Na Slovensku narastá počet pacientov s psychiatrickými poruchami. Okrem genetických predispozícií a vrodených vloh sú za týmto nárastom aj sociálne javy, ako napríklad rozširujúca sa nezamestnanosť. Odborníci bijú na poplach, pretože tento jav sa netýka len priamo postihnutých osôb, ale celej spoločnosti. "Počet úzkostných porúch a vyšetrení na úzkostné poruchy v ambulanciách odborných lekárov, ako aj depresívnych porúch skutočne narastá," potvrdzuje predsedníčka Psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti Lívia Vavrušová.
Problém potvrdzuje aj iná štatistika: kým v roku 2008 bolo do lekární dodaných 1 914 239 balení antidepresív, rok nato to už bolo 2 001 380 balení. V roku 2010 ich počet dosiahol číslo 2 038 649 a za minulý rok to bolo o vyše 50-tisíc balení viac.
Ako však vplývajú na tieto choroby napríklad nezamestnanosť? "Pri úzkostných poruchách je súvis jasný," dodáva Vavrušová. "Práve úzkostné poruchy, pri ktorých ide aj o rodinné predispozície, sú veľmi silne ovplyvnené sociálnou klímou, mnohými reaktívnymi vonkajšími okolnosťami." Depresívne poruchy majú určitú "sezonalitu" výskytu v jarných a jesenných mesiacoch, kedy dochádza k ich zhoršovaniu alebo zakolísaniu. Pacienti trpiaci na poruchy z okruhu schizofrénie sa veľmi ťažko a čoraz horšie uplatňujú na trhu práce. Pri hľadaní práce im pomáhajú mimovládne organizácie," dodáva Vavrušová.
Na ďalší aspekt problému upozorňuje Oľga Valentová z Ligy za duševné zdravie: "Nikto nevie, koľko psychiatrických pacientov namiesto k psychiatrovi chodí k psychológovi." Národné centrum zdravotníckych informácií zaznamenalo v roku 2011 takmer 400 000 vyšetrených osôb, vyše 65 000 pacientov, u ktorých bola psychiatrická diagnóza zistená prvýkrát v živote a ďalších takmer 41 000 hospitalizácií pacientov v psychiatrických zdravotníckych zariadeniach.
Štatistiky a diagnózy
Z výkazov o činnosti psychiatrickej ambulancie, ktoré zbiera a spracúva Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), vyplýva, že v roku 2011 zaznamenali psychiatrické ambulancie celkovo 1 727 795 návštev pacientov. Najpočetnejšiu skupinu diagnóz tvorili afektívne poruchy, pri ktorých sa vykonalo celkovo 474 116 vyšetrení.
Depresia je bežná porucha, ktorá postihne niekedy počas života takmer každého piateho človeka. Rôzne príznaky depresie sa môžu vyskytnúť až u tretiny obyvateľstva. Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti.
Príznaky depresie:
- depresívna nálada, strata záujmu, energie a radosti, niekedy sprevádzaná úzkosťou
- nedostatok elánu a motivácie spôsobuje, že i jednoduché úlohy sa zdajú byť namáhavé či nezvládnuteľné
- celková únava, nedostatočná sústredenosť
- agitovanosť a nepokoj, podráždenosť
- zmeny chuti na jedlo, a to tak jej zvýšenie, ako i zníženie
- zmeny spánku, zvýšená spavosť alebo nespavosť
- strata sebadôvery, vyhýbanie sa kontaktom s ostatnými
- pocity nepríjemnosti, bezmocnosti a beznádeje, až samovražedné myšlienky
- zápcha, menštruačné poruchy, psychosomatické ťažkosti, svrbenie a bolesti
- zhoršenie nálady v určitú dennú dobu, napr. hneď po prebudení
Úzkosť je nepríjemný emočný stav s telesnými príznakmi, ktorého príčiny nie je možné presnejšie definovať. Intenzita je rôzna, od mierneho nepokoja až po stav paniky.
Príznaky úzkostných porúch:
- Strach, úzkosť, nervozita, výbušnosť, vnútorný nepokoj a neschopnosť uvoľniť sa, pocit ohrozenia, nadmerná bdelosť, nespavosť, ťažkosti s koncentráciou a pamäťou.
- Závraty, mdloby, triaška, chvenie či napätie v celom tele alebo vo svaloch, zášklby svalov, pocit hrče v hrdle, problémy s prehĺtaním, búšenie srdca, zrýchlený pulz, tlak alebo zvieranie na hrudi, pocit nedostatku vzduchu, plytké povrchné dýchanie, chvenie alebo nepríjemné pocity v žalúdku či bruchu, nevoľnosť, pocity na vracanie, hnačka, nutkanie na močenie, únava a vyčerpanosť, návaly tepla alebo zimy, potenie, sucho v ústach, studené alebo spotené ruky, bolesti hlavy, bolesti chrbta, pocity mravenčenia, tŕpnutia, elektriny či znecitlivenia v končatinách alebo iných častiach tela.
Schizofrénia je vážne duševné ochorenie, ktorým trpí asi jedno percento obyvateľstva, teda na Slovensku asi 50 tisíc ľudí. Ide o ochorenie spôsobené poruchou činnosti mozgu, ktoré najčastejšie začína v najnádejnejšom období života človeka, na prahu dospelosti, a výrazne zasiahne nielen život chorého, ale celej rodiny. Táto porucha spôsobuje, že chorý sa odcudzuje svojmu okoliu, pociťuje chaos, stiesnenosť a stratu kontroly nad sebou. Udalosti každodenného života získavajú pre neho nenormálny, často zlovestný význam.
Príznaky schizofrénie:
Samotné príznaky sú pestré, ale je možné ich rozdeliť do dvoch skupín. Najviac dominujú príznaky, ktoré sú akoby "navyše" oproti normálnemu stavu, tzv. pozitívne príznaky. Patria sem poruchy vnímania, myslenia a správania. Príznaky druhej skupiny, tzv. negatívne príznaky, sú prejavom úbytku psychických funkcií oproti norme. Sú menej rušivé navonok, sú menej nápadné, ale pre chorého sú veľmi nepríjemné a liečbou sú ťažšie ovplyvniteľné.
Chorý stráca orientáciu v tom, čo si myslí a hovorí on sám a čo niekto iný. Môže mať pocit odcudzenia svojich citov, myšlienok a tela. Uzavrie sa pred realitou, ponorí sa do vnútorného sveta (autizmus).
Práceneschopnosť pri psychiatrických diagnózach
Dočasná práceneschopnosť (PN) je stav, ktorý môže nastať v živote každého zamestnanca. V prípade psychiatrických ochorení existujú špecifické aspekty, ktoré je potrebné zohľadniť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na práceneschopnosť v kontexte psychiatrických ochorení na Slovensku, vrátane podmienok, nárokov a postupov.
Dočasná pracovná neschopnosť vzniká dňom, kedy ošetrujúci lekár zistí chorobu vyžadujúcu práceneschopnosť. Vo výnimočných prípadoch, ak poistenec nemohol navštíviť lekára skôr, môže lekár uznať práceneschopnosť aj spätne, maximálne však tri dni dozadu. Ak ide o psychiatrické ochorenie, táto lehota sa predlžuje na sedem dní.
Zamestnanec, ktorý je uznaný za práceneschopného, má nárok na hmotné zabezpečenie. Toto zabezpečenie prichádza vo forme náhrady príjmu, ktorú poskytuje zamestnávateľ. Náhrada príjmu sa vzťahuje na fyzické osoby, ktoré sú podľa zákona č. 462/2003 Z. z. uznané za dočasne práceneschopné z dôvodu choroby alebo úrazu, alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie. Podmienkou je, že nemajú príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, kedy nevykonávajú činnosť zamestnanca z dôvodu práceneschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z.).
Zamestnanec dostáva peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.
Dĺžka poskytovania náhrady príjmu a nemocenského
Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti. Od 11. dňa práceneschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa.
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak riadne a včas platili poistné na nemocenské poistenie.
Elektronická práceneschopnosť (ePN) a povinnosti poistenca
Sociálna poisťovňa informuje poistencov o údajoch týkajúcich sa ePN a automatického vybavovania nemocenského alebo úrazového príplatku prostredníctvom Elektronického účtu poistenca v eSlužbách. Ak lekár neponúka možnosť ePN, vydá potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti na päťdielnom papierovom tlačive.
Zmena miesta pobytu počas práceneschopnosti
Ak sa poistenec rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu počas práceneschopnosti, odporúča sa túto zmenu konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či je cestovanie vzhľadom na zdravotný stav možné. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Predpokladaný koniec práceneschopnosti a kontrola
V prípade ePN ošetrujúci lekár určí predpokladaný dátum skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak lekár na vyšetrení v tento deň zistí, že práceneschopnosť pretrváva, určí nový dátum.
Sociálna poisťovňa má právo vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu počas práceneschopnosti. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a v akomkoľvek čase, okrem času určeného na vychádzky. Kontrolujúci zamestnanec sa musí preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
Nedodržanie liečebného režimu a sankcie
Ak poistenca nezastihnú počas kontroly na adrese, ktorú uviedol, zanechajú mu v schránke písomné oznámenie. V odôvodnených prípadoch sa môže poistenec vzdať z obydlia. Ak si poistenec nájde v schránke oznámenie o vykonaní kontroly, musí do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie.
Ak to povaha choroby umožňuje, lekár môže povoliť vychádzky, ktoré časovo vymedzí.
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie o svojej neprítomnosti počas kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia práceneschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní.
Práva a povinnosti počas práceneschopnosti
Počas práceneschopnosti má pacient určité práva a povinnosti. Medzi práva patrí nárok na nemocenské dávky a adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Medzi povinnosti patrí dodržiavanie liečebného režimu, informovanie Sociálnej poisťovne o zmene pobytu a podrobenie sa kontrolám.
Ošetrujúci lekár môže povoliť dočasne práceneschopnej osobe vychádzky, ktoré časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Pri duševných chorobách je možnosť získania vychádzok často jednoduchšia ako pri iných diagnózach.
Elektrokonvulzívna terapia (ECT)
Elektrokonvulzívna terapia je biologická metóda používaná v psychiatrii na liečbu ťažkých duševných porúch. Podstatou metódy je vyvolanie stimulácie mozgu pomocou krátkych impulzov elektrického prúdu. Výkon sa robí v celkovej anestézii.
Indikácie pre ECT
Hlavnými psychiatrickými indikáciami pre ECT sú ťažké alebo na liečbu nereagujúce stavy porúch nálady/depresie, mánie alebo závažné psychózy.
Kúpeľná liečba ako súčasť liečby psychiatrických diagnóz
Kúpeľná liečba môže byť vhodným doplnkom liečby pri niektorých psychiatrických diagnózach. Kúpeľná liečba je určená najmä pre pacientov, ktorí sú dlhodobo sledovaní alebo liečení v odborných ambulanciách, alebo po operácii. Je to len nadstavba, následná liečba.
Kontraindikácie kúpeľnej liečby
Medzi základné kontraindikácie kúpeľnej liečby patria:
- Infekčné choroby, prenosné na človeka, resp. bacilonosičstvo.
- Všetky choroby v akútnom štádiu.
- Klinické známky obehového zlyhania.
- Stavy po hlbokej trombóze - do 3 mesiacov po doznení choroby.
- Labilný alebo dekompenzovaný diabetes mellitus.
- Často sa opakujúce profúzne krvácanie.
- Kachexie každého druhu.
- Zhubné nádory počas liečby a po nej, s klinicky zistenými známkami pokračovania choroby.
- Epilepsia - okrem prípadov, keď sa v posledných 3 rokoch nevyskytol žiaden záchvat.
- Aktívne ataky (alebo fázy) psychóz, či duševné poruchy s asociálnymi prejavmi a so zníženou možnosťou komunikácie.
- Závislosť od alkoholu, či iných návykových látok.
- Demencia.
- Tehotenstvo.
- Nehojace sa kožné defekty.
- Hypertenzia nad 120 mm Hg diastolického tlaku.
tags: #praceneschopnost #ako #dlho #trva #pri #psichickeho