Klientelizmus a sociálny kapitál sú dva úzko prepojené, no zároveň odlišné pojmy, ktoré majú významný vplyv na fungovanie spoločnosti, ekonomiky a politiky. Zatiaľ čo sociálny kapitál, ako súbor užitočných sociálnych kontaktov, styk a známostí, môže byť zdrojom pomoci a podpory, klientelizmus predstavuje jeho zneužívanie pre súkromné účely, často s negatívnymi dôsledkami pre celú spoločnosť. Podľa teórie Pierra Bourdieua sa kapitál vyskytuje v troch najvýznamnejších podobách: v podobe ekonomického, kultúrneho a sociálneho kapitálu.
Pochopenie sociálneho kapitálu
Pojem sociálny kapitál sa objavil už v roku 1916, kedy ho použil Lyda J. Hanifan v článku The Rural School Community Center v snahe zdôrazniť význam vstricnej a priateľskej pospolitosti pre úspešné vzdelávanie detí. Systémový rozvoj pojmu „sociálny kapitál“ v sociológii je spojený s P. Bourdieu (1980), ktorý ho chápe ako „množinu skutočných alebo potenciálnych zdrojov, ktorú nadobúda jednotlivec alebo skupina vďaka trvalej sieti viac či menej inštitucionalizovaných vzťahov založených na vzájomnej oboznámenosti a uznaní.“
Ďalšiu kryštalizáciu pojmu sociálny kapitál určil americký sociológ J. S. Coleman, ktorý ho chápe ako atribút siete vzťahov, reciprocity a dôvery. Racionálny jednotlivec sa sústredí na svoj vlastný záujem, dosiahnutie jeho cieľov mu sociálny kapitál uľahčuje. Tretí, R. Putnam chápe sociálny kapitál ako četnosť neformálnych kontaktov fungujúcich na základe reciprocity a dôvery na makrosociálnej úrovni. Podľa R. Putnama je sociálny kapitál esenciálny pre budovanie a udržanie demokracie. Robert Putnam vo svojej práci „Bowling Alone: The Collapse and Revival of American Community“ tvrdí, že sociálny kapitál v Spojených štátoch ubúda.
Sociálny kapitál je sieť sociálnych kontaktov, ktoré jednotlivcom umožňujú prístup k zdrojom a výhodám. Môže mať rôzne formy, od neformálnych rodinných väzieb až po formálne siete profesionálov. Zahrňuje rôzne zložky, ako rodinu, tradície, vzdelanie, neformálnu autoritu, solidaritu, kolektívnu zodpovednosť, účasť v občianskych združeniach, regionálnu, národnú a etnickú identitu a väzby.
Typy sociálneho kapitálu
Kolektívny sociálny kapitál je Robertom Putnamom rozlišovaný na dva typy, líšiace sa druhmi sociálnych sietí:
- Svazujúci sociálny kapitál: Vystihuje vzťahy v rámci úzkej komunity, napríklad rodiny či etnika. Putnam ho prirovnáva k „superlepidlu“, ktoré upevňuje jednotu v komunite. Tento sociálny kapitál je tiež nazývaný defenzívnym, lebo pomáha skupine brániť sa pred negatívnymi vplyvmi z jej okolia.
- Premosťujúci sociálny kapitál: Spája ľudí medzi jednotlivými sociálnymi skupinami väzbami, ktoré sú slabšie, než v prípade kapitálu svazujúceho. Tieto väzby fungujú ako mosty. Príkladom je obchodné partnerstvo. Putnamove sociálne kapitály ďalej doplnil Michael Woolcock sociálnym kapitálom spájajúcim, aby vyjadril vzťahy medzi jedincami patriacimi do rôznych sociálnych vrstiev.
Dôležité je tiež rozlíšiť dve vzájomne prepojené formy sociálneho kapitálu podľa Normana Uphoffa: štrukturálny sociálny kapitál, pre ktorý sú zdrojom predovšetkým formálne pravidlá, role, procedúry či tradície.
Klientelizmus a korupcia
Klientelizmus je forma korupcie, ktorá spočíva v uprednostňovaní známych a príbuzných pri obsadzovaní funkcií, prideľovaní zákaziek a iných výhodách. Je to zneužívanie sociálneho kapitálu pre súkromné účely. Korupcia má okrem ekonomických a sociálnych aj širšie politické dôsledky. Korupčné prostredie produkuje nedôveru v štát, pravidlá, spochybňuje sa vláda zákona, rovnosť pred zákonom, klesá morálka a rastie kriminalita.
Existuje úzka väzba medzi korupciou a demokraciou. Tam, kde zlyháva dodržiavanie kodifikovaných pravidiel, môže nastať priestor pre korupciu, často diktátorského charakteru. Korupcia vzniká vtedy, ak pravidlá neexistujú, ak sú v nich medzery a nedostatky, alebo ak sa ich dodržiavanie nevynucuje. Ak riadiace a rozhodovacie procesy nie sú jasne definované a existujú tzv. "sivé zóny", vzniká priestor na subjektívny výklad a rozhodovaciu voľnosť, čo vytvára priestor na korupčné správanie.
Ak platná legislatíva a vymožiteľnosť práva spôsobujú, že riziko odhalenia a znášania dôsledkov je v porovnaní s prospechom zanedbateľné, respektíve nízke, vzniká živná pôda pre korupciu. Dôležitá je funkčnosť kontrolných a sankčných mechanizmov. Korupcia znižuje životnú úroveň, vytvára sociálnu nerovnosť a má deformujúci vplyv na politické súťaženie a hodnotový systém spoločnosti.
Klientelizmus a korupcia na Slovensku
V boji proti korupcii sa v roku 2000 Slovensko zaradilo medzi krajiny, kde je korupcia vnímaná ako rozšírená. Najčastejšie sa vyskytuje vo verejnej správe (ministerstvá, FNM SR, colné úrady), najmä pri verejnom obstarávaní, pri získavaní rôznych licencií, povolení, dotácií, v zdravotníctve a školstve. Podľa prieskumov, len menšina respondentov je presvedčená o neúplatnosti verejných činiteľov. Horšie je vnímaná miera korupcie u úradníkov miestnej samosprávy. V tomto kontexte na Slovensku rezonuje nízka funkčnosť súdnictva, rovnako ako jeho korupčnosť.
Korupcia sa vníma ako normálny jav a profitujú z nej nielen jednotlivci, ale aj určité sociálne skupiny. Vnímanie štátneho aparátu a zdrojov ako rodinných zdrojov pretrváva naďalej. "Predrevolučný" sociálny kapitál má tendenciu presadzovať sa proti kultúrnemu a vzdelanostnému kapitálu. Ľudia sú presvedčení, že ak sa chce človek v živote dobre zariadiť a vybaviť si, čo treba, mal by si nájsť vplyvných známych.
Z postojového prieskumu vedeného sociologičkou Zorou Bútorovou napríklad vyplynulo, že pod pojmom „aktívny občan“ si široká verejnosť skôr predstavuje pracujúceho človeka („neparazitujúceho“), ktorý platí dane. V rebríčku najzávažnejších problémov na Slovensku sa ako najvýraznejšie ukázali:
- Nízke príjmy
- Korupcia a klientelizmus
- Nízka kvalita a dostupnosť zdravotníctva
- Politici v organizovanom zločine
- Klimatické zmeny a ochrana životného prostredia
Pociťované problémy ďalej viditeľne formujú predstavy o tom, ktoré organizácie občianskeho sektora sú užitočné - na prvých priečkach sú tie, ktoré pomáhajú v sociálnych problémoch, so životnými pohromami a v zdravotných ťažkostiach. Široká verejnosť, ako aj oslovení aktivisti a aktivistky, vnímajú význam občianskeho sektora práve v tom, že supluje štát. Spoločnosť je riadená v prospech niekoľkých záujmových skupín, a nie vo prospech väčšiny. Prevláda pocit občianskej bezmocnosti. Ľudia majú pocit, že "nie je dobré miešať sa do politiky, pretože si človek popáli prsty". Táto atmosféra sklamania verejnosti a nedôvery voči politickej a štátnej reprezentácii prispieva k atmosfére apatie voči politike ako takej.
Formy úplatkov a ich vnímanie
Úplatkárstvo je vnútorne diferencované a štrukturované. Miera úplatkárstva je podmienená predovšetkým tým, či ide o napĺňanie práv, získavanie privilégií, alebo riešenie situácií ohrozenia. Dôležitým momentom je rozlíšenie hranice medzi pozornosťou (darom) a úplatkom. Vo väčšine inštitúcií štátnej, či verejnej služby respondenti ponúkajú vecné dary. Modálnym spôsobom "dávania" je dar.
Úrad, obchodný register, povolenia na dovoz a vývoz, súdy - tu je typický úplatok. Dary sa dávajú aj v školách, čo indikuje pokus o získanie istých privilégií, t.j. nad rámec zákona. Korupcia je tak významne výsledkom subjektívnych sociálnych definícií, nie reálnej požiadavky. Mnohí respondenti uviedli, že úplatok nebol explicitne vyžiadaný úradníkom, ale že predpokladali jeho nevyhnutnosť. Úplatky sa často dávajú aj zdravotníckym pracovníkom.
Skúsenosť s odmietnutím úplatku, pozornosti je mizivá, marginalizovaná. Rovnako "aktívne" sú obe zúčastnené strany vzťahu. Sú rovnocenne zaangažované obe strany mince: dávajúcich aj berúcich. Aj preto je úspešné. Dávajúci sú socializovaní na priechodnosť odovzdávania pozorností, bez silnejšieho odporu.
O koľko sme sa pohli vpred? Mimovládky a korupcia na Slovensku.
Verejné obstarávanie a klientelizmus
Vláda pripravuje radikálne zmeny vo verejnom obstarávaní, ktoré môžu vytvoriť priestor pre klientelizmus, korupciu a netransparentnosť. Návrh zmien zahŕňa viac ako sto novelizačných bodov, pričom radikálne zmeny sa týkajú štyroch kľúčových oblastí verejného obstarávania.
Kľúčové zmeny vo verejnom obstarávaní
- Zníženie nezávislosti Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO): ÚVO má mať po novom len jedného podpredsedu, ale pribudnúť má nový podpredseda iba pre strategické investície. Zároveň sa zavádza možnosť odvolať podpredsedov úradu bez uvedenia dôvodu. Taktiež sa obmedzuje možnosť predsedu úradu vykladať niektoré prvostupňové rozhodnutia alebo byť odvolacím orgánom na druhom stupni. Predseda a podpredsedovia úradu budú musieť mať bezpečnostnú previerku.
- Zvýšenie limitov pre malé zákazky: Limity na malé zákazky, ktoré sa týkajú napríklad samospráv, by sa mali zvýšiť z 10-tisíc na 50-tisíc eur. Tieto zákazky sa môžu zadávať priamo bez súťaže.
- Zvýšenie limitov pre podlimitné zákazky: Najmä sa to týka stavebných zákaziek, kde sa hranica posúva až na tri milióny eur. Bude ich možné zadať priamo uchádzačovi bez verejnej súťaže, bez možností námietkovať dotknutými subjektmi takýto proces. Ak zmeny prejdú, ročne by sa mohli zadávať bez súťaže zákazky celkom do pol miliardy eur.
- Zníženie sankcií za porušenie pravidiel: Sankcie za porušenie pravidiel verejného obstarávania sa majú značne znížiť - zo súčasných 5 % z hodnoty zákazky na 0,1 až 3 %. Maximálna pokuta by však mala byť 50-tisíc eur bez ohľadu na hodnotu zákazky. Ak subjekt, ktorý porušil zákon o verejnom obstarávaní, zaplatí pokutu hneď, tak sa môže znížiť na polovicu, čiže o 25-tisíc eur. Za pochybenia v procesoch verejného obstarávania, ktoré môžu byť v stovkách miliónov eur, hroziť bude maximálna pokuta 50-tisíc eur, respektíve 25-tisíc eur.
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši uviedol, že cieľom pripravovaných zmien v zákone o verejnom obstarávaní je uvoľniť ruky starostom a primátorom, aby sa nestávalo, že napríklad na východnom Slovensku robí bežné rekonštrukcie školy bratislavská firma. Zákon dodrží všetky limity Európskej komisie a umožní obstarávateľom, aby efektívne obstarávali. Zákon tiež pôjde do medzirezortného pripomienkového konania.
Agrárna reforma a politický klientelizmus
Medzivojnová Československá republika, ako nový európsky štát, sa snažila posilniť svoje nové politické elity aj ich mocnejšími ekonomickými pozíciami. Na tento účel bola využitá aj agrárna reforma. Štátny pozemkový úrad, kontrolovaný Agrárnou stranou, prideľoval tzv. zvyškové majetky predovšetkým politikom a podporovateľom vládnej koalície a osobitne Agrárnej strany, na Slovensku približne 530 takýchto majetkov. Zákon nebol formálne porušený, ale práca úradu vykazovala príznaky korupcie a opoziční politici na tieto javy poukazovali a protestovali proti nim. Agrárna reforma v Slovenskej republike sa nedala použiť na uvedené účely, pretože reforma bola zúžená len na vyvlastnenú židovskú pôdu. Menej ako 50 majetkov bolo pridelených politikom vládnej Ľudovej strany a ich príbuzným.
tags: #klientelizmus #a #socialny #kapital