Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) čelia v bežnom živote rôznym prekážkam, preto je dôležité zamerať sa na odstraňovanie bariér a zabezpečenie kompenzačných pomôcok, ktoré im umožnia dosiahnuť vzdelanie a nájsť si zamestnanie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na možnosti zárobkovej činnosti pre osoby s ŤZP, legislatívny rámec, povinnosti zamestnávateľov, dostupné príspevky a formy podpory, ako aj praktické rady pre začatie podnikania.
Čo znamená byť osobou s ŤZP?
Byť držiteľom preukazu ŤZP znamená mať uznaný zdravotný stav, ktorý človeku dlhodobo alebo trvalo obmedzuje schopnosť žiť bežný život. Ťažkým zdravotným postihnutím sa podľa zákona rozumie taký stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať základné životné úkony o viac než 50 percent v porovnaní so zdravým človekom.
Zdravotné postihnutie je definované ako akákoľvek duševná, telesná, dočasná, dlhodobá alebo trvalá porucha alebo hendikep, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Kombinované zdravotné postihnutia znamenajú prítomnosť viacerých druhov postihnutia naraz.
Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.
Miera funkčnej poruchy
Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách. Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
O posúdení rozhoduje posudkový lekár úradu práce na základe predloženej zdravotnej dokumentácie.
Preukaz ŤZP
Žiadosť o preukaz ŤZP môže podať každý občan Slovenska, ktorý má dlhodobé alebo trvalé zdravotné postihnutie. Spolu s tlačivom žiadosti treba doložiť aj lekárske nálezy, výpisy z dokumentácie, prípadne ďalšie podklady, ktoré úrad vyžaduje. Po schválení žiadosti úrad vydáva preukaz ŤZP, prípadne preukaz ŤZP s označením ‚sprievodca‘. Ten sa priznáva v prípadoch, keď človek potrebuje pri pohybe a orientácii pomoc inej osoby.
Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom).
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Medzi výhody patria napr. oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.
Preukazy ŤZP a preukazy ŤZP/S sa vymieňajú na oddeleniach posudkových činností úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého pobytu držiteľa bezplatne. K výmene je potrebné predložiť preukaz ŤZP alebo preukaz ŤZP/S, identifikačný preukaz a fotografiu veľkosti 3x4 cm.
Výhody pre držiteľov preukazu ŤZP
Preukaz ŤZP otvára široký rozsah výhod. V prvom rade ide o praktické výhody, ako sú zľavy na cestovnom, parkovanie na vyhradených miestach alebo oslobodenie od niektorých poplatkov. Napríklad v mestskej hromadnej doprave vo väčšine miest na Slovensku platí držiteľ ŤZP zľavnené alebo nulové cestovné. Podobne aj v železničnej doprave majú osoby s ŤZP nárok na bezplatnú prepravu, pričom podmienky upravuje ZSSK vo svojom prepravnom poriadku.
Značná časť výhod však spočíva aj v daňových úľavách. Osoby s ŤZP si môžu uplatniť vyššiu nezdaniteľnú časť základu dane, čo v praxi znamená nižšiu daň z príjmu. V prípade, že ŤZP osoba pracuje alebo podniká, môže si odpočítať viac ako bežný daňovník. Zároveň platí, že ak má ŤZP osoba auto, môže požiadať o odpustenie registračného poplatku pri jeho prvej evidencii.
Niektoré výhody sú nefinančné, no pre praktický život rovnako dôležité. Ide napríklad o prednostné vybavovanie na úradoch, možnosť parkovať na vyhradených miestach, vstupy do kultúrnych zariadení so zľavami alebo zdarma, či dokonca zľavy na mobilné služby a bankové produkty.
Finančné príspevky na kompenzáciu ŤZP
Veľmi dôležitou súčasťou systému pomoci sú aj finančné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP. Tie vyplývajú zo zákona č. 447/2008 Z. z. a poskytuje ich štát prostredníctvom úradov práce. Zahŕňajú široké spektrum pomoci - od príspevku na osobnú asistenciu, cez príspevok na opatrovanie, až po zaplatenie nákladov spojených s úpravou bývania, kúpu kompenzačných pomôcok alebo aj motorového vozidla. Každý z týchto príspevkov má presne určené podmienky, výšku a spôsob výpočtu.
Podmienky poskytovania peňažných príspevkov
Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP závisí aj od výšky príjmu a majetku fyzickej osoby s ŤZP. Pri zisťovaní výšky príjmu osoby s ŤZP sa započítavajú, okrem jej príjmu, aj príjmy spoločne posudzovaných osôb, ktorými sú napríklad manžel alebo manželka osoby s ŤZP, rodičia, ktorí žijú s touto osobou v spoločnej domácnosti, ak je osoba s ŤZP nezaopatrené dieťa.
Príjem osoby s ŤZP, ktorý sa zisťuje na účely peňažných príspevkov, sa potom určí tak, že súčet všetkých príjmov osôb posudzovaných spoločne sa vydelí počtom týchto osôb (teda osoba s ŤZP a ostatné spoločne posudzované osoby).
Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje jeden krát za rok pri opakovaných peňažných príspevkoch.
Pri určitej výške príjmu fyzickej osoby s ŤZP sa peňažné príspevky na kompenzáciu neposkytnú vôbec alebo sa poskytnú v nižšej sume. V súčasnosti je možné osobe s ŤZP poskytnúť tento príspevok, len ak jej príjem neprekračuje trojnásobok sumy životného minima. Ak je vyšší ako táto suma, stráca nárok na finančný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Hoci výška životného minima, a tým pádom aj suma príjmu na posúdenie nároku na kompenzačný príspevok každým rokom k 1. júlu rastie, nerastie takým tempom, ktoré by zohľadňovalo infláciu. Aktuálna suma životného minima nezodpovedá súčasným ekonomickým podmienkam v krajine.
Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu (okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickej osoby, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada), vyhlasuje na osobitnom tlačive, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €. Toto pravidlo platí pre všetky peňažné príspevky na kompenzáciu.
Príklad výpočtu príjmu:
Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem osoby s ŤZP, ktorý sa zisťuje na účely peňažných príspevkov, je (333 + 777) /2 = 555 € mesačne.
Typy finančných príspevkov
- Príspevok na osobnú asistenciu: Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ŤZP pri stanovených činnostiach, ktorú vykonáva osobný asistent. Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne.
- Príspevok na opatrovanie: Pri určovaní výšky peňažného príspevku pre osobu vykonávajúcu opatrovanie sa zohľadňuje viacero skutočností, medzi ktoré patrí aj poskytovanie ambulantnej sociálnej služby opatrovanej fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Príspevok sa znižuje o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť.
- Príspevok na diétne stravovanie:
- 18,56 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 40,48 €, pre choroby a poruchy uvedené v stanovenom zozname v I.
- 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 20,24 €, pre choroby a poruchy uvedené v stanovenom zozname v II.
- 5,57 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 12,15 €, pre choroby a poruchy uvedené v stanovenom zozname v III.
- Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením hygieny: Sú výdavky na bežnú osobnú hygienu a hygienu domácnosti v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osoby uvedeného v prílohe č. 6.
- Zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia: Sú výdavky spojené s obnovou a s nákupom predmetov bežnej osobnej spotreby a bytovej spotreby, ktoré sa nadmerne opotrebúvajú v dôsledku chronických stavov a používania technicky náročných pomôcok uvedených v prílohe č. 7.
- Peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia: Zdvíhacie zariadenie je určené pre fyzickú osobu so zníženou schopnosťou pohybu na prekonávanie architektonických bariér a na zvýšenie schopnosti fyzickej osoby s ŤZP premiestňovať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Ďalší peňažný príspevok je možné poskytnúť, len ak zdvíhacie zariadenie neplní svoj účel.
- Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla: Slúži na zabezpečenie mobility osoby s ŤZP. Cena osobného motorového vozidla sa zohľadňuje najviac v sume 13 277,57 €.
- Peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla: Slúži na zabezpečenie mobility osoby s ŤZP a na úpravu osobného motorového vozidla.
Ochrana ZŤP v pracovnom práve a možnosti zamestnania
Zákonník práce aktívne chráni osoby so zdravotným postihnutím na trhu práce. Tento článok sa zameriava na možnosti pracovného uplatnenia pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) nad 70 % na Slovensku a poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnávateľov, ako aj o výhodách a podpore, ktoré sú k dispozícii pre zamestnávanie týchto osôb. Cieľom je informovať zamestnancov so ZŤP, ich zamestnávateľov a širokú verejnosť o legislatívnom rámci, ktorý upravuje ich pracovné podmienky a sociálne zabezpečenie.
Definícia osoby so zdravotným postihnutím v pracovnom práve
Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch je dôležité rozlišovať pojmy. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Nie je to automaticky osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Zamestnancom so zdravotným postihnutím na účely Zákonníka práce je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, t. j. osoba s ŤZP a zdravotne ťažko postihnutý nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá.
Legislatívny rámec zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím štát podporuje uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami povinní zamestnávať 3,2% zamestnancov so zdravotným postihnutím.
V legislatíve SR zatiaľ neexistuje špeciálny zákon o integrácii občanov so zdravotným postihnutím, ktorý by komplexne riešil celú problematiku. Tá je čiastočne obsiahnutá v početných právnych predpisoch, ako napr.:
- Zákon NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
- Zákon NR SR č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Zákon NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov
- Zákon NR SR č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Zákon NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami
- Nariadenie vlády SR č. 286/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľov pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov v znení neskorších predpisov (č. 105/2010 Z.z.)
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Povinnosti zamestnávateľa
Ak sa zamestnávateľ rozhodne zamestnať osobu so ZŤP, vyplývajú mu z toho povinnosti:
- Zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach.
- Umožniť mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie a starať sa o jej zvyšovanie.
- Umožniť rekvalifikáciu zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorá sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
- Plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov.
Zamestnávateľ je ďalej povinný vytvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
Podľa ustanovenia § 158 ods. 2 Zákonníka práce pre zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitných predpisov.
Výhody pre zamestnávateľa
Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prináša zamestnávateľom aj výhody:
- Zníženie odvodov: Spoločnosť zaplatí menej na odvodoch a môže získať príspevky od štátu. Pri zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím je sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne v polovičnej výške, t. j. 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Osoba, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku (nad 70 percent), neplatí nikdy poistenie v nezamestnanosti.
- Príspevky od štátu: Možnosť požiadať o viaceré druhy príspevkov, ak zamestnávateľ zamestnáva hendikepovaných občanov. Ide napríklad o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý asistuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím.
Chránené dielne a chránené pracoviská
Inštitút chránenej dielne a chráneného pracoviska upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky:
- Sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím.
- Zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.
Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných. Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok, sa môžu obsadzovať len uchádzačmi o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím.
- Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím.
Firma môže dostať príspevok na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta v chránenej dielni alebo na pracovisku. Príspevok sa neposkytuje na úhradu časti mzdy a sociálnych a zdravotných odvodov. Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je od januára 2015 v bratislavskom kraji 4 531,84 eura.
Príspevok na prevádzkové náklady
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Príspevok na udržanie ZŤP v zamestnaní
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony.
Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby. Poskytuje ho úrad na základe písomnej žiadosti zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so ZP, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so ZP, ak z druhu ZP a z vykonávanej pracovnej činnosti zamestnanca alebo živnostníka vyplýva potreba pracovného asistenta.
Ďalšie príspevky pre občanov so ZP a ich zamestnávateľov
Štát ponúka aj ďalšie príspevky:
- na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním živnosti uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so ZP vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak o príspevok písomne požiada.
- právnickej alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do konca prvého mesiaca štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, za ktorý príspevok žiada.
- úrad práce poskytuje zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Pomoc pri hľadaní práce
„Firmy majú bezplatný prístup k životopisom uchádzačov cez Profesia.sk a informujeme ich aj o možnosti využiť chránené dielne cez Dielne.sk. Program pomáha obnoviť alebo získať pracovné návyky na otvorenom trhu práce s podporou asistencie a pracovného kolektívu. Porozprávajte sa s odborníkom na pracovnú rehabilitáciu a podporované zamestnávanie v Centre sociálnej a pracovnej rehabilitácie pri Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím na Mokrohájskej 1 v Bratislave. Pomôžu vám s hľadaním vhodnej práce aj obnovením pracovných zručností.
Časté otázky a odpovede
Môžem pracovať na plný úväzok, ak mi priznajú polovičný invalidný dôchodok?
Áno, môžete. Zákon nezakazuje osobám invalidným pracovať.
Som povinný/á pracovať nadčasy ako čiastočný invalidný dôchodca?
Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.
Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.
Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.
Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.
Odporúčam: Predložiť zamestnávateľovi doklad o Vašom zdravotnom stave.
Môžem ísť pracovať aj na trvalý pracovný pomer, ak som plný invalid?
Áno, ako plný invalidný dôchodca môžete pracovať aj na plný úväzok, zákon vám to nezakazuje a výška zárobku nie je nijako obmedzená. Nárok na invalidný dôchodok Vám nezanikne len preto, že začnete pracovať, avšak Sociálna poisťovňa môže pri najbližšom posúdení Vášho zdravotného stavu preveriť, či miera poklesu schopnosti pracovať stále spĺňa podmienku minimálne 70 %. Ak by lekárska posudková činnosť zistila zlepšenie zdravotného stavu pod túto hranicu, dôchodok by Vám mohli odňať alebo znížiť.
Môže ma zamestnávateľ vyhodiť, ak som na PN dlhšie ako rok a mám uznaný invalidný dôchodok nad 70 %?
Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce." A preto aj Vy ste počas PN chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok.
Musím oznámiť zamestnávateľovi, že mi bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 50 %?
Áno, priznanie invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % by ste mali oznámiť zamestnávateľovi, aj keď sa na Vašej pracovnej pozícii nič nemení a pracujete bez obmedzení. Ako poberateľ invalidného dôchodku môžete mať nárok na daňové úľavy alebo nižšie odvody, čo môže byť pre Vás aj zamestnávateľa výhodné.
Platí obmedzenie pre invalidných dôchodcov, ktoré stanovovalo maximálne 10 odpracovaných hodín týždenne a mesačný zárobok nepresahujúci 200 €?
Obmedzenie pre invalidných dôchodcov, ktoré stanovovalo maximálne 10 odpracovaných hodín týždenne a mesačný zárobok nepresahujúci 200 €, platilo podľa starších právnych predpisov. Tieto obmedzenia boli zrušené novelizáciou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2004.