Špeciálne školy a komunikačné možnosti pre sluchovo postihnutých na Slovensku

Komunikácia sluchovo postihnutých, či už v ich svete bez významov nesených zvukom alebo v našom svete, je oblasť, o ktorej vieme stále veľmi málo. Na Slovensku sa touto problematikou hlbšie zaoberajú lingvisti. Ľudia s vážnym sluchovým postihnutím používajú iný komunikačný systém ako väčšina, preto je ich dorozumievanie s ostatnými ľuďmi ťažké.

Sluchovo postihnutý sa pri komunikácii odlišujú od počujúcich predovšetkým pohybmi rúk a mimických svalov, taktiež polohou hlavy a hornej časti trupu. Náhodný a nezainteresovaný pozorovateľ takejto komunikácie býva obvykle naklonený názoru, že nepočujúci používajú na dorozumievanie hlavne gestá a mimiku, teda prostriedky neverbálnej komunikácie.

Takýto pohľad na dorozumievanie nepočujúcich je pomerne novodobý. Ešte lingvisti 20. a 30. rokov 20. storočia označovali komunikáciu „skupiny hluchonemých“ za niečo porovnateľné s gestami Indiánov. V roku 1957 psychológ Myklebust považoval „reč nepočujúcich“ za niečo menej ako bežnú reč a tvrdil, že človek, ktorý používa tento jazyk, nikdy nenaplní všetky ľudské možnosti, a preto je „menej ľudský“. V dnešnej dobe tento názor už neprevláda, avšak problémy pri komunikácii sluchovo postihnutého a počujúceho sa stále objavujú.

Typy sluchového postihnutia

Pod pojmom sluchové postihnutie rozumieme obmedzenú alebo úplnú stratu sluchu - zvukových podnetov. Rozlišujeme niekoľko typov:

• Prechodová vada: postihnutie vnútorného a stredného ucha, porucha v mechanickej časti sluchového aparátu.
• Precepčná vada: postihnutie citlivých buniek Cortiho orgánu vnútorného ucha.

Podľa stupňa straty sluchu rozlišujeme:

1. Hluchota: strata sluchu väčšia ako 110 dB.
2. Zvyšky sluchu: strata sluchu väčšia ako 91 dB.
3. Používanie slúchadla.

Komunikačné systémy pre sluchovo postihnutých

Artikulovaná, orálna reč

Artikulovaná, orálna reč využíva zvyšky sluchu a odpozorovanie. Jej zvládnutie je veľmi ťažké a pre nepočujúcich je nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom. Má však výhodu v tom, že jej rozumejú ostatní ľudia. Osvojenie či uchovanie schopnosti komunikovať orálnym spôsobom je pre človeka s ťažkým sluchovým postihnutím veľmi obtiažne, pretože chýba najdôležitejší predpoklad - ľahkosť vnímania verbálneho vyjadrenia, respektíve kontroly vlastného prejavu. Pre nepočujúcich (eventuálne osoby so zvyškami sluchu) je orálna reč v zásade nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ktorý sa učia preto, aby neboli v majoritnej spoločnosti tak veľmi izolovaní.

Miera motivácie k osvojovaniu môže byť rôzna, závisí od schopností a skúseností jedinca. Väčšiu snahu o dorozumenie a bohatšiu slovnú zásobu mali deti, ktoré mali dobrú inteligenciu, podnetné rodinné prostredie a navštevovali bežnú základnú školu. Impulzom k zlepšeniu orálnej reči môže byť prechod do prostredia počujúcich, napriek tomu, že je táto situácia prežívaná ako nepríjemná a stresujúca.

Problémy s orálnou rečou

• Percepcia reči a jej porozumenie: Kompenzačným zmyslom ťažko sluchovo postihnutého je zrak. Z tohto dôvodu je podmienkou prijateľného porozumenia vizuálny kontakt s komunikačným partnerom. Pokiaľ nie je nadviazaný, je potrebné ho iniciovať dotykom. Sluchovo postihnutý človek je nútený využívať náhradný spôsob - odpozorovania kiném (pohyb úst pri artikulácii), eventuálne obmedzené a obtiažne sluchové percepcie. Obidve uvedené varianty sú psychicky veľmi náročné a vyčerpávajúce a ani ich efekt nie je taký, aby kompenzoval zvýšenú námahu. Táto skutočnosť ovplyvňuje postoj sluchovo postihnutého k orálnej komunikácii. Na problémy v porozumení aj na značnú náročnosť tejto činnosti reagujú podráždením. Napätie vyvolané námahou zvyšuje ako ich úzkosť, tak sklon k afektívnym výbuchom alebo k inej skratovej situácii. Tieto prejavy môžeme interpretovať ako dôsledky nezvládnutej záťažovej situácie. Pre sluchovo postihnutých je aj bežná komunikácia stresom, čo je pre počujúceho človeka ťažko predstaviteľné.
• Odpozorovanie: Je veľmi ťažkým spôsobom vnímania hovorovej reči. Nedá sa využívať vždy za všetkých okolností. Zrakom nie je možné určiť presne všetky hlásky; niektoré znejú odlišne (p, m, b), aj keď ich kinéma (artikulačný pohybový vzorec) vyzerá rovnako, iné nemajú žiadny viditeľný artikulačný pohyb (ch), a preto ľahko dochádza k zámene. Pohyb pier sa pri bežnom rozhovore rýchlo mení a jednotlivé kinémy miznú skôr, než ich človek stihne dekódovať. Odpozorovanie je pochopiteľne možné len v komunikácii s jednotlivcom, v priamom zrakovom kontakte, rozhovor s väčšou skupinou ľudí nie je týmto spôsobom realizovateľný. Predpokladá sa, že odpozorovaním môžeme zachytiť maximálne 30 % informácií. Odpozorovavať bez prestávky je možné maximálne 30 minút.
• Obmedzené porozumenie kontextu: Sluchovo postihnutí majú obmedzenú možnosť porozumieť kontextu komunikácie, ktorý je pre počujúcich samozrejmosťou. Nemôžeme ho dosiahnuť ani odpozorovaním, ani limitovanou sluchovou percepciou. Odpozorovaním nie je možné získať informácie o neverbálnych charakteristikách informácií, napríklad intonácia hlasu.
• Aktívny verbálny prejav: Je tiež obtiažny. Aby si ho jedinec s vrodeným postihnutím osvojil, musí často využívať aj zapamätanie kombinácie pohybov hovoridiel a vibrácií, ktoré sú súčasťou vyslovenia určitého slova.
• Fonologická oblasť: Bez sluchovej kontroly vlastného rečového prejavuje je len ťažko možné koordinovať dýchanie a fonáciu, a preto nie je možné dosiahnuť presné artikulovanie. Nie je možné dobre vnímať, a preto ani napodobniť, melódiu reči. Hlasový prejav preto býva horšie zrozumiteľný, nápadná býva tiež jeho monotónnosť. V prípade neskôr ohluchnutého človeka sa kvalita reči po zvukovej stránke postupne výrazne zhoršuje. K úplnej presnosti nestačí iba pamäť. Možnosť sluchovej kontroly vlastného verbálneho prejavu je dôležitá aj pre primeranú hlasitosť reči. Ďalším problémom je rôznosť znenia niektorých hlások v rámci určitého zoskupenia.
• Sémantická oblasť: Sluchovo postihnutí často presne nechápu význam jednotlivých slov, a preto si ich zamieňajú či ich nesprávne používajú, majú menšiu slovnú zásobu. Obmedzený býva hlavne aktívny slovník, t.j. množstvo slov, ktoré človek sám používa vo svojom zdieľaní. Značným problémom je pochopenie významu slov vo vzťahu k určitému kontextu.
• Syntaktická oblasť: Sluchovo postihnutí nemôžu mať zafixovanú znalosť gramatických pravidiel ani citlivosť k ich používaniu, nedodržiavajú správnu vetnú stavbu, a preto nepoužívajú správne rôzne gramatické tvary a nezachovávajú slovosled. Ich verbálny, ale aj písaný prejav často býva veľmi zjednodušený. Príčinou je obmedzené množstvo dôkladného osvojenia jazyka. Nejde však o prejav nedostatku inteligencie!
• Pragmatická zložka: Je sociálno-rečovou kompetenciou, ide o komunikačné využitie jazykových kompetencií, ich adekvátnosť a efektivitu. Vzhľadom k značným problémom v osvojovaní hovorenej reči je zákonite narušená aj táto zložka.

Všetky tieto obmedzenia majú nakoniec často za následok, že si sluchovo postihnutí neosvoja tento jazykový systém natoľko dobre, aby mohli plne využívať jeho písanú a tlačenú podobu ako prostriedok prijateľne účinnej komunikácie, respektíve zdroja informácií.

Znaková reč

Znaková reč (posunková reč) je založená na vizuálno-pohybovom kóde s kodifikovanou sústavou znakov daných základnými polohami, pohybmi rúk so sprievodom tvárovej mimiky. Okrem polôh a pohybov celej ruky sa uplatňujú hlavne rôzne zmeny polôh prstov. Znakový systém má určité obmedzenia - jednotlivé znaky sú často mnohoznačné a znakový jazyk má odlišnú gramatiku. Pre ťažko sluchovo postihnutých je znaková reč výhodným komunikačným prostriedkom, pretože ju môžu využívať bez väčšej námahy - samozrejme iba vtedy, ak na svojho partnera vidia. Nevýhodou je obmedzený počet ľudí, ktorí tento spôsob komunikácie poznajú. Človek, ktorý by sa nedokázal dorozumieť inak, by bol do značnej miery komunikačne a informačne izolovaný.

Posunky na dorozumievanie začínajú spontánne používať už veľmi malé sluchovo postihnuté deti. Už vo veku dojčiat sa tieto deti snažia upútať pozornosť opakovaním určitých gest, ktoré môžu mať význam informácie. Znakovú reč sa obvykle učia neskôr, hlavne ak nemajú rovnako postihnutých rodičov, ktorí by s nimi od začiatku ich života týmto spôsobom komunikovali. Počujúci rodičia si musia znakovú reč najprv sami osvojiť, preto nemôžu dieťa stimulovať tak, ako by bolo treba. Ďalším dôvodom je aj obvykle neskoršia doba diagnostikovania poruchy (najčastejšie vo veku batoľaťa). Znaková reč je, v porovnaní s hovorenou rečou, zjednodušeným a úspornejším systémom komunikácie.

Ďalšie formy komunikácie

• Znaková reč (doslovný preklad): Je ďalšou formou komunikácie, ktorá je doslovným prekladom orálneho informovania. Vyjadruje pomocou znakov aj jednotlivé gramatické kategórie príslušného jazykového systému. Pre nepočujúceho, ktorý dobre nepozná daný jazyk, nemusí byť dostatočne zrozumiteľná, napriek tomu, že ju môže bez problémov vnímať.
• Prstová abeceda: Je založená na podobnom princípe. Jeden znak predstavuje jedno písmeno, z písmen je potrebné zložiť slová. Ide o pomerne zdĺhavý spôsob vyjadrovania.

Za najvhodnejšiu je možné považovať variantu totálnej komunikácie, ktorá využíva všetky uvedené varianty, pri rešpektovaní možností a predpokladov každého sluchovo postihnutého jedinca.

Špeciálne školy pre sluchovo postihnutých na Slovensku

Špeciálne školy pre sluchovo postihnutých zohrávajú kľúčovú úlohu vo vzdelávaní a rozvoji detí a žiakov so sluchovým postihnutím. Tieto inštitúcie poskytujú špecializovanú starostlivosť a vzdelávanie, ktoré zohľadňuje špecifické potreby a možnosti týchto detí.

História a vývoj špeciálneho školstva pre sluchovo postihnutých

História špeciálneho školstva pre sluchovo postihnutých na Slovensku siaha do roku 1955, kedy bola v Bratislave zriadená prvá škola pre nedoslýchavých pod názvom 1. Osemročná stredná škola pre nahluchlé deti na Podjavorinskej ulici. Táto škola mala vtedy 19 žiakov. V roku 1958 bola škola presťahovaná na Hroboňovu ulicu a v roku 1960 bol pri škole zriadený internát pre 40 žiakov. Táto inštitúcia položila základy pre rozvoj komplexnejšieho systému vzdelávania pre deti so sluchovým postihnutím. Spojená škola internátna, Hrdličkova, Bratislava je pokračovateľom prvého ústavu pre sluchovo postihnutých v Bratislave.

Súčasná sieť škôl pre sluchovo postihnutých

V súčasnosti existuje na Slovensku niekoľko špeciálnych škôl, ktoré sa zameriavajú na vzdelávanie a výchovu detí a žiakov so sluchovým postihnutím. Tieto školy sa nachádzajú v rôznych regiónoch Slovenska a ponúkajú rôzne formy vzdelávania a starostlivosti.

Príklady špeciálnych škôl:

• Základná škola s materskou školou pre deti a žiakov so sluchovým postihnutím internátna, Drotárska cesta, Bratislava: Táto škola poskytuje vzdelanie žiakom so sluchovým postihnutím, žiakom s kombinovaným a viacnásobným postihnutím a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou. Špecifikami školy sú zameranie na orálnu metódu, posilnenie logopedickej starostlivosti, prvky Montessori pedagogiky a podporný terapeutický program.
• Špeciálna materská škola pre deti so sluchovým postihnutím internátna: Pripravuje deti predškolského veku na vstup do školy. Zabezpečuje a vyhodnocuje špeciálno-pedagogickú diagnostiku, psychologickú a medicínsku diagnostiku ako súvahu pred vyšetrením školskej zrelosti. Zabezpečuje a využíva cvičenia na odstránenie čiastočných oslabení výkonov v ŠMŠI. Deti sú rozdelené do 2 skupín - skupina sluchovo postihnutých detí a skupina počujúcich detí. Učiteľky intenzívne pracujú na spoločných programoch s deťmi so zameraním na rozvoj orálnej reči.
• Základná škola internátna pre sluchovo postihnutých V. ZŠ Sekier J.Alexyho 1941/1, Zvolen
• Špeciálna ZŠ s MŠ, Hradná 7, Komárno a ZŠ s MŠ pri zdravotníckom zariadení, Železničná 13, Komárno

Výchovno-vzdelávací proces v špeciálnych školách

Výchovno-vzdelávací proces v špeciálnych školách pre sluchovo postihnutých je prispôsobený špecifickým potrebám žiakov.

Špecifiká výchovno-vzdelávacieho procesu:

• Orálna metóda: Zameriava sa na rozvoj hovorenej reči a sluchového vnímania.
• Posunkový jazyk: Umožňuje žiakom komunikovať a vyjadrovať sa prostredníctvom posunkov.
• Logopedická starostlivosť: Zameriava sa na nápravu rečových vád a rozvoj komunikačných schopností.
• Individuálny prístup: Zohľadňuje individuálne potreby a možnosti každého žiaka.
• Špeciálne učebné pomôcky: Využívajú sa špeciálne učebné pomôcky a technológie, ktoré uľahčujú vzdelávanie.
• Prvky Montessori pedagogiky: Niektoré školy využívajú prvky Montessori pedagogiky, ktoré podporujú samostatnosť a aktivitu žiakov.

Možnosti vzdelávania

Špeciálne školy pre sluchovo postihnutých ponúkajú rôzne stupne vzdelávania, od predškolského vzdelávania až po stredoškolské vzdelávanie. Niektoré školy poskytujú aj odborné vzdelávanie a prípravu na zamestnanie.

Stupne vzdelávania:

• Špeciálna materská škola: Pripravuje deti predškolského veku na vstup do základnej školy.
• Špeciálna základná škola: Poskytuje základné vzdelanie žiakom so sluchovým postihnutím.
• Stredná škola: Niektoré školy poskytujú aj stredoškolské vzdelávanie so zameraním na všeobecné alebo odborné vzdelanie.
• Odborné učilište: Pripravuje žiakov na rôzne odborné profesie.

Variant C

Špeciálna základná škola internátna pre sluchovo postihnutých vo variante C poskytuje základné vzdelanie žiakom s viacnásobným postihnutím a autizmom pomocou individuálnych vzdelávacích programov. Vzdelávanie žiakov zabezpečuje učiteľka s asistentkou. Vzdelávame aj žiakov, ktorí sú oslobodení od povinnosti dochádzať do školy.

Špecifické programy a aktivity

Špeciálne školy pre sluchovo postihnutých často organizujú rôzne špecifické programy a aktivity, ktoré podporujú rozvoj žiakov a ich integráciu do spoločnosti.

Príklady programov a aktivít:

• Terapeutické programy: Zameriavajú sa na rozvoj komunikačných, sociálnych a emocionálnych schopností.
• Logopedické cvičenia: Pomáhajú žiakom zlepšiť reč a komunikáciu.
• Športové aktivity: Podporujú fyzickú aktivitu a rozvoj motorických schopností.
• Kultúrne podujatia: Umožňujú žiakom spoznávať kultúru a umenie.
• Exkurzie a výlety: Rozširujú obzory a umožňujú žiakom spoznávať nové miesta.

Integrácia a inklúzia

Integrácia a inklúzia žiakov so sluchovým postihnutím do bežných škôl je dôležitým cieľom. Dôležité je zvážiť nasledujúce faktory:

• Zameranie školy: Aké metódy a prístupy škola využíva?
• Kvalifikácia personálu: Aké vzdelanie a skúsenosti majú učitelia a odborníci?
• Podmienky a vybavenie školy: Aké sú podmienky na vzdelávanie a starostlivosť o žiakov?
• Vzdialenosť školy: Je škola ľahko dostupná?
• Finančné náklady: Aké sú poplatky spojené so vzdelávaním v danej škole?

Zariadenia a inštitúcie poskytujúce podporu

Okrem špeciálnych škôl existujú aj ďalšie zariadenia a inštitúcie, ktoré poskytujú podporu deťom a žiakom so sluchovým postihnutím a ich rodinám.

• Centrá špeciálno-pedagogického poradenstva: Poskytujú odborné poradenstvo a diagnostiku (napr. Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v Komárne).
• Ambulancie klinickej logopédie: Poskytujú logopedickú terapiu a starostlivosť.
• Organizácie pre sluchovo postihnutých: Poskytujú podporu, informácie a poradenstvo.

Výber materskej školy pre sluchovo postihnuté dieťa

Hľadanie vhodnej materskej školy pre dieťa so sluchovým postihnutím je dôležitý krok, ktorý si vyžaduje dôkladné zváženie. Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre optimálny vývoj dieťaťa. Materská škola zohráva významnú úlohu v socializácii, rozvoji komunikačných schopností a príprave na školu. Pre sluchovo postihnuté deti je dôležité, aby materská škola poskytovala adekvátnu podporu a prispôsobovala sa ich špecifickým potrebám.

Možnosti materských škôl pre sluchovo postihnuté deti

Pri výbere materskej školy pre sluchovo postihnuté dieťa existuje niekoľko možností:

• Bežné materské školy s integráciou: Dieťa je zaradené do bežnej triedy s ostatnými deťmi a dostáva individuálnu podporu od asistenta učiteľa, špeciálneho pedagóga alebo logopéda. Táto možnosť umožňuje dieťaťu socializovať sa s počujúcimi deťmi a učiť sa v prirodzenom prostredí. Je však dôležité, aby materská škola mala skúsenosti s integráciou sluchovo postihnutých detí a bola ochotná prispôsobiť sa ich potrebám.
• Špeciálne materské školy pre sluchovo postihnuté deti: Tieto materské školy sú určené výhradne pre deti so sluchovým postihnutím. Poskytujú špecializovanú starostlivosť a vzdelávanie, ktoré zohľadňuje ich špecifické potreby. Učitelia a asistenti majú odborné znalosti v oblasti sluchového postihnutia a vedia, ako s deťmi efektívne komunikovať.
• Materské školy s inkluzívnym programom: Tieto materské školy sa snažia o integráciu detí s rôznymi typmi postihnutia, vrátane sluchového postihnutia. Poskytujú podporné prostredie, ktoré umožňuje deťom s postihnutím plnohodnotne sa zapájať do všetkých aktivít.

Faktory, ktoré treba zvážiť pri výbere materskej školy

Pri výbere materskej školy pre sluchovo postihnuté dieťa je dôležité zvážiť nasledujúce faktory:

• Skúsenosti a odborné znalosti personálu: Je dôležité, aby učitelia a asistenti mali skúsenosti s prácou so sluchovo postihnutými deťmi a mali odborné znalosti v oblasti sluchového postihnutia. Mali by vedieť, ako efektívne komunikovať s deťmi, ako prispôsobiť vyučovacie metódy a ako zabezpečiť, aby dieťa malo prístup k informáciám.
• Komunikačné metódy: Materská škola by mala používať komunikačné metódy, ktoré sú pre dieťa najvhodnejšie. To môže zahŕňať posunkový jazyk, orálnu metódu, totálnu komunikáciu alebo kombináciu rôznych metód.
• Podporné služby: Materská škola by mala poskytovať prístup k podporným službám, ako je logopédia, surdopedagogika (špeciálna pedagogika pre sluchovo postihnutých), psychologické poradenstvo a sociálna práca.
• Vybavenie a prostredie: Materská škola by mala mať vhodné vybavenie a prostredie, ktoré zohľadňuje potreby sluchovo postihnutých detí. To môže zahŕňať akustické úpravy, vizuálne pomôcky a prístup k technológiám, ako sú načúvacie prístroje a kochleárne implantáty.
• Spolupráca s rodinou: Materská škola by mala úzko spolupracovať s rodinou dieťaťa a pravidelne komunikovať o jeho pokroku a potrebách. Rodina by mala byť aktívne zapojená do procesu vzdelávania a mala by mať možnosť podieľať sa na rozhodovaní o dieťati.
• Vzdialenosť a dostupnosť: Pri výbere materskej školy je potrebné zvážiť aj jej vzdialenosť a dostupnosť. Ak je materská škola ďaleko, môže to byť pre rodinu náročné zabezpečiť pravidelnú dochádzku dieťaťa.

Proces prihlásenia do materskej školy

Proces prihlásenia do materskej školy sa môže líšiť v závislosti od konkrétnej školy a zriaďovateľa. Všeobecne však platí, že je potrebné podať písomnú prihlášku v stanovenom termíne. K prihláške je potrebné priložiť potrebné dokumenty, ako je rodný list dieťaťa, potvrdenie od lekára a v prípade sluchového postihnutia aj lekárske správy a audiogram.

Pri prihlásení do materskej školy je vhodné osobne sa stretnúť s riaditeľom alebo učiteľmi a porozprávať sa o potrebách dieťaťa a možnostiach školy. Je dôležité zistiť, aké skúsenosti má škola s integráciou sluchovo postihnutých detí a akú podporu je ochotná dieťaťu poskytnúť.

Podľa jednej z reakcií v diskusii, v Bratislave (konkrétne v Petržalke) platí, že predškolákov berú do materských škôl skôr, keď sú obaja rodičia pracujúci. V Novom Meste nad Váhom situácia môže byť odlišná, preto je dôležité informovať sa priamo v konkrétnych materských školách. V Bratislave (Kramáre) zobrali dieťa do škôlky aj od 3,5 roka, dokonca kamarátkine dieťa od 2,5 roka. Platí, že kto sa skôr prihlási, ten ide. Prihlášky sa zvyčajne podávajú od februára. Odporúča sa podať prihlášku do spádovej škôlky podľa bydliska a skúsiť aj okolité škôlky.

Podpora pre rodiny sluchovo postihnutých detí

Existuje mnoho organizácií a inštitúcií, ktoré poskytujú podporu pre rodiny sluchovo postihnutých detí. Tieto organizácie ponúkajú poradenstvo, informácie, vzdelávanie a sociálne služby.

Niektoré z týchto organizácií sú:

• Občianske združenia zamerané na pomoc sluchovo postihnutým deťom a mládeži: Tieto združenia organizujú rôzne aktivity pre deti a ich rodiny, ako sú tábory, workshopy, semináre a stretnutia.
• Centrá pre sluchovo postihnutých: Tieto centrá poskytujú komplexnú starostlivosť pre sluchovo postihnutých, vrátane diagnostiky, rehabilitácie, poradenstva a vzdelávania.
• Špeciálno-pedagogické centrá: Tieto centrá poskytujú odbornú pomoc a poradenstvo pre deti s rôznymi typmi postihnutia, vrátane sluchového postihnutia.

Finančná podpora

Starostlivosť o dieťa so zdravotným znevýhodnením si často vyžaduje zvýšené finančné náklady. Existujú možnosti, ako získať finančnú podporu, napríklad prostredníctvom darov od organizácií, ktoré sa zameriavajú na pomoc ľuďom so zdravotným znevýhodnením.

Je veľmi ťažké nepočuť a pritom žiť s ľuďmi, ktorí sa navzájom dorozumievajú zvukovým jazykom. Človek má pocit, ako by žil za sklom: môže sledovať, čo ostatní robia, ale nevie, prečo to robia a o čom spolu hovoria. Žiaden ľudský vzťah nebýva bezproblémový a taktiež ani vzťah medzi sluchovo postihnutými a počujúcimi nie je výnimkou. Nepríjemná skúsenosť s jazykovou bariérou vedie nepočujúceho k snahe izolovať sa od počujúcich. Vytvárajú si voči počujúcim obranný či podozrievavý postoj. Niektorým nedorozumeniam nemôžeme zabrániť. Našou úlohou však nie je vytvoriť si dokonalú šablónu správania voči sluchovo postihnutému. Dôležité je prejaviť sa voči takému človeku s láskou a porozumením. Musíme sa učiť vedieť ľuďom prejaviť, že sú hodnotní a potrební. O to viac pri ľuďoch, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom postihnutí. Nenechajme sa odradiť odlišnosťou!

tags: #ms #pre #sluchovo #postihnutych