Poistenec, ktorého príslušný ošetrujúci lekár uznal dočasne práceneschopným pre chorobu, úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, poberá nemocenské dávky za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. V čase dočasnej práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného poistenca informuje, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia. Práceneschopnosť (PN) predstavuje pre pacienta obdobie, počas ktorého musí dodržiavať určité pravidlá, aby si zabezpečil rýchle zotavenie.
Práceneschopnosť (PN) je obdobie, počas ktorého zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na nemocenské dávky. Existujú však situácie, kedy môže dôjsť k vyradeniu od lekára počas PN, a je dôležité poznať podmienky a postupy, ktoré sa s tým spájajú.
Kto môže vystaviť PN a aké sú zmeny?
Práceneschopnosť (PN) vypisuje na žiadosť pacienta príslušný praktický lekár, s ktorým má poistenec - pacient uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podmienka uzatvorenej dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacienta so všeobecným lekárom musí byť vždy splnená. Iba v prípade neodkladného prijatia do nemocnice vystavuje PN príslušná nemocnica.
O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií. PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN. Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:
- neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
- nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
- nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
- neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.
Liečebný režim a povinnosti pacienta
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Pacient na PN musí dodržiavať liečebný režim, ktorý mu určí jeho ošetrujúci lekár na základe jeho zdravotného stavu. V čase, na ktorý bol uznaný ako práceneschopný, nesmie vykonávať zárobkovú činnosť. „Musí dodržiavať čas povolených vychádzok, pri niektorých ochoreniach musí ležať, nesmie fajčiť a požívať alkoholické nápoje alebo sa nesmie zdržiavať v pohostinských zariadeniach a v určený deň sa musí dostaviť na kontrolnú prehliadku k ošetrujúcemu lekárovi,“ zdôrazňuje Sociálna poisťovňa.
Vychádzky počas PN
Ak to povaha choroby umožňuje, vychádzky môže povoliť príslušný ošetrujúci lekár, pričom časovo vymedzí ich rozsah. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Zmena adresy počas PN
Poistenec - pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.
Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:
- v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky
- alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne
Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa došetrí prípadné okolnosti v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Sociálna poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára k podozreniu z porušenia liečebného režimu.
Porušenie liečebného režimu sa zistí spravidla prostredníctvom kontroly dodržiavania liečebného režimu. Tá sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor.
Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.
Dôsledky porušenia liečebného režimu
Ak poisťovňa príde na to, že liečebný režim práceneschopná osoba porušila, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského, odkedy porušil liečebný režim až do skončenia dočasnej PN. Najdlhšie to môže byť v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia. V prípade, že boli porušené ďalšie povinnosti, Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť aj peňažnú pokutu až do výšky 170 eur.
Týka sa to najmä pravidelných porušení, ako napríklad, že maródiaci neoznámi príslušnej pobočke zmenu svojej adresy, na ktorej sa zdržiava. Rovnako ak neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly, čo môže byť pes, pokazený zvonček, komplikovaný prístup do bytu alebo iná prekážka, ktorá nedovolí pracovníkom sociálnej služby skontrolovať poistenca na PN.
Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať. Napr., ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.).
Nároky na nemocenské dávky
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.
Výška nemocenského podľa typu poistenca (platné od 1.1.2026)
| Typ poistenca | Prvé 3 dni PN | 4. až 14. deň PN | Od 15. dňa PN |
|---|---|---|---|
| Zamestnanec | 25 % z vymeriavacieho základu (od zamestnávateľa) | 55 % z vymeriavacieho základu (od zamestnávateľa) | 55 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) |
| SZČO | 25 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) | N/A | 55 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) |
| Dobrovoľne nemocensky poistená osoba | 25 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) | N/A | 55 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) |
| Osoba v ochrannej lehote | 25 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) | N/A | 55 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) |
Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.
Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.
PN a kúpeľná liečba
Kúpeľnú starostlivosť, nadväzujúcu na predchádzajúcu ambulantnú alebo ústavnú starostlivosť, schvaľuje vaša zdravotná poisťovňa podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v znení neskorších predpisov. Kúpeľnú liečbu navrhuje obvodný alebo odborný lekár na základe zdravotného stavu poistenca.
Pokiaľ PN vystaví ošetrujúci lekár v kúpeľoch, je povinný túto PN ukončiť k poslednému dňu trvania liečby. Môže PN vystavená z dôvodu kúpeľnej liečby pokračovať aj po jej skončení? Ak PN vystavil kúpeľný lekár je povinný ukončiť ju k poslednému dňu kúpeľnej liečby. Pri nároku na čerpanie PN zákon v rámci liečebného pobytu v kúpeľoch nerozlišuje medzi diagnózami skupiny A a skupiny B.
Ako vybaviť kúpeľnú liečbu?
Na priznanie nároku na kúpeľnú liečbu je potrebné navštíviť svojho obvodného lekára alebo špecialistu, u ktorého sa žiadatelia liečia. V prípade, že chodili na pravidelné kontroly a dodržiavali liečebný režim, lekár môže podať návrh na kúpeľnú liečbu, po novom aj elektronicky, čo skracuje čakacie lehoty na odoslanie vyrozumenia zo strany poisťovne. Súčasťou žiadosti o kúpeľnú liečbu musí byť záznam o konzultácii svojho zdravotného stavu aspoň raz za pol roka. Žiadatelia taktiež musia dodržiavať predpísanú liečbu a sedieť musí aj dátum výsledkov vyšetrení, ktoré sa dokladujú poisťovni. K žiadosti o kúpeľnú liečbu sa prikladajú výsledky, ktoré nie sú staršie ako 3 mesiace.
V prípade poúrazových, pooperačných alebo ďalších indikácií, ktoré sú viazané na predchádzajúcu hospitalizáciu musí byť k žiadosti o kúpeľnú liečbu priložená aj kópia prepúšťacej správy z príslušnej hospitalizácie - ak sa v priloženej dokumentácii nenachádza, celý proces sa môže predĺžiť tým, že si poisťovňa tento dokument dožiada. Ak ho ani po opätovnom vyzvaní neobdrží, nie je povinná návrh na kúpeľnú liečbu schváliť. Súčasťou žiadosti o kúpeľný pobyt u žiadateľov starších ako 70 rokov musia byť aj výsledky aktuálneho interného vyšetrenia. V prípade, že poisťovňa z akéhokoľvek dôvodu potrebuje doplniť ďalšie informácie k žiadosti o kúpeľný pobyt, požiada o ich doloženie alebo dopracovanie žiadosti o kúpeľný pobyt. Špeciálnym prípadom, kedy nemusí byť žiadateľovi schválená jeho žiadosť je uplynutie indikácie. O tej by mal mať informácie váš ošetrujúci lekár a tiež o lehotách vzťahujúcich sa na jednotlivé ochorenia alebo operačné zákroky.
Vyplnený Návrh spolu s priloženými lekárskymi správami poistenec podá na pobočke svojej zdravotnej poisťovne. Poisťovňa na základe predložených údajov v Návrhu a údajov dostupných v osobnom účte poistenca posúdi úhradu kúpeľnej starostlivosti.
Kúpeľná liečba musí byť ukončená ešte v dobe platnosti návrhu. Kúpele nie sú oprávnené udeľovať výnimky z tohto pravidla, preto odporúčame nenechávať si vybavovanie kúpeľného návrhu, ako aj termín nástupu na kúpeľnú liečbu na poslednú chvíľu.
Kúpeľná liečba v skupine „A“ - komplexná
Poisťovňa hradí pri tomto type poukazu klientovi kúpeľnú liečbu, plnú penziu a ubytovanie v 2-lôžkovej izbe (spolu s ďalšou osobou). Klient hradí povinné poplatky a v prípade záujmu si môže doplatiť nadštandard. Pri jednej diagnóze je možné absolvovať liečbu zvyčajne iba raz - aktuálne po prekonanom zdravotnom probléme alebo operácii. Pri pobyte na 28 nocí má klient nárok na 72 základných procedúr a pri pobyte na 21 noci 54 základných procedúr.
Kúpeľná liečba v skupine „B“ - príspevková
Poisťovňa hradí pri tomto type poukazu klientovi kúpeľnú liečbu. Klient hradí doplatok za stravu a ubytovanie, ako aj daň z ubytovania. Pokiaľ zákon neurčuje inak, je možné absolvovať liečbu 1 X za 2 roky. Ide o pobyt na 21 nocí, v rámci ktorého klient absolvuje 54 základných procedúr.
Sprievodca v kúpeľoch
Sprievodca v kúpeľoch uznaný zdravotnou poisťovňou má počas sprevádzania blízkej osoby na liečebnom pobyte nárok na čerpanie ošetrovného na člena rodiny. Využiť PN alebo OČR má právo len sprievodca, ktorého nutnosť bola uznaná zdravotnou poisťovňou.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.
Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.
Zmeny v pracovnom pomere počas PN
Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.
Práceneschopnosť a skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe: Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer a to jednoduchým písomným oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a to aj bez uvedenia dôvodu, a to aj počas vašej práceneschopnosti (PN). Výnimkou je, ak ste na PN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vtedy je zamestnávateľ obmedzený v možnosti skončiť pracovný pomer. Ak ste na PN z dôvodu bežného ochorenia, zamestnávateľ vám môže počas skúšobnej doby doručiť oznámenie o skončení pracovného pomeru. Zákonník práce neustanovuje ochrannú lehotu pred skončením pracovného pomeru počas skúšobnej doby, takže zamestnávateľ môže pracovný pomer ukončiť aj počas vašej PN.
Po skončení pracovného pomeru však môžete naďalej poberať nemocenské dávky do ukončenia PN, ak splníte podmienky Sociálnej poisťovne.
Do 31.12.2025 platilo, že ak zamestnanec dostal odmenu počas PN alebo materskej, z tohto príjmu sa neplatili sociálne odvody, len symbolické úrazové poistenie. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.