Stravné, PN a pravidlá strhávania: Komplexný prehľad

Príspevok na stravovanie je dôležitou súčasťou zamestnaneckých benefitov na Slovensku. Avšak, počas obdobia práceneschopnosti (PN) vznikajú otázky ohľadom nároku na stravné. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku strhávania stravného počas PN, pričom zohľadňuje platnú legislatívu a rôzne aspekty súvisiace so stravovaním zamestnancov.

Stravné lístky predstavujú významný zamestnanecký benefit na Slovensku. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o stravných lístkoch, ich poskytovaní počas práceneschopnosti (PN), dovolenky a iných situácií, ako aj o súvisiacich právnych predpisoch a daňových aspektoch.

Právny rámec stravovania zamestnancov

Základným právnym predpisom, ktorý upravuje stravovanie zamestnancov, je Zákonník práce (§ 152). Ten stanovuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí odpracovali viac ako štyri hodiny denne.

Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny. V prípade, ak zamestnanec nepracuje pre zamestnávateľa dlhšie ako 4 hodiny, nie je mu zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie.

Formy stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie rôznymi spôsobmi:

• Stravovanie na pracovisku: Zabezpečenie stravovania vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného zamestnávateľa.
• Stravovacie poukážky (stravné lístky): Poskytovanie stravovacích poukážok, prostredníctvom ktorých si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo.
• Finančný príspevok na stravovanie: Poskytovanie finančného príspevku zamestnancom, ktorí si stravovanie zabezpečujú sami.

Zamestnávatelia na plnenie tejto povinnosti môžu využívať:

• vlastné stravovacie zariadenia
• stravovacie zariadenia iných zamestnávateľov, alebo
• môžu zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Novela Zákonníka práce od 1.3.2021 umožnila zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, zvoliť si namiesto už zavedenej formy stravných lístkov formu finančného príspevku. V oboch prípadoch je výška príspevku rovnaká. Ak si zamestnanec nevyberie finančný príspevok, od 1.1.2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta). Výnimkou sú prípady, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska.

Finančný príspevok na stravovanie

Podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie by mala byť rovnaká ako suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovaciu poukážku iným zamestnancom, pričom je potrebné brať do úvahy, že musí ísť o porovnateľných zamestnancov (§ 40 ods. 9 Zákonníka práce). Súčasne to však musí byť najmenej 3,63 € (55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j. pri hodnote stravovacej poukážky 8,80 €, minimálny príspevok zamestnávateľa je súčasne aj maximálny príspevok, t. j. 4,84 €).

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 12. 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Stravné lístky počas PN, dovolenky a sviatkov

Základné pravidlá

Vo všeobecnosti platí, že zamestnanec má nárok na stravné lístky len za dni, kedy reálne vykonáva prácu. Počas dovolenky, sviatkov a práceneschopnosti zamestnanec prácu nevykonáva, a preto mu nárok na stravné lístky nevzniká. Ak zamestnávateľ neuplatní postup podľa § 152 ods. 9 bodu a), b) alebo c) Zákonníka práce, tak napríklad v prípade, že zamestnanec čerpá dovolenku a zároveň v ten deň nevykonával u toho istého zamestnávateľa prácu viac ako 4 hodiny, nemá zákonný nárok na zabezpečenie stravovania.

Nárok na stravné počas dovolenky, PN, OČR, inej ospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku alebo cez sviatok má zamestnanec len vtedy, ak je to písomne dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.

Výnimky a možnosti rozšírenia

Zákonník práce (§ 152 ods. 9) však umožňuje zamestnávateľovi po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (resp. v internom predpise) rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie. To znamená, že zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať stravné lístky aj počas dovolenky, PN alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci.

Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť napríklad vo vnútornom predpise.

Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, by upravil podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci (prekážka na strane zamestnávateľa), potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach, t.j. môžu si vybrať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie. Za uvedeného predpokladu bude stravovacia poukážka alebo finančný príspevok na stravovanie poskytnuté za dni dovolenky, PN, návštevy lekára oslobodeným príjmom pre zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm.

Podmienky pre poskytovanie stravného počas PN a dovolenky

Ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytovať stravné lístky aj počas PN a dovolenky, je dôležité dodržať nasledovné podmienky:

• Úprava v internom predpise: Poskytovanie stravného počas PN a dovolenky musí byť upravené v internom predpise zamestnávateľa alebo v kolektívnej zmluve.
• Prerokovanie so zástupcami zamestnancov: Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, je potrebné s nimi prerokovať podmienky poskytovania stravného. Ak zástupcovia nepôsobia, zamestnávateľ koná samostatne a uvedené si upraví v rámci jeho interných predpisov.
• Dodržanie zákonných limitov: Poskytované stravné musí byť v súlade so zákonnými limitmi, t.j. najviac do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Daňové aspekty poskytovania stravného počas PN a dovolenky

Ak zamestnávateľ dodrží všetky vyššie uvedené podmienky, poskytované stravné počas PN a dovolenky je pre zamestnanca oslobodené od dane z príjmov. To znamená, že zamestnanec z neho neplatí daň ani odvody.

Od 1. 5. 2022 je stravovanie oslobodeným príjmom od dane u zamestnanca, ak je poskytnuté zamestnávateľom najviac v sume 3,30 €.

Stravovanie konateľov a spoločníkov

Špecifickou oblasťou je stravovanie konateľov a spoločníkov spoločností. Tu je potrebné rozlišovať, či konateľ (spoločník) pre spoločnosť zabezpečuje prácu konateľa (spoločníka) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo bez pracovnoprávneho vzťahu a či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.

Ak by spoločnosť nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažovala by sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto by nemala možnosť postupovať podľa § 152 ods. V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm.

Ak je majiteľ jednoosobovej eseročky zároveň aj konateľom a v spoločnosti má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa, a spoločnosť nezamestnáva žiadnu inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa. Ak by aj napriek uvedenému takáto spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, napr. v sume 4,84 €, potom hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodená od dane z príjmov.

Riziká vyplácania stravného v hotovosti namiesto mzdy

Vláda SR pripravuje zmeny v príspevku na stravovanie, ktoré zahŕňajú aj možnosť výberu formy príspevku, teda hotovosti alebo stravných lístkov, pre zamestnancov. Avšak, finančný príspevok so sebou nesie určité riziká.

Hlavným lákadlom nahradenia časti mzdy stravným je, že naoko príjem zamestnanca neklesne, dokonca možno aj mierne vzrastie. Pre zamestnávateľa to znamená úsporu odvodov. Avšak, výška mzdy sa používa ako základ pre výpočet príspevku v práceneschopnosti, príspevku na ošetrovanie člena rodiny, pri výpočte maximálnej výšky hypotéky v banke alebo výšky dôchodku. Ak by zamestnanec súhlasil s náhradou časti mzdy stravným, pripravuje sa aj o nemalé peniaze v čase, kedy to bude potrebovať najviac. Kvôli papierovo nižšej mzde totiž bude platiť nižšie odvody, a preto dostane v čase PN-ky, OČR-ky, ale napríklad aj počas materskej od štátu menej.

Stravné a pracovné cesty

Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie alebo poskytnúť finančný príspevok na stravovanie zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu. Počas pracovnej cesty môže vzniknúť zamestnancovi nárok na cestovné náhrady. Suma stravného pri pracovnej ceste je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty.

Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje.

Tuzemská pracovná cesta

Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne.

Ak zamestnanec vykoná počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

Sumy stravného pri tuzemskej pracovnej ceste platné od 1. 12. 2025:

V prípade, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu v rámci Slovenskej republiky, zamestnancovi prislúcha výška stravného v závislosti od trvania pracovnej cesty:

• pri trvaní cesty 5 až 12 hodín: 9,30 €
• pri trvaní cesty 12 až 18 hodín: 13,80 €
• pri trvaní cesty nad 18 hodín: 20,60 €

Mechanizmus zvyšovania súm stravného upravuje § 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Sumy sa zvyšujú na základe údajov o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Ak kumulatívny index oproti poslednej úprave vzrastie o najmenej 5 %, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR môže pristúpiť k úprave súm stravného.

Sumy stravného sa naposledy zvyšovali od 1. apríla 2025, na základe opatrenia MPSVR SR č. 211/2024 Z. z. V roku 2025 Štatistický úrad SR zaznamenal ďalší nárast cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní o viac ako 5 % oproti januáru 2025. Na základe týchto údajov Ministerstvo vydalo opatrenie č. 333/2025 Z. z., ktorým sa výška stravného opätovne upravuje od 1. decembra 2025.

Tabuľka: Výška stravného pri pracovnej ceste v tuzemsku

Krátenie stravného

Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera.

Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod.). Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. len obed ale v plnej výške).

Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín.

• Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %.
• Za bezplatne zabezpečený obed o 40 %.
• Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.

Vypočítaná miera krátenia sa nezaokrúhľuje. Zaokrúhľuje sa až vypočítané stravné a to vždy na najbližší eurocent nahor. Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu mieru krátenia. Kráti sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa podľa času trvania tuzemskej pracovnej cesty.

Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa čase podávania bezplatného stravovania a pod). Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní tuzemskej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi.

Zahraničná pracovná cesta

Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. Pri zahraničných pracovných cestách sa výška stravného taktiež odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine. Člení sa na tri pásma:

• do 6 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 6 hodín až 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 100 % zo základnej sadzby stravného.

Stravné sa pri zahraničnej pracovnej ceste poskytne zamestnancovi podľa krajiny, v ktorej strávil v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ mu poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.

Živnostníci a výdavky na stravné od 1. 12. 2025

Zmeny v oslobodení od dane z príjmov sa týkajú aj živnostníkov. Právna úprava platná do 31. 12. 2021 umožňovala zaradiť do daňových výdavkov sumu stravného vo výške minimálnej hodnoty stravného lístka za každý odpracovaný deň. Výdavok bolo potrebné preukázať nákupom stravných lístkov alebo dokladom z reštaurácie.

Od 1. 1. 2022 už živnostníci nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie. Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Od 1. 12. 2025 sa táto suma zvyšuje na 5,12 € za každý odpracovaný deň (55 % z 9,30 €). Živnostník si ju môže uplatniť, aj keď nemá účtenku zo stravovacieho zariadenia alebo nákup stravných lístkov. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť.

Pre živnostníkov to znamená menej administratívy a jednoduchší spôsob uplatnenia výdavkov. Na rozdiel od zamestnancov sa na nich nevzťahuje povinný odpočinok podľa Zákonníka práce, preto si môžu uplatniť stravné aj za dni, keď pracujú cez víkend alebo sviatok, ak vedia preukázať, že v daný deň skutočne podnikali.

tags: #mozeme #strhnut #z #pn #stravne