Sociálne podnikanie na Slovensku: Aktuálne informácie a vývoj

Sociálne podnikanie predstavuje kľúčovú súčasť európskej sociálnej ekonomiky a cieľov zameraných na podporu sociálnejšej Európy. Často je označované za inovatívny spôsob podnikania, ktorého cieľom je eliminovať nezamestnanosť, chudobu, ekologické problémy a podporovať zamestnanosť sociálne znevýhodnených skupín a zraniteľných osôb. Aj keď je podobné iným podnikateľským aktivitám, ide o osobitný typ podnikania, ktorý sa odvíja od vnútornej motivácie riešiť problémy a meniť nedostatky na príležitosti.

Jeho primárnym cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý mení kvalitu života jednotlivcov, komunít, obcí, regiónov či spoločnosti ako takej. Sociálne podniky plnia svoju veľmi dôležitú funkciu, ktorou je zamestnávanie znevýhodnených ľudí. Vytvárajú pracovné miesta pre znevýhodnené a zraniteľné skupiny, ale zohrávajú aj dôležitú úlohu pri riešení sociálnych, ekonomických a environmentálnych výziev, znižujú regionálne rozdiely a posilňujú lokálnu ekonomiku, čím zlepšujú kvalitu života ľudí.

Legislatívny rámec a registrácia sociálneho podniku

Od roku 2018 je na Slovensku v platnosti zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (ďalej len „zákon o sociálnej ekonomike“), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2019. Tento zákon definuje podmienky pre fungovanie sociálnych podnikov. Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína na žiadosť. Žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku (ďalej len „žiadosť o štatút“) musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie registrovaného sociálneho podniku podľa § 11, o ktorého priznanie štatútu žiadateľ žiada.

Žiadateľ musí spĺňať podmienky podľa § 5 ods. 1 zákona č. 112/2018 Z. z. Ak ide o registrovaného integračného sociálneho podniku, spĺňa aj podmienky dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu a spôsobu jeho merania podľa § 12 ods. 2. Ak ide o registrovaného sociálneho podniku bývania, spĺňa aj podmienky dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu a spôsobu jeho merania podľa § 13 ods. 1.

Žiadosť musí obsahovať opis hlavného cieľa žiadateľa podľa § 5 ods. 1 písm. a) a určenie percentuálnej časti zisku po zdanení, ktorú sa žiadateľ zaväzuje použiť na dosiahnutie hlavného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. e). Žiadateľ musí mať vypracovaný projekt činnosti registrovaného sociálneho podniku vo vzťahu k činnosti, ktorou dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv, a vo vzťahu k hospodárskej činnosti. U žiadateľa, ktorý je novým podnikom, a u žiadateľa podľa § 7 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona, splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. b), c), f), h), i) a k) zisťuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“) z úradnej povinnosti. To sa nevzťahuje na podmienku podľa odseku 1 písm. b), ak ide o žiadateľa, ktorý nie je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, a na podmienku podľa odseku 1 písm. k), ak ide o žiadateľa, ktorý je účelovým zariadením cirkvi. Žiadateľ, ktorý je účelovým zariadením cirkvi, preukazuje splnenie podmienky podľa odseku 1 písm. k) čestným vyhlásením. Ministerstvo práce zisťuje splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. d).

Prílohou k žiadosti o štatút môžu byť doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. d). Ak žiadateľ splní podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a písm. g), táto skutočnosť sa vyznačí v spise a rozhodnutie sa nevyhotovuje. Štatút registrovaného sociálneho podniku sa priznáva bez časového obmedzenia. Ministerstvo práce doručí registrovanému sociálnemu podniku osvedčenie o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku. Z osvedčenia musí vyplývať, ktorú spoločensky prospešnú službu registrovaný sociálny podnik poskytuje.

Žiadateľovi, ktorý je novým podnikom, ministerstvo práce prizná štatút registrovaného sociálneho podniku aj bez splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a písm. g). Registrovaný sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút podľa prvej vety, je povinný preukázať ministerstvu práce splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a písm. g) do 12 mesiacov odo dňa priznania štatútu. Registrovaný sociálny podnik je povinný spĺňať podmienky podľa § 6 ods. 1 a dodržiavať základný dokument v rozsahu podľa § 6 ods. 1 písm. b) počas trvania platnosti štatútu. Táto povinnosť sa nevzťahuje na registrovaný sociálny podnik podľa odseku 6 počas 12 mesiacov odo dňa priznania štatútu, ak ide o podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a písm. g). Podmienka podľa § 6 ods. 1 písm. f), h) a i) sa považuje za splnenú počas troch mesiacov odo dňa, keď registrovaný sociálny podnik prestal spĺňať túto podmienku. Registrovaný sociálny podnik je povinný zriadiť poradný výbor podľa § 9 alebo začať uplatňovať demokratickú správu podľa § 10 a túto skutočnosť preukázať ministerstvu práce do troch mesiacov, a ak ide o registrovaný sociálny podnik podľa odseku 6, do 12 mesiacov odo dňa priznania štatútu. Je povinný písomne oznámiť ministerstvu práce každú zmenu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spĺňania podmienok podľa § 6 ods. 1 a zmenu údajov podľa § 27 ods. 2 písm. c), i) až k) a m) do desiatich dní odo dňa, keď ku zmene došlo. Registrovaný sociálny podnik je povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. Označenie „registrovaný sociálny podnik“ sa zapisuje do registra alebo do inej evidencie, do ktorých zápisom vzniká právnická osoba.

Súčasný stav a prínos sociálnych podnikov

Na Slovensku je v súčasnosti viac ako 600 registrovaných sociálnych podnikov. Väčšina z nich patrí medzi integračné sociálne podniky. Spoločne zamestnávajú 8 600 zamestnancov, pričom najväčšiu skupinu tvoria zdravotne znevýhodnení zamestnanci. Fungujú na princípe, že ak zamestnajú znevýhodneného človeka, štát im prepláca časť nákladov na jeho mzdu. V prípade zdravotne znevýhodnenej osoby prepláca štát až 75 % celkovej ceny práce, pri inak znevýhodnených osobách, napríklad sociálne znevýhodnených, ide o 50 %.

Prehľad vybraných sociálnych podnikov a ich činností:

Novela zákona o sociálnej ekonomike a jej vplyv

Dňa 1. januára 2023 nadobudla účinnosť novela zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v rámci ktorej boli z tohto zákona vypustené nástroje zamerané na podporu integračných podnikov a vložené do zákona o sociálnej ekonomike ako Umiestňovací príspevok a Vyrovnávací príspevok. Od 1. júla 2024 nadobudol v niektorých bodoch účinnosť zákon č. 102/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z.

Ministerstvo práce predstavilo viacero zmien, ktoré sa týkajú fungovania sociálnych podnikov. Cieľom novely zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch je odstrániť z trhu zneužívanie sociálnych podnikov, no zároveň nezadusiť tie, ktoré dávajú prácu ľuďom so zdravotným či iným znevýhodnením. Novela bola pripravovaná v úzkej spolupráci s Alianciou pre sociálnu ekonomiku, ktorá združuje vyše 200 sociálnych podnikov, a tiež s Najvyšším kontrolným úradom SR.

Kľúčové zmeny novely zákona:

• Povinnosť pre integračné sociálne podniky: Ak sa im nepodarí integrovať zamestnanca na otvorený trh práce alebo ho u seba zamestnať bez vyrovnávacieho príspevku, budú musieť alikvotnú časť príspevku vrátiť. Pokiaľ to urobí opakovane, bude im odobratý štatút sociálneho podniku.
• Dĺžka udržania zamestnanca na trhu práce: Novela presne stanovuje, ako dlho sa musí znevýhodnený človek po ukončení podpory udržať na trhu práce. Ak pri bežne znevýhodnených zamestnancoch bude sociálny podnik poberať vyrovnávací príspevok jeden rok, musí ho udržať na otvorenom trhu práce, alebo u seba bez príspevku minimálne šesť mesiacov. Pri značne znevýhodnených, ak bude poberať príspevok dva roky, musí ho udržať jeden rok. Ak sa tak nestane, podnik bude povinný vrátiť pomernú časť príspevku.
• Výška príspevkov: Výška príspevkov sa v percentách nemení. Pri znevýhodnených zostáva 50 % z celkovej ceny práce, pri zdravotne znevýhodnených 75 %. Mení sa však maximálny limit, príspevok od štátu nebude môcť presiahnuť sumu minimálnej mzdy, teda 915 eur mesačne od roku 2026. Zníženie príspevkov má svoju logiku: ak by sa ponechal súčasný štedrejší režim, eurofondy určené na podporu sociálnych podnikov by sa minuli už v máji budúceho roka.
• Čerpanie vyrovnávacieho príspevku: Sociálny podnik bude môcť poberať vyrovnávací príspevok na toho istého zamestnanca len raz. Ak sa zamestnanec bude chcieť uplatniť v inom sociálnom podniku, bude musieť mať minimálne šesťmesačnú prestávku.
• Ďalšia pracovná činnosť znevýhodnených zamestnancov: Po novom nebude možné, aby zamestnanec, ktorý sa považuje za znevýhodneného, zároveň vykonával aj inú pracovnú činnosť, napríklad na živnosť, alebo iný pracovný pomer.
• Lehota pre nových sociálnych podnikov: Nové sociálne podniky budú musieť naplniť kvótu znevýhodnených zamestnancov do štyroch mesiacov namiesto doterajšieho jedného roka.
• Zisk a osobitný fond: Zisk zo svojej činnosti bude môcť sociálny podnik odkladať na tzv. osobitnom fonde už len dva roky, nie päť rokov. V prípade, že v tomto časovom limite nepoužije tento svoj zisk na socializáciu, tak tento zisk prepadne v prospech štátu. Tento zisk prepadne v proslov štátu aj vtedy, keď počas tejto dvojročnej doby sociálny podnik buď z vlastnej iniciatívy alebo kvôli pochybeniam ukončí svoju činnosť.
• Subdodávateľská činnosť a verejné obstarávanie: Na subdodávateľskú činnosť bude môcť sociálny podnik využiť maximálne 20 - 30 % každej zákazky. Po novom bude môcť sociálny podnik realizovať zákazky s maximálne 20 % podielom subdodávateľov a nebude môcť byť súčasťou konzorcií s bežnými komerčnými firmami. Výnimku budú tvoriť len konzorciá medzi sociálnymi podnikmi. Tieto zmeny bude rezort práce komunikovať s Úradom pre verejné obstarávanie.
• Posilnenie kontroly: Ministerstvo práce plánuje každoročne skontrolovať 5 až 10 percent všetkých sociálnych podnikov. Odbor kontroly na ministerstve posilnia aj napriek konsolidácii.
• Úprava DPH: V spolupráci s Ministerstvom financií SR sa pripravuje aj úprava DPH pre sociálne podniky.

Medzinárodná spolupráca a sociálne inovácie

Slovenská republika sa aktívne zapája do medzinárodných iniciatív v oblasti sociálnych inovácií. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa v dňoch 9. - 11. apríla 2025 zúčastnilo Globálneho vládneho summitu o sociálnych inováciách v Luxemburgu. Hlavným výstupom podujatia bolo formálne založenie Globálneho výboru pre sociálne inovácie (Global Government Council for Social Innovation - GCSI), ktorého riadnym členom sa stala aj Slovenská republika. Vďaka tomuto členstvu bude mať Slovensko možnosť aktívne spoluutvárať globálny politický rámec pre podporu inovácií v sociálnej oblasti a zároveň využívať výstupy spoločnej analytickej a expertného spolupráce.

Summit potvrdil spoločný záväzok vlád podporovať sociálne inovácie ako strategický nástroj riešenia globálnych výziev, akými sú: prehlbujúce sa spoločenské nerovnosti, zmeny v štruktúre pracovného trhu, chudoba a vylúčenie z bývania či vzdelania a klimatická kríza a potreba udržateľných riešení. Významnou súčasťou summitu bol tematický panel Oxford University a Skoll Centre for Social Entrepreneurship, zameraný na zjednotenie terminológie sociálnych inovácií, kde malo Slovensko aktívne zastúpenie.

Sociálne inovácie a sociálne podnikanie sú navzájom prepojené - sociálne podniky často prichádzajú s riešeniami, ktoré vychádzajú z miestnych potrieb, prepájajú znevýhodnených ľudí s trhom práce, podporujú komunitné služby či nové prístupy vo vzdelávaní a bývaní.

Reorganizácia DG GROW a obavy o sociálnu ekonomiku

Dňa 1. mája 2025 nadobudla účinnosť reorganizácia Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a malé a stredné podniky (DG GROW), v dôsledku ktorej bola zrušená samostatná jednotka pre sociálnu ekonomiku a sociálne podnikanie. Európska komisia túto zmenu odôvodnila snahou o väčšiu prierezovosť a efektívnejšiu integráciu tém do širších politík vnútorného trhu. Sociálna ekonomika podľa vyjadrení Komisie zostáva prioritou, avšak už nebude mať svoje stále miesto v rámci štruktúry DG GROW.

Toto rozhodnutie vyvolalo vlnu nesúhlasu zo strany členských štátov, expertov, národných sietí, európskych platforiem a ďalších členov expertnej skupiny pre sociálnu ekonomiku a sociálne podnikanie (GECES). V spoločnom liste adresovanom sekretariátu GECES pri DG GROW vyjadrili prekvapenie z nekomunikovaného zrušenia jednotky a upozornili na riziko oslabenia priemyselného a podnikateľského rozmeru sociálnej ekonomiky v rámci EÚ. Autori listu zdôraznili, že sociálna ekonomika má presahy ďaleko za oblasť zamestnanosti - zasahuje do inovácií, klimatickej transformácie, zdravotníctva, regionálneho rozvoja či priemyselnej politiky. Sociálne podniky a iné formy sociálnej ekonomiky sú významnými aktérmi v riešení systémových výziev a zaslúžia si primerané inštitucionálne zastúpenie.

Výrazné vyjadrenie zaznelo aj zo Slovenska. Branislav Ondruš, poslanec Európskeho parlamentu, označil zrušenie jednotky za „mimoriadne nešťastné a krátkozraké rozhodnutie“ a pripomenul, že sociálna ekonomika je pilierom zamestnanosti, demokracie a odolnosti spoločnosti. K spoločnému vyhláseniu sa pridalo aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako riadny člen expertnej skupiny GECES. Vo svojom stanovisku uviedlo, že zrušenie jednotky pre sociálnu ekonomiku v DG GROW považuje za krok späť a za signál oslabovania medzirezortného prístupu, ktorý bol v oblasti sociálnej ekonomiky doteraz dlhodobo presadzovaný. V stanovisku sa uvádza, že sociálna ekonomika je nielen nástrojom zamestnávania znevýhodnených osôb, ale aj významným faktorom ekonomickej udržateľnosti, inovácií a miestneho rozvoja.

Podpora a rozvoj sociálneho poľnohospodárstva

Dňa 16. októbra 2025 sa v Nitre uskutoční diskusia o rozvoji sociálneho poľnohospodárstva na Slovensku pod názvom POĽNOHOSPODÁRSTVO AKO AKTÉR SOCIÁLNEJ INKLÚZIE. V diskusii vystúpia odborníci z oblasti pôdohospodárstva, sociálnej ekonomiky, sociálnej politiky a iných súvisiacich oblastí. Sociálne poľnohospodárstvo predstavuje inovatívny prístup, ktorý prepája poľnohospodárske činnosti so sociálnymi službami a terapeutickými aktivitami, čím prispieva k inklúzii znevýhodnených skupín a rozvoju vidieckych oblastí.

Informačné a metodické stretnutia

Sekcia sociálnej ekonomiky MPSVR SR v rámci národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky II vydala novú informačnú brožúru, ktorá ponúka stručné a zrozumiteľné informácie a dobré rady z praxe, ako zvládnuť jednotlivé kroky potrebné na založenie sociálneho podniku a jeho následnú registráciu. Vo februári 2025 sa začalo s prípravou reportáží z prostredia sociálnych podnikov, ktorých výsledkom je Katalóg príkladov dobrej praxe z Prešovského kraja a Katalóg príkladov dobrej praxe z Košického kraja.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR iniciovali odborné konferencie na tému „Podpora sociálnej ekonomiky v našich regiónoch“. Prvá konferencia sa konala vo februári v Starej Ľubovni, druhá v marci v Sečovciach. Štátni tajomníci oboch ministerstiev, Michal Kaliňák a Marián Valentovič, zdôraznili dôležitosť zdieľania skúseností, služieb a príležitostí pre budúcnosť regiónov a potrebu hľadať riešenia na problémy, ktoré prax prináša. Na týchto stretnutiach diskutovali zástupcovia registrovaných sociálnych podnikov, riaditelia úradov práce, predstavitelia samospráv a regionálnych zamestnávateľov.

Dňa 15. mája a 22. mája 2025 sa konalo prvé on-line metodické stretnutie pre zástupcov registrovaných sociálnych podnikov na tému „Úľava na dani z príjmov a jej uplatnenie“. Taktiež sa 30. apríla 2025 a 7. mája 2025 konali on-line metodické stretnutia na tému „Použitie zisku na dosiahnutie hlavného cieľa a jeho účtovanie“. Tieto stretnutia potvrdili veľký záujem zástupcov sociálnych podnikov o získavanie aktuálnych informácií a diskutovanie o dôležitých témach.

Kontrola a transparentnosť sociálnych podnikov

Na júlovej pracovnej porade zástupcov Národného inšpektorátu práce a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bola zdôraznená dôležitosť dôslednej kontroly nad sociálnymi podnikmi a chránenými dielňami. Národný inšpektorát práce (NIP) v rámci svojej pôsobnosti vykonáva kontrolu nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ako aj nad zákazom nelegálneho zamestnávania. NIP sa aktívne zapája do kontrolných činností sociálnych podnikov a chránených dielní s cieľom overiť, či pri realizácii projektov financovaných z verejných zdrojov dochádza k dodržiavaniu zákonných pracovných podmienok, najmä v oblasti uzatvárania pracovných zmlúv, evidencie dochádzky, odmeňovania a dodržiavania pravidiel BOZP.

tags: #mpsvar #socialny #podnik