veľký zážitkový význam, lepšie preto chápe ich význam, rýchlejšie si ich pamätá a skôr ich skúša využiť. Prostredníctvom denníka môže žiak samostatne komunikovať - ukazovaním na zobrazené predmety alebo osoby vyslovuje svoje priania.
2. BOARDMAKER: program slúži na zhotovovanie a tlač komunikačných tabuliek pre osoby, ktoré sa nemôžu dorozumievať hovorenou rečou. Množstvo symbolov sa dá ľubovoľne navyšovať vkladaním vlastných fotografií alebo využitím obrázkov z internetovej siete.
3. SYMWRITER: program nielen pre alternatívnu komunikáciu. Súčasťou programu je kvalitný český syntetický hlas pre hlasový výstup. Symwriter funguje ako jednoduchý textový editor, v ktorom sa však pri písaní textu automaticky objavujú symboly. Tie sa zobrazia rovno nad napísané slovo v texte. Je však možné ich použiť len ako podporu pre používateľov, ktorí sa učia písať - v okne sa objavuje text, ale symboly sa zobrazujú pre kontrolu v postrannom paneli, takže používateľ vidí zmysel toho, čo napísal. Pre používateľov, ktorí nepíšu na bežnej klávesnici, možno využiť klávesnicu na obrazovke s princípom skenovania, takže ju možno ovládať jedným spínačom. Program sa dá využívať ako podpora hovorenej reči - dieťaťu, ktoré má ťažkosti s vybavením slova alebo s poradím slova vo vete, pomáha obrázok nad textom. Zobrazovanie obrázkov podporuje tiež porozumenie povedanému (básničky, pesničky, text - popis činnosti a i.).
4. MENTIO: výukový softvér pre deti a dospelých so špeciálnymi potrebami. Čítanie, písanie, výslovnosť, počítanie, manipulácia s peniazmi, pamäťové cvičenia, zrakové vnímanie, logické a časopriestorové vzťahy, rozvoj komunikačných zručností.
5. FONO: je súbor programov pre použitie v logopedických ambulanciách, v školách pre deti s poruchami komunikačných schopností a v iných špeciálnopedagogických zariadeniach.
6. BREPTA: je výukový a diagnostický program nielen pre logopédov - zahŕňa problematiku rozvoja komunikatívnych zručností v čo najširšom poňatí. Program je zameraný predovšetkým na deti predškolského veku, možno ho však využiť aj u dospelých. Program je určený aj pre deti so špecifickými poruchami učenia (znížená koncentrácia, poruchy reči, poruchy vnímania, dyslexia, dyskalkúlia, dysgrafia a pod.).
7. MÉĎA A OBRÁZKY: je výukový a vzdelávací program zameraný na zmyslovú a rozumovú výchovu detí predškolského veku. Program je využiteľný aj u prváčikov. Jednoduchosťou ovládania a ľahkou nastaviteľnosťou úrovní obtiažnosti je program určený predovšetkým pre deti so špecifickými vzdelávacími potrebami - deti s mentálnym, zrakovým i telesným postihnutím, a to v mentálnom veku od troch do siedmich rokov.
8. MÉĎA ČTE: je počítačový multimediálny program určený pre všetky deti, ktoré začínajú čítať. Program využíva spojenie skladaných slov s obrázkami a zvukmi a ponúka tak oveľa širšie možnosti než klasický slabikár alebo čítanka. Nastavenie programu (výberom vhodných slov a úrovne obtiažnosti riešenia) umožňuje pedagógom alebo rodičom prispôsobiť túto multimediálnu učebnicu úrovni každého dieťaťa. Program je určený aj pre deti so špecifickými poruchami učenia (znížená koncentrácia, poruchy reči, poruchy vnímania, dyslexia, dyskalkúlia, dysgrafia a pod.).
9. MÉĎA POČÍTÁ: je zameraný na poznávanie základov matematiky na úrovni prvej triedy základnej školy. Jednoduchosťou ovládania a ľahkou nastaviteľnosťou úrovní obtiažnosti je vhodný predovšetkým pre praktické a špeciálne školy i školy zriadené pre žiakov so zdravotným postihnutím.
10. PAVUČINKA: je materiál (CD - pracovné listy) určený tým, ktorí majú ťažkosti vo sluchovom vnímaní a v činnostiach, ktoré s touto zručnosťou súvisia. Sluchové rozlišovanie je predpokladom správnej výslovnosti. Materiál je tiež určený pre deti s nesprávnou výslovnosťou, deti s dyslexiou a dysortografiou, pre deti s vadami sluchu, popr. s ďalšími ťažkosťami, ktorých jednou z príčin môže byť nedostatočne rozvinuté sluchové vnímanie.
11. Pomôcky s hlasovými výstupmi pre ich prehrávanie: komunikátory s možnosťou hlasovej prehrávky a s podporou porozumenia (možnosť vložiť obrázok do priestoru k tomu určenému), jednovzkazové, napr. Go talk 1, Big Point, a viacvzkazové.
12. Znak do reči: je kompenzačný, doplňujúci a mnohokrát aj dočasný prostriedok komunikácie medzi osobami s narušenou komunikačnou schopnosťou a ich okolím.
13. Čítanky, učebnice: možnosť výroby žiakovi na mieru v dotykových tabletoch - podľa aktuálnej znalosti písmen, slabikových spojení, slov, obsahu výučby s možnosťou vlastnej ilustrácie.
14. Vytváranie slovníčka s neznámymi alebo ťažkými pojmami: u žiakov ZŠ pre záznam neznámych slov, ťažko vysloviteľných alebo tých, v ktorých žiak chybuje. Osvedčuje sa zadná strana zošita, kam žiak v predmete píše.

Zavádzanie týchto opatrení so sebou nesie obrovskú invenciu v podobe času a schopností pedagóga, ktorý sa danej špeciálnej didaktickej pomôcky musí naučiť užívať, obsluhovať a zabudovať ich do výučby s čo najväčším efektom pre žiaka/žiakov.

Príkladom dobrej praxe môže byť spôsob vzdelávania žiaka s ťažkým sluchovým postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou ťažkého stupňa a telesným postihnutím, vzdelávaným v základnej škole určenej pre žiakov so zdravotným postihnutím. Škola má k dispozícii PC program SymWriter a notebook. Ak žiak nepozná význam čítaného alebo počutého slova, napíše ho do tohto programu. Keď slovo správne zapíše, objaví sa nad ním obrázok (význam slova). Ak je slovo zapísané s chybou, žiadny obrázok sa neobjaví, žiak vidí, že musí pokus opakovať. Počítač slovo aj prečíta, žiak má spätnú sluchovú kontrolu. Program je vybavený šikovnou funkciou pre automatickú výmenu obrázku za obrázok lepšie vyhovujúci zmyslu vety - žiakovi pomáha porozumenie pri čítaní textov v učebniciach. Zapožičaním notebooku bolo možné prejsť z výučby písacieho písma na písanie na klávesnici - vzhľadom na postihnutie motoriky ruky bola táto zručnosť stále nižšia a pre písanie rukou nevyužiteľná.

tags: #didaktickym #a #kompenzacnym #prostriedkom #sluchovo #postihnutych